Nemalé peniaze agentúre a letenka už boli vyplatené, a tým dátum odletu pevne stanovený. Tak sa mi nejakým zázrakom podarilo urobiť všetky skúšky tak ako treba, až pri jednej som si nebol istý. Lepšie povedané nevedel som či som ju urobil, alebo nie. Dôvodom môjho rozrušenia bolo to, že pán „V“ zabudol vyvesiť výsledky na internet v čase, v ktorom sľúbil že to urobí. Môj problém bol však o to väčší, že ak by som tú skúšku neurobil, tak by som síce mal šancu ísť na opravný termín deň pred odletom, ale na prihlásenie sa na skúšku (vďaka IS študent) som mal len dva dni a 6 hodín. Tak som napísal mail pánovi „V“ hneď po skúške. Tým bola pre mňa vec vybavená...
Ráno som vstal. Popíjal som írsky čaj, ktorý ešte pred nedávnom ohovárala celá izba kôli aróme a poďho na internet pozrieť, čo mi napísal pán „V“. Nenapísal nič. Tak som mu napísal ten istý mail ešte raz, tento krát s vyššou prioritou a nezabudol som sa pomodliť (modlitba nič nestojí a ako som zistil taký má aj zmysel a význam). V ten deň som mal ešte jednu skúšku, ktorú som zvládol bravúrne (100 bodov) a veselo som si odcválal späť na intrák. Ráno som vstal a s presvedčením, že mám na prihlásenie sa na opravný termín presne 5 hodín mi prišlo zle. Zlá situácia sa ešte viac zhoršila vtedy, keď som zistil že mi pán „V“ znova neodpísal. To bolo veľmi divné už len z toho hľadiska, že pán „V“ na prednáškach opovrhoval personálnym manažmentom a nazýval ho „pavedou“ a presne robením zlých situácií ešte horšími sa zaoberá práve riadenie ľudských zdrojov v podniku. Tak som sa obliekol a poďho do školy na najťažšiu misiu zo všetkých misií. Nájsť pána „V“.
Prišiel som do jeho kancelárie, kde samozrejme nebol. Tak mi odporučili ísť hľadať do jeho druhej kancelárie (to viete veľké ryby potrebujú veľké akvárko, ak nie dve), kde samozrejme tiež nebol (nič neobvyklé v čase konzultačných hodín). Na chodbe som stretol jednu pani učiteľku asistenčne odbornú, ktorá bola zhodou okolností na skúške s pánom „V“ ako protiopisovací bachar. Hneď som sa na ňu vyrútil s mojim problémom a pekne som ju poprosil či mi neviem pomôcť. Ona na otázku či nevie kde je pán „V“ povedala, že nie, ale môže mu zavolať nech sa dostaví, ale citujem: „...to by som Vám neradila, pretože by ste z toho mohli mať problém a ja asi tiež...“. Tak v tom momente som mal 3 hodiny na zápis do IS študent. Napadol mi geniálny plán ako vystrihnutý z Jamesa Bonda. Poprosil som pani asistenčne odbornú, či sa nevie vlámať do jeho kancelárie a pohľadať tie písomky, či nie sú opravené. Na môj údiv kývla (začo asi môže môj šarm a charizmatický prejav sťaby Rudolf Hrušínský) a poďho do jeho kancelárie. Písomky sme našli hneď (to ma doslova zarazilo, pretože pri pohľade na pána „V“ by každý normálny človek tipol, že tie písomky budú schované v podzemnom bunkri s riekou s troma krokodílmi za pancierovými dverami, ktoré stráži jaguár) a dozvedel som sa, že mi pán „V“ udelil 69 percent. To ma dosť ukľudnilo, ale nakoľko na žiadnej písomke nebola známka len počet percent, nevedel som či mi mojich krásnych 69 percent bude stačiť. Pani asistenčne odborná mi poradila počkať na pána „V“, pretože si všimla, že má skúšku s nejakými prvákmi o hodinu presne na tom mieste. Tak som čakal.
O 30 minút dorazili prváci. Pán „V“ nikde. Po troch hodinách čakania mi uplynul čas na prihlásenia sa do IS študent, ale zároveň sa vo dverách objavil pán „V“. (bol to zázrak, lebo aj prváci si začali myslieť, že je neviditeľný alebo že sublimoval v nejaký počítačový vírus, ktorý koluje internetom). Tak som mu celý tento príbeh porozprával asi za desať sekúnd (to viete, stres) a pán „V“ mi odvrkol, „...a čo ja mám robiť s tým, že ty ideš do ameriky?“ Páni... na tie slová si pamätám dodnes. Chutili asi ako keď olížete mastnú mincu. Tfuj. Prišiel do kancelárie, pozrel na písomku, povedal že mám E a že ho už nemám otravovať.
Pri odchode z budovy ma zastihol „l´esprit d´escalier“, čo je taký francúzsky výraz pre niečo, čo všetko vám napadne pri odchode z budovy po schodoch. Čo všetko ste mohli povedať alebo urobiť, a tým možno úplne zmeniť situáciu, z ktorej som ja vyšiel ako totálny idiot v očiach pána „V“ a ako totálne nevychovaný nevďačník v očiach pani asistenčne odbornej. Mám možnosť to napraviť. Ďakujem pani asistenčne odbornej za pomoc a ochotu. Takisto ďakujem pánovi „V“, že ma dva dni pred odletom do USA ubezpečil odkiaľ pochádzam a kam sa po lete vrátim.
