Od 1. januára 2025 má na Slovensku vzniknúť daň zo sladených nápojov. Štát chce týmto spôsobom získať v budúcom roku 85 miliónov eur, v ďalšom roku by to malo byť 117 miliónov eur. Mimo hry zostávajú alkoholické nápoje, hoci aj cukor v nich sa v niektorých krajinách zdaňuje.
„Nebavíme sa o alkoholických nápojoch, všetko, čo obsahuje alkohol, nie je zahrnuté, s výnimkou radlerov, ktoré majú obsah alkoholu do 0,05 percenta. To sú nealkoholické radlery a to sa považuje za nealkoholický nápoj,“ upresnil minister financií Ladislav Kamenický (Smer).
Štát bude zdaňovať iba také nápoje, do ktorých sa cukor (konkrétne sacharóza) pridáva. Ak ide o nápoj s prirodzene vysokým obsahom cukru, napríklad ovocný džús, zostane mimo pozornosti daniarov. Rovnako zostanú nezdanené aj výrobky, do ktorých je pridaná napr. glukóza alebo fruktóza.
Kamenický si od tohto opatrenia, okrem príspevku ku konsolidácii verejných financií, sľubuje aj nefinančné prínosy. „Chceme, aby sa znížila spotreba sladených nápojov na Slovensku,“ povedal minister s tým, že na Slovensku sú relatívne rozšírené problémy obyvateľstva s hmotnosťou.
Staršie údaje Štatistického úradu za rok 2019 hovoria o tom, že normálnu hmotnosť má len 38 percent populácie, ďalšie tri percentá trpia podváhou a väčšina obyvateľov Slovenska má buď nadváhu, alebo obezitu. Daň z cukru existuje vo viacerých európskych krajinách, napríklad Maďarsko zdaňuje aj sladený alkohol a daň je dizajnovaná tak, že príjmy z nej idú do zdravotníctva.
Z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie vyplýva, že nejaká forma dane z cukru existuje v 106 krajinách a regiónoch sveta, týka sa 52 percent svetovej populácie.
Tvrdé fakty – koľko budú stáť sladené nápoje?
Balenia sladených nápojov budú zdaňované výhradne podľa objemu, prípadne podľa hmotnosti. Výška dane bude preto významnejšia pri lacnejších sladených nápojoch. Štát predstavil štyri rôzne sadzby. Tuhý koncentrát by mal byť zdanený sadzbou 4,30 eura za kilogram, tekutý koncentrát by mal byť zdanený sadzbou 1,05 eura za liter, z energetických nápojov si štát vezme 30 centov za liter. Pre štandardné ochutené nápoje bude platiť sadzba 15 centov za liter, prípadne kilogram.
Štandardné ochutené nápoje
Za štandardné ochutené nápoje môžeme považovať osladené minerálky a kolové nápoje. Liter kolového nápoja dnes stojí približne 1,40 eura, avšak daň túto cenu zvýši na 1,55 eura za litrové balenie. Samozrejme, cenotvorba pri väčších baleniach je trochu iná, už pri dvojlitrovej fľaši je jednotková cena za liter nižšia, no je jasné, že spotrebiteľ k nej bude musieť pripočítať tridsať centov.
Energetické nápoje
Vyššia daň bude uvalená na energetické nápoje, ktorých ceny sa v závislosti od značky pomerne výrazne líšia. V súčasnosti možno na trhu nájsť energetické nápoje za 1,49 eura, pričom v jednom prípade ide o 250-mililitrovú plechovku a v druhom o pollitrovú. Cena pol litra tohto nápoja sa pod vplyvom novej dane zvýši o 15 centov, zatiaľ čo cena menšej štvrťlitrovej plechovky vzrastie o 7,5 centa.
Tuhé koncentráty
Treťou zdanenou kategóriou sú nápoje z tuhého koncentrátu. V tomto prípade je sadzba určená za kilogram. Typicky obsahuje jedno balenie 14 gramov prášku, z ktorého sa dá vyrobiť 0,6 litra nápoja. Cena jedného takéhoto balenia sa tak zvýši približne o šesť centov a bude stáť zhruba 28 centov.
Tekuté koncentráty
Vlastnú sadzbu budú mať aj takzvané tekuté koncentráty. To je v podstate bežný sirup, ktorý sa riedi vodou. Štandardne sa tieto výrobky predávajú vo fľašiach s objemom 0,7 litra. Cena sa pohybuje od zhruba 65 centov po viac ako sedem eur. Zdanenie sa, samozrejme, výrazne dotkne najmä lacných výrobkov. Daň totiž zvýši cenu balenia s objemom 0,7 litra o vyše 73 centov.
Cukor a zdravý rozum
V prvom rade, cukru sa nechcem v žiadnom prípade zastávať. Osobne považujem dokonca za správne, ak by spotreba cukru v spoločnosti klesla. Avšak na to, že štát ide zdaniť skupinu produktov, ktorých spotreba posledných vyše 10 rokov klesá aj bez dane, upozornil už inštitút INESS vo svojej publikácii z roku 2023. Rovnako tak vo svojej publikácii poukázali aj na to, že miera obezity a nadváhy rastie aj v krajinách, ktoré podobnú daň zaviedli. Skúsme sa však o niečo podrobnejšie zamyslieť nad samotným opatrením a nad úmyslami, ktoré sa nám štát pri svojich plánoch snaží predstaviť.
Všetci asi intuitívne rozumieme tomu, že ak sú Slováci obézni, určite to nebude len preto, že si doprajú väčšie množstvo sladených nápojov. Nepotrebujeme na to žiadne štatistiky, grafy a ani dlhoročné štúdium obezitológie. Zdravotný stav totiž ovplyvňuje mnoho rôznych faktorov, vrátane celkovej stravy, fyzickej aktivity, alebo stresu. Ak je teda pravda, že štátu tak veľmi záleží na našom zdraví, mal by sa teda nepochybne snažiť zlepšiť stav obyvateľstva aj prácou na týchto relevantných faktoroch. Veľmi vhodným krokom by mohlo byť napr. aj to, že by nemusel ponúkať v nemocničných bufetoch cukrovo-lepkové bomby, či cukrovo-plesnivé kávy.
Ale nemusíme byť cynickí, a to ani konštruktívne. Buďme optimisti a priznajme si, že na prvý pohľad sa nejaké štátne aktivity s cieľom zlepšenia verejného zdravia predsa len dejú.
Koncom januára 2023 bolo napríklad spustené medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k dokumentu s názvom „Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity na roky 2023 – 2030,“ ktoré bolo ukončené o približne dva týždne neskôr, 13. februára 2023. Od 14. februára sa tak proces dostal do štádia „Vyhodnotenie MPK,“ pri ktorom v čase písania tohto textu stále svieti zaujímavý tag: “Cudzi kluc sa nenasiel: LP/2023/31”, ktorý značí čokoľvek, akurát nie to, že by nejaké vyhodnocovanie prebiehalo.
Celá táto iniciatíva ilustruje úroveň prioritizácie systematického zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva štátom.
Narúšanie kontinuity plánovania je problémom samo o sebe a to nielen v prípade verejného zdravia či cukru. Ak však aj opomenieme, že z plánovaného obdobia 2023 – 2030 bude prinajlepšom 2024 – 2030, tento dokument bol problematický na dvoch ďalších úrovniach. Využime preto tento politický „reštart“ a pozrime sa na niektoré z problémov pôvodného plánu.
Po prvé, niektoré aspekty samotného dizajnu politiky neumožňujú jej hodnotenie. To si totiž vyžaduje zadefinovanie konkrétnych merateľných cieľov. Prakticky žiadne programy navrhnuté v akčnom pláne však pri kolónkach „Výsledky“ nekvantifikovali svoje ciele a ostávali pri formuláciách ako „Zvýšený počet detí v MŠ zapojených do pohybových aktivít na školách.“ Cieľ je síce chvályhodný, ale bude to desať minút alebo hodina? A o koľko chceme počet detí zvýšiť? Zvýšenie o jedného škôlkara asi úspech nebude. A čo počet detí v škôlkach? Je stále konštantný? Alebo je detí v škôlkach viac? Či menej?
Pozastaviť sa však môžeme napríklad aj nad nejasným financovaním programov. Doložka vplyvov neuvádzala žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, ako ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, neskôr však v poznámke uvádza, že „úlohy v akčnom pláne budú financované v rámci schválených limitov výdavkov kapitol na jednotlivé rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet s čím jednotlivé rezorty súhlasili.“ Vzhľadom na absenciu vyčíslenia nákladov uvedených programov je však táto poznámka prinajmenšom veľmi zvláštna – ako si môžeme byť istí, že rozpočet programy pokryje? A ak navrhovatelia čísla k dispozícii majú – a ako v jednej z pripomienok uvádza Žilinská župa, mali by ich mať, keďže väčšina aktivít už bola v minulosti realizovaná – prečo ich nikde neuvádzajú? Tieto nedostatky znižujú šancu na úspešnú implementáciu celého akčného plánu a v konečnom dôsledku tak znižujú aj pravdepodobnosť zlepšenia zdravotného stavu populácie.
Celé štátne financovanie na Slovensku pripomína veľmi zlý vtip.
Aby toho nebolo málo, Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity existoval už aj pre obdobie 2017 – 2020 a existuje pritom aj dokument s názvom „Informácia o plnení Národného akčného plánu pre podporu pohybovej aktivity na roky 2017 – 2020,“ ktorý popisuje výsledky realizovaných aktivít.
Aby sme neboli úplne zaujatí, tak je nutné potvrdiť to, že niektoré z iniciatív dosiahli celkom pekné výsledky. Napríklad úloha 5.1.5, kampaň „Vyzvi srdce k pohybu,“ zaznamenala u 333 účastníkov (48,2 %) pokles hmotnosti, pričom tento „bol zaznamenaný u väčšiny súťažiacich so vstupnou nadváhou a obezitou.“ Ide samozrejme o projekt pomerne malého rozsahu a pre komplexnejšie vyhodnotenie programu by bolo potrebné vedieť napríklad „koľko to stálo“ alebo koľko účastníkov si pokles hmotnosti dokázalo zachovať (nedošlo k tzv. jojo efektu), napriek tomu však ide stále o jednu “z tých lepších” štátom organizovaných iniciatív.
Lenže mnoho vyhodnotení iniciatív pôsobí skôr dojmom, že ide o reportovanie čísel iba s cieľom “odfajknutia si iniciatívy z to-do listu”. Je napríklad veľmi úžasné vedieť, že za cieľom „podporovať pohybové aktivity športu pre všetkých“ podporila sekcia športu v roku 2017 „11 projektov školského športu, univerzitného športu a športu pre všetkých s finančnou dotáciou 1 021 900 eur [...] a 4 projekty pre popularizáciu pohybových aktivít detí a mládeže s pridanou hodnotou 185 000 eur.“ Keďže sú však toto všetky informácie, ktoré dokument uvádza, nedozvieme sa z neho aké konkrétne výsledky – a teda aké zlepšenia zdravotného stavu – sme ako spoločnosť za tieto peniaze dostali.
Nedosiahnutie merateľných výsledkov so sebou navyše prináša aj druhý problém, ktorý sa síce netýka zdravotného stavu populácie, no je veľmi dôležité naň poukázať. K dokumentom, akým je spomínaný akčný plán a informácia o jeho plnení, je potrebné spraviť rešerš, následne dokument napísať, potom zapracovať pripomienky, pomedzi to komunikovať so zainteresovanými aktérmi a po schválení (ktorého sme sa pri najnovšej verzii ani po roku nedočkali) je potrebné monitorovať implementáciu plánu a vyhodnocovať výsledky. Toto všetko musia robiť ľudia, ktorí musia byť zaplatení. A zaplatení sú z daní, teda z peňazí nás všetkých. Asi každý z nás bude súhlasiť s tým, že bez dosiahnutia výsledkov sú naše peniaze vždy minuté neefektívne.
Spravme si v tom teda jasno. Štát tvrdí, že mu záleží na našom zdraví a chce ho zlepšiť.
Do MPK však predložil dokument, ktorý okrem iného len veľmi vágne definoval svoje ciele a o moc konkrétnejší nebol ani pri časti o plánovanom financovaní, čím znižoval pravdepodobnosť úspešnej implementácie a riskoval neefektívne využitie verejných zdrojov. Príprava tohto plánu bola zastavená a v súčasnosti sa pracuje na novej verzii, ktorej podrobnosti ešte nepoznáme, a ktorá sa má dostať do pripomienkových konaní niekedy tento rok. Môžeme len dúfať, že „reštart“ mal zmysel a nový plán bude eliminovať aspoň niektoré zo spomenutých nedostatkov pôvodného návrhu. Čas medzi spustením MPK pre Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity na roky 2023 – 2030 a schválením tohto dokumentu (aj keď už prinajlepšom verzie pre roky 2024-2030) tak napokon môže dosiahnuť až takmer 2 roky.
Vyhodnotenie akčného plánu z predchádzajúceho obdobia nám navyše dáva len v niektorých prípadoch údaje o výsledkoch iniciatívy, ktoré sú dostatočné na to, aby sme si vedeli vytvoriť predstavu o hodnote, ktorú sme za utratené peniaze dostali. Samotné minutie peňazí skrátka nemôže byť kľúčovým ukazovateľom výkonnosti (minimálne nie v ne-marxistickom pohľade na vec).
V tomto bode analýzy ostáva posledná možnosť, ako by vláda mohla zachrániť príšerné hospodárenie – použiť všetky výnosy dane z cukru na financovanie a zlepšenie zdravotníctva. Lenže podľa zatiaľ zverejnených dokumentov nedôjde ani k tomuto kroku. V predbežnej informácii k zákonu sa totiž píše, že prostredníctvom nej „dôjde k zabezpečeniu finančných zdrojov potrebných na financovanie verejných politík.“
A ak si neviete predstaviť, čo presne to znamená, tak nesmúťte. Niečo také nevie asi nikto. Prinajlepšom to znamená napr. financovanie 13. dôchodkov, o pár eur navýšeného životného minima, či hŕstku ďalších populistických nezmyslov.
Pri tomto všetkom sa mnohým z nás v hlave pochopiteľne vynorí otázka – mali by vôbec podobné aktivity byť úlohou štátu? V slovenskom treťom sektore totiž existujú stovky organizácií, ktoré sa venujú výchove ľudí k zdraviu, či už cez športové, edukačné, alebo iné aktivity. Pôsobí tu množstvo vierohodných koučov, biohackerov a výrobcov zdravých potravín bez pridaného cukru. Všetky svoje kapacity venujú týmto cieľom a často majú dlhoročné know-how. Možno by mal štát miesto zavádzania nových daní tam, kde problém ustupuje sám a organizácie programov, pri ktorých sa počet ľudí s úbytkom hmotnosti pohybuje v desiatkach až stovkách, radšej pracovať na pripravení čo najlepšieho prostredia pre mimovládne organizácie a podobné združenia. Všetko však nasvedčuje tomu, že trend je zatiaľ bohužiaľ skôr opačný.
A toto všetko nedodáva na dôveryhodnosti hlavnému – a prakticky jedinému – argumentu vlády, že primárnou úlohou dane z cukru je zlepšenie zdravotného stavu populácie. Ak by im na našom zdraví naozaj tak veľmi záležalo, zamerali by sa na dotiahnutie plánovania a následne čo najlepšiu realizáciu iniciatív akou by mal byť Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity na roky 2024 – 2030, prípadne podporu tretieho sektora, ktorý má často väčšie predpoklady pre úspech. Nehospodárili by ako zo zlého vtipu a nepristupovali by k nám občanom (s prepáčením) ako k hlupákom.
Nič z toho sa však nedeje. Naopak, všetka drahocenná energia úradníkov je nasmerovaná na zdaňovanie, ktoré má do štátnej kasy priniesť desiatky miliónov eur, no ktorého dopad na úroveň nadváhy a obezity v spoločnosti je prinajmenšom otázny. A rovnako otázne je aj využitie z neho získaných zdrojov.
Nedajme sa preto oklamať. Argument so zdravím je len pretvárkou, ktorá má za cieľ zabezpečiť zlepšenie prijatia dane verejnosťou. Daň zo sladených nápojov v konečnom dôsledku nebude ničím iným ako ďalším pokusom o siahnutie ľuďom do vačkov.
