V týždňoch po víťazstve Donalda Trumpa v roku 2016 sa mnohí špičkoví technologickí lídri v USA ocitli na stretnutí v Trump Tower. Nie je tajomstvom, že z toho neboli veľmi nadšení. Možno by sme dokonca mohli povedať, že boli frustrovaní a plní strachu.
Dnes je tomu však inak — tí istí vedúci pracovníci znejú nadšene, keď hovoria, že sa tešia na spoluprácu s budúcim prezidentom.
Po utorkových voľbách prišli Donaldovi Trumpovi gratulácie od technologickej elity veľmi rýchlo. Deň po tom, ako si zabezpečil Biely dom, všetci od Tima Cooka až po Marka Zuckerberga zverejnili svoje želania Trumpovi do druhého funkčného obdobia. Dokonca aj Jeff Bezos sa pridal a vyzdvihol Trumpov „mimoriadny politický návrat a rozhodujúce víťazstvo“. A to sú celkom silné slová od človeka, ktorý sa s Trumpom ocitol v nejednom verejnom spore.
Táto novodobá chvála však neznamená politickú zmenu v celom Silicon Valley. Vedúci pracovníci v oblasti technológií, ako aj radoví zamestnanci vo voľbách v drvivej väčšine podporili Kamalu Harris, čo by nemalo byť príliš prekvapujúce — v politike v oblasti Bay Area sa Kamala angažuje už mnoho rokov a má pritom hlboké väzby na technologický priemysel a odvetvie rizikového kapitálu. Táto lojalita Kamaly Harris pokračovala v trendoch Obamovej éry, ktorá sa vyznačovala určitým "milostným vzťahom" medzi Washingtonom a Silicon Valley.
Barack Obama, ktorý v roku 2008 získal Biely dom s pomocou spoluzakladateľa Facebooku Chrisa Hughesa, prijal ducha startupovej kultúry a oslavoval technologické spoločnosti ako pozitívnu silu v Spojených štátoch. Nadviazal osobné vzťahy s vedúcimi pracovníkmi, akými bol Zuckerberg, a k presadzovaniu svojich politík intenzívne využíval marketing skrz technológie.
DOGE a iné prekvapenia
Táto éra je však minulosťou. Zatiaľčo sa Obama hral s technológiami hlavne skrz štátne intervencie do podnikateľského prostredia (krásnym príkladom tejto obamovskej filozofie môže byť projekt Solyndra, ktorý napriek štátnej "zelenej pôžičke" za 535 miliónov dolárov ešte v roku 2011 skrachoval), Donald Trump sa rozhodol technológie podporiť trochu iným spôsobom. V poslednom období sa zameral na spojenie s technologickými lídrami, ako je Elon Musk, a propagáciu takzvanej „techno-libertariánskej“ agendy.
O čo presne ide? Táto vízia tak trochu kombinuje ekonomický liberalizmus s technologickým pokrokom, pričom zdôrazňuje dereguláciu, slobodu podnikania a pokrokové riešenia vo všetkých oblastiach života, od kryptomien až po vesmírne programy. V skratke sa jedná o pozitívny prístup k technológiám, ku ktorému nás má dostať minimalizovanie štátnych intervencií. A to je trochu iný štýl politikárčenia než Obamove "zelené dotácie".
Donald Trump a Elon Musk sa síce nepovažujú za politických spojencov v tradičnom slova zmysle, no v posledných rokoch sa ich záujmy začali prelínať. Musk, známy vizionár, ktorý stojí za projektmi ako Tesla, SpaceX a Starlink, často hovorí o slobode prejavu, decentralizácii a technologickom pokroku. Trump zase tieto témy využíva na posilnenie svojej kampane a oslovovanie mladších, technologicky zameraných voličov.
Trump verejne podporil Muskov projekt Starlink, satelitnú internetovú sieť, ktorú opisuje ako riešenie pre digitálnu infraštruktúru, najmä v odľahlých regiónoch. Zároveň chváli Muskov prístup k slobode prejavu po kúpe Twitteru (X), čo korešponduje s Trumpovými vlastnými postojmi proti „cenzúre“ na sociálnych sieťach. Trump tiež naznačil, že bude podporovať vývoj vesmírnych technológií a zjednodušenie regulácií pre súkromný sektor, čím by SpaceX a podobné spoločnosti mohli ešte viac prosperovať.
Mimo iné, 12. novembra tohto roku Trump ohlásil vznik pripravovanej poradnej komisie Department of Government Efficiency (DOGE). Podľa všetkého ju povedie práve Elon Musk a podnikateľ Vivek Ramaswamy. O DOGE toho zatiaľ veľa nevieme, ale napriek svojmu názvu sa nepredpokladá, že pôjde o federálne výkonné ministerstvo, ktorého vytvorenie by si vyžadovalo súhlas Kongresu USA.
Vieme však dosť na to, aby sme mohli uzavrieť, že orgán DOGE má pomôcť „odbúrať vládnu byrokraciu, znížiť nadbytočné regulácie, obmedziť nehospodárne výdavky a reštrukturalizovať federálne agentúry“, ako uviedol sám Donald Trump. Trump pritom avizoval, že Elon Musk a Vivek Ramaswamy budú v mene DOGE spolupracovať s Úradom pre riadenie a rozpočet (Office of Management and Budget) na riešení toho, čo nazval „masívnym plytvaním a podvodmi“ vo vládnych výdavkoch.
Ak teda váhame či predsa len môžeme aktuálnu situáciu v USA označiť za "techno-libertariánsku", nič nám nedáva lepšiu muníciu než práve Trumpovo a Muskovo partnerstvo.
Skratka DOGE, ktorá bola použitá pre novovzniknutú poradnú komisiu však nie je náhodou. Elon Musk vyhnal cenu kryptomeny Dogecoin po tom, čo vo svojom tweete predstavil názov "Department of Government Efficiency", pričom označil psa Doge za svojho oficiálneho maskota. Grafický dizajnér Dogecoinu, známy ako Dogedesigner, túto situáciu využil a vytvoril meme odkazujúce na Muskov tweet. Miliardára v statuse zobrazil ako meme z filmu Leví kráľ.
Donald Trump a kryptomeny
Keď už sme spomenuli DOGE, nemôžeme si dovoliť zabudnúť aj na iné kryptomeny. To, že je Elon Musk krypto pozitívny, vie asi snáď každý. Avšak téma kryptomenového sektoru je aj jednou z kľúčových tém, ktorú Trump zaradil do svojej kampane.
Áno, presne ten kryptomenový sektor, voči ktorému Trump v minulosti vystupoval veľmi kriticky. Kryptomeny, a to hlavne Bitcoin, označil za „podvod“ a „hrozbu pre dolár“. Tvrdil, že Bitcoin a ostatné digitálne meny môžu destabilizovať americkú ekonomiku.
Situácia sa však zmenila počas jeho prezidentskej kampane v roku 2024, keď začal hovoriť o kryptomenách ako o nástroji na „obnovenie slobody“.
Dnes Trump napr. navrhuje vytvorenie strategickej rezervy Bitcoinov, ktorú by USA mohli použiť na zníženie štátneho dlhu. Aj keď je tento návrh technicky náročný a stal sa terčom mnohej kritiky predovšetkým kvôli volatilite kryptomien, v mnohých ohľadoch sa zdá byť veľmi triezvym riešením. Aj keď je americký dolár "najdôveryhodnejšia" štátna mena, stále sa jedná o štátnu menu. A tá je na rozdiel do Bitcoinu vždy z princípu inflačná.
V kampani Trump ďalej sľúbil podporu regulačného prostredia priaznivého pre kryptomeny, ktoré by znížilo právnu neistotu a posilnilo inovácie, presne ako sa na pomery techno-libertairánskej utópie patrí. Medzi jeho ďalšie kľúčové návrhy patria:
Daňové úľavy pre krypto investorov a startupy – Trump zdôraznil potrebu zníženia daňového zaťaženia pre spoločnosti, ktoré implementujú blockchain a kryptomeny vo svojich obchodných modeloch.
Obrana individuálnej slobody pomocou decentralizácie – Uviedol, že kryptomeny môžu pomôcť ochrániť ľudí pred „vládnou kontrolou“ a ponúknuť slobodu vo finančných transakciách. Počas svojich prejavov kritizoval aktuálnu politiku SEC (Komisia pre cenné papiere a burzy) pod vedením Garyho Genslera, ktorú označuje za „nepriateľskú voči inováciám“.
Podpora ťažby kryptomien na území USA – Trump navrhol využívanie domácich energetických zdrojov na udržateľnú ťažbu Bitcoinu, čím by sa USA stali lídrom v tejto oblasti.
Trumpove vyhlásenia vyvolali nepochybne pozitívne reakcie na trhu s kryptomenami. Cena Bitcoinu po jeho prejave, kde vyzdvihol význam decentralizovaných technológií, stúpla o viac ako 10 % v priebehu 24 hodín. Investori to nepochybne vnímali ako náznak priaznivejšieho regulačného prístupu v prípade jeho zvolenia.
Aby toho nebolo málo, Trump mimo Bitcoinu zdôrazňoval aj potrebu adopcie blockchainu v štátnych štruktúrach, čo by mohlo zahŕňať transparentnejší volebný systém alebo sledovanie verejných financií. Navrhol tiež využívanie technológie stablecoinov na podporu amerického dolára na medzinárodnej úrovni.
Na druhej strane, Trumpovo kryptonadšenie má aj svoje tienisté stránky.
Donald Trump vo svojej kampani zdôrazňoval aj potrebu regulácie kryptomenových projektov, ktoré označil ako nástroje na „pranie špinavých peňazí“ a financovanie ilegálnych aktivít. Tento plán zahŕňa zavedenie prísnejších pravidiel na identifikáciu užívateľov a transparentnosť transakcií v kryptomenovom sektore.
Trump pritom tvrdil, že anonymita spojená s niektorými kryptomenami a blockchain technológiami umožňuje ich zneužívanie zo strany zločincov a teroristov.
Tu je zoznam niektorých opatrení, ktoré by mohli byť Trumpom implementované:
Zavedenie povinných KYC a AML opatrení (Know Your Customer a Anti-Money Laundering) pre všetky kryptomenové burzy a platformy. Tieto opatrenia by mohli zahŕňať povinnosť verifikácie identity užívateľov a hlásenie podozrivých transakcií regulačným orgánom.
Monitoring decentralizovaných platforiem – Trump navrhuje posilnenie dohľadu nad decentralizovanými burzami (DEX) a anonymnými kryptomenami, ako sú Monero a Zcash.
Zvýšené dane pre anonymné transakcie – Hoci presné detaily nie sú známe, Trump by mohol zaviesť finančné sankcie alebo vyššie zdanenie kryptomenových transakcií, ktoré by neboli transparentné alebo by obchádzali regulačné štandardy.
Podpora blockchain analytiky – Trumpova administratíva by mohla spolupracovať so spoločnosťami špecializujúcimi sa na sledovanie blockchain transakcií, ako sú Chainalysis alebo CipherTrace, aby identifikovala nezákonné aktivity.
Trump síce argumentuje, že tieto opatrenia by mohli posilniť dôveru verejnosti a inštitúcií v kryptomeny, čím by ich začlenil do mainstreamového finančného systému. Na druhej strane je však paradoxné, že spomenuté regulácie navrhuje človek, ktorý sa do kryptomenového ošiaľu púšťal hlavne s cieľom zvýšiť súkromie ľudí a obmedziť finančné špehovanie. Nie je taktiež žiadnym tajomstvom, že nadmerné regulácie môžu spomaliť inovácie a vyhnať kryptomenové firmy mimo územia USA.
Záver
Nie je divu, že Trumpovo spojenie s technológiami presahuje kryptomeny. Trumpova snaha o aký-taký techno-libertariánsky prístup oslovuje špecifickú skupinu voličov, najmä technologických nadšencov a mladších podnikateľov. Počas kampane mimo iné predstavil plány na podporu obnoviteľnej energetiky prostredníctvom modernizácie americkej energetickej siete, pričom zdôraznil potrebu investícií do výskumu batériových technológií. Tieto návrhy sa prekvapivo prelínajú s Muskovým podnikaním, keďže Tesla je svetovým lídrom v tejto oblasti.
Ďalším dôležitým bodom je umelá inteligencia (AI). Donald Trump podporuje vývoj AI ako kľúčového nástroja pre ekonomický rast a obranu, no zároveň varuje pred potenciálnymi rizikami, ako je strata pracovných miest. Sľubuje zriadenie výboru, ktorý by monitoroval etiku a bezpečnosť AI, pričom by sa zameral na podporu amerických firiem v globálnej konkurencii.
Hoci Trumpove návrhy znejú ambiciózne a inovatívne, nie sú bez kontroverzií. Kritici právom upozorňujú na to, že niektoré jeho plány sú viac populistickým ťahom než reálnym riešením. Mimo iné, jeho postoj voči kryptomenám zostáva otáznym. Inovácie a bitcoinové rezervy sú jedna vec, no KYC politiky a blockchainové analýzy sú vec druhá. Nadmerná byrokracia a zásahy by mohli spôsobiť viac škody než úžitku, čo je otázka, na ktorú bude Trumpova politika musieť nájsť citlivú odpoveď.
Aj keď by sa Trump teoreticky rozhodol silou mocou pre cestu deregulácií a nechal by KYC na pokoji, na stole je množstvo otázok o tom, ako realistické sú jeho plány a či je schopný ich splniť.
Osobne budem vždy fandiť väčšej ekonomickej slobode, či už sa bude jednať o incentívu podnikateľov, alebo o politický marketing. Pevne preto dúfam, že sa Donald Trump rozhodne vydať cestou ekonomickej slobody ruka v ruke s Bitcoinom a zoštíhlovaním štátu.
Ak však chce Trump skutočne uspieť, bude musieť presvedčiť nielen svojich priaznivcov, ale aj odbornú verejnosť, že jeho plány nie sú len predvolebnými heslami, ale majú pevný základ v realite.
