V tejto viacdielnej sérií článkov sa tak trochu pozrieme na nejaké základné ekonomické poznatky ako aj na to, akým spôsobom je tieto poznatky možné využiť v praxi. Vysvetlíme si pár kľúčových pojmov, pozrieme sa na súčasné odkazy niektorých liberálnych ekonómov ako sú Adam Smith, Friedrich August von Hayek alebo Milton Friedman a taktiež si načrtneme aj vplyv vlády na ekonomiku, monetárnu politiku, či centrálne bankovníctvo.
Možno si pri čítaní týchto riadkov hovoríte, že “ekonómia je predsa prevarená” a s naštartovaním ekonomického myslenia už pár rokov spamuje stredné školy nejeden premotivovaný pán profesor podobne, ako to robia páni psychológovia so sexuálnou výchovou. Žiaľ, nemýlite sa. Skutočnosť je ale taká, že aj napriek tomu, ako často a donekonečna je ekonómia a jej význam v našich slovenských inštitúciách donekonečna omieľaná, iba veľmi malé množstvo ľudí je v skutočnosti schopné ekonómii ako takej porozumieť a uplatniť svoje poznatky v bežnom živote. Pre všeobecné vzdelánie z ekonomiky sa študenti nepotrebujú memorovať nezmyselné poučky o trhu, ponuke, dopyte, riešiť krivky a výpočty zložitých ekonomických mechanizmov a pod.
Niečo také radšej ponechajme špecializácii na ekonomických školách. My sa poďme na ekonómiu pozrieť o niečo viac organicky a so zdravým rozumom. Nepokúšajme sa na ňu zbytočne nahliadať ako na vedu s nejakými poučkami a čísielkami, ale namiesto toho ju jednoducho denne používajme ako mentálny model, vďaka ktorému môžeme pochopiť bežné javy ktoré sa medzi nami ľuďmi dennodenne dejú a ktorý nám pomôže vyvarovať sa prípadným chybným rozhodnutiam.
V minulom článku sme sa pozreli na úplné základy ekonómie, ktoré by mal poznať nejeden praktický ekonóm. Vymedzili sme si rozdiel medzi “obyčajnou” a politickou ekonómiou a taktiež sa pozreli na to, ako uplatniť túto vedu v bežnom živote.
Pretentokrát sa však povenujeme niekoľkým základným princípom a zákonitostiam ekonómie, o ktoré sa samozrejme opiera nie len ekonómia ako veda, ale aj sloboda a spoločnosť ako taká. Práve preto je pri čítaní tohto článku veľmi dôležité nebrať tieto ekonomické princípy iba ako nejaké suché poučky, ktoré spísali páni kravaťáci do hrubých kníh pred desiatkami rokov, ale skôr na ne nahliadať ako na modely, ktoré je možné uplatniť v každodennom živote. Či už vtedy, keď ideme zakladať firmy, kupovať si vajíčka v supermarketoch alebo si posťažovať na takého či onakého politika.
Ako sme si spomenuli už v minulom článku, žiadna z poučiek, pojmov a konceptov ktoré si tu spomíname, nevychádza iba tak “z ničoho”. Všetko spomenuté vychádza z prirodzenej podstaty ľudského jednania, o ktorej si toho ešte veľa povieme. Čo je pretentokrát dôležité, tak práve na základe tejto prirodzenej podstaty v ekonómii rozlišujeme celkom sedem základných princípov:
Princíp dobrovoľného rozhodovania a konania jednotlivca
Princíp ľudských interakcií a spoločenskej kooperácie
Princíp maximalizácie úžitku a čistých výhod
Princíp (neviditeľnej ruky) trhu
Princíp vlastníctva a vlastníckych práv
Princíp neobmedzovanej konkurencie
Princíp hodnoty a (nákladov) obetovanej príležitosti
O každom z týchto princípov si povieme niečo bližšie v tomto I v ďalšom článku z našej trojdielnej série.
Princíp dobrovoľného rozhodovania a konania jednotlivca
Tento princíp je postavený na nasledujúcich základoch:
Metodologický individualizmus – jednotlivec je ten kto sa rozhoduje a kto koná; nie skupiny, vlády a ani iné kolektívne orgány.
Metodologický subjektivizmus – konanie jednotlivcov vychádza z ich subjektívnych znalostí, očakávaní a rozhodnutí; každý jednotlivec má svoje vlastné záujmy a preferencie, ktoré ho motivujú k činnosti.
Princíp vlastného záujmu (self-interest) znamená, že jednotlivec usiluje o dosiahnutie svojich cieľov a maximalizáciu svojho vlastného úžitku.
Rešpektovanie a zohľadňovanie rizika ako súčasti individuálneho rozhodovania; jednotlivci pri svojich rozhodnutiach a činoch zohľadňujú možné riziká a následky, ktoré môžu vzniknúť.
Ak sa vám preda len zdajú vyššie zmienené body príliš učebnicovo poučkovité, žiaden strach. Poďme sa na to všetko pozrieť ešte raz, no tentokrát s obyčajným zdravým rozumom a v ľudkej reči.
Pri ekonómií ide v skratke predovšetkým iba o kombináciu ľudského konania, individualizmu a dobrovoľnosti.
Základom vedy o človeku je samozrejme skúmanie prirodzeného ľudského jednania ako takého (human action), ktoré sme si tu už niekoľkokrát spomínali a ktoré napríklad rakúsky ekonóm Ludwig von Mises definoval ako účelové konanie človeka, ktorého cieľom je dosiahnuť nejaký určitý výsledok. Pri rozhodovaniach však človeka motivuje i jeho vlastná hodnotová preferencia – práve preto sa vo vyššie zmienených poučkovitých princípoch ľudské konanie vymedzuje ako individualistické, subjektívne a dobrovoľné.
Základnou podstatou ľudského konania je preto mimo iné aj individualizmus, nie kolektivizmus. Iba jednotlivci sa totiž priamo rozhodujú a mali by niesť zodpovednosť a riziko za svoje činy. Rozhodnutia jednotlivca sú preto racionálnejšie ako rozhodnutia skupiny jednotlivcov, aj keď môžu byť nedokonalé a chybné.
Pokiaľ teda nie sme kolektivisti, musíme ľudskej prirodzenosti uznať aj ďalší dôležitý aspekt, ktorým je rôznorodosť. Alebo cudzím slovom; heterogénnosť. Medzi jednotlivcami totiž existujú určité rozdiely, či už v ich finančnej situácii alebo v ich schopnostiach a zručnostiach.
A aj keď s týmto bodom budú možno mnohí militantní sociálni demokrati, vyrovnávači prijímov a fanúšikovia všelijakých uletených príspevkov a dotácií nesúhlasiť, tak práve akékoľvek snahy o “vyrovnanie” a odstránenie tejto rôznorodosti budú vždy v protiklade s princípom osobnej slobody. Zástancovia takýchto a podobných pokusov si pritom nechcú pripustiť, že výsledkom ich snáh o vyrovnávanie rozdielov je alebo skôr či neskôr vždy bude spriemerovávanie. A čo je dôležité, toto spriemerovávanie ale nebude dosiahnuté tým, že sa pomôže „chráneným“ (často naopak), ale trestaním, obmedzením tých schopnejších a aktívnejších. Konečným dôsledkom bude jedine pomalšie vytváranie zdrojov a celkovo postupne pomalšie napredovanie všetkých jednotlivcov v spoločnosti.
Pre motiváciu k tvorivej aktivite ľudí je nevyhnutný práve dobrovoľnosť. Dobrovoľné činnosti sú ako protiváha povinnosti (vrátane povinného odvádzania sociálnych odvodov, či donedávna aj na Slovensku povinnej základnej vojenskej služby) dlhodobo efektívnejšie ako vynucované, a sú nevyhnutnou podmienkou pre prosperitu a slobodu jednotlivcov.
Vystihujú to napríklad slovámanželov Friedmanovcov: „Dobrovoľná výmena a dobrovoľná spolupráca sú nutnými podmienkami prosperity aj slobody.“
Princíp ľudských interakcii a spoločenskej kooperácie
Princíp ľudských interakcií a spoločenskej kooperácie je dôležitým aspektom ekonómie, ktorý nám pomáha pochopiť, prečo a ako ľudia komunikujú a spolupracujú navzájom.
Už Aristoteles vo svojich myšlienkach povedal, že človek je od prírody tvor spoločenský. Neznamená to však, že by sme všetci boli spravidla extrovertní a mali za každých okolností radi spoločnosť druhých ľudí. Znamená to, že človek závisí nie len od bezprostredného okolia, ale aj od celkovej spoločnosti. Šaty ktoré nosíme, cesty po ktorých jazdíme, jazyk ktorý používame a dokonca ani notebook z ktorého píšem tieto riadky, sme nevynaliezli my, ale urobili to ľudia pred nami. My ľudia teda spolupracujeme a robíme to na zálade toho, na základe čoo to robia aj všetky ostatné živočíchy – sledujeme si vlastné záujmy.
Motívy ktoré vedú indivíduá (ktoré súhrnne nazývame spoločnosť) k spolupráci, pritom môžeme ďalej rozdeliť na racionálne a emotívne.
Emotívne dôvody súvisia s našou prirodzenou záujem o osud iných ľudí a túžbou po ich šťastí. Racionálne motívy sa zase zakladajú na potrebe zosúladiť sa s ostatnými ľuďmi a dosiahnuť určený cieľ prostredníctvom spoločnej činnosti. Paul Heyne tútu problematiku prirovnáva k jazde šoférov
áut na preplnenej ceste a ich snahe zladiť si svoj cieľ čo najrýchlejšie sa dostať na
nejaké miesto s prispôsobením sa možnostiam jazdy vzhľadom k ostatným šoférom.
Racionálne motívy ľudí dobrovoľne kooperovať vyargumetnoval aj Adam Smith prosredníctvom takzvanej “neviditeľej ruky trhu” (ktorú sme si spomenuli v predošlom článku) vo svojej knihe Bohatsvo národov. Podľa Smitha vzniká spoločenská kooperácia zo schopností a zručností ľudí, ktoré vedú k špecializácii a delbe práce. Týmto procesom vzniká bohatstvo pre jednotlivcov, firmy a celú spoločnosť. Smith v knihe používa príklad výroby špendlíkov, kde špecializovaní pracovníci dokážu vyrobiť oveľa viac špendlíkov, než by dokázali samostatne pracujúci jednotlivci.
Prospešnosť dobrovoľnej kooperácie je mimo iné veľmi dobre ilustrovaná aj v eseji Leonarda E. Reada “Ja Ceruzka”. “Ja Ceruzka” takiež oslavuje špecializáciu a delbu práce, ktoré vedú k zvyšovaniu produktivity a výmenným obchodom. Tieto faktory zdôrazňujú prirodzené rozdiely medzi ľuďmi a robia ich užitočnými v rámci ekonomickej interakcie. Inými slovami; “organickosť” trhu vytvára priestor pre špecializáciu a teda aj pre efktivitu v ľudskom rozhodovaní, čiže aj pre efektivitu v ekonómii ako takej.
Princíp maximalizácie úžitku a čistých výhod
Tento princíp nám prakticky hovorí iba o tom, že ľudia sa snažia dosiahnuť čo najväčší prínos alebo výhodu z rôznych činností alebo rozhodnutí, ktoré prijímajú.
Maximalizácia úžitku pritom nemusí byť obmedzená len na finančné vyjadrenie. Môže sa to týkať aj iných vecí, ako je dobré meno alebo pocit uspokojenia, ktorý získame napríklad prostredníctvom dobrovoľnej solidarity a charitatívnych aktivít. Práve tento aspekt pritom uniká mnohým ľavicovo orientovaným politikom, ktorí kapitalizmu absolútne nelogicky vyčítajú to, že “sledovanie vlastných záujmov a chamtivosť nebude nikdy viesť k celospoločenskému uspokojeniu”.
A ako dosiahnuť maximalizáciu úžitku? Jednoducho! Stačí na to porovnať analýzu minulosti, budúcnosti a racionálnych očakávaní. Snažíme sa pritom porovnávať rôzne faktory ako sú napríklad výnosy a náklady, a zohľadňujeme pri tom tzv. princíp nákladov obetovanej príležitosti (čo by sme mohli získať alebo dosiahnuť, ak by sme danú príležitosť nevyužili).
A práve s tým súvisí ďalší princíp, takzvaný “princíp neviditeľnej ruky trhu” od Adama Smitha, ktorému sa ale už povenujeme v nasledujúcom článku.
