Ficove Nové Dane opäť v akcii

Dokopy ide o 18 opatrení vo výške skoro dve miliardy eur. Štvrtá vláda Roberta Fica obmedzí aj druhý dôchodkový pilier. Kabinet napríklad okrem toho navrhuje aj zrušenie jedného dňa pracovného pokoja. Od bánk chce vláda vybrať 340 miliónov eur ročne, viac na odvodoch budú platiť zamestnávatelia.

Niektoré konkrétne aspekty novej zdaňovacej politiky sme už stihli rozobrať v našej dvojdielnej sérii o zdravotných odvodoch a o tom, ako sa “plní štátna kasa poficovsky”. Pretentokrát si však poďme zrekapitulovať všetky hlavné konsolidačné opatrenia, ktoré sa nás v rámci tohto takmer dvojmiliardového balíčka dotknú.

Vláda chce od bánk a na dodatočnom zdanení podľa Fica vybrať asi 340 miliónov eur. Solidárny príspevok z produkcie ropných výrobkov by mal priniesť asi 170 miliónov eur. Ďalšie peniaze sa podľa premiéra nájdu aj zvyšovaním spotrebných daní z alkoholu či tabaku, ale aj rôznych poplatkov.

Robert Fico to zhodnotil nasledovne:

"Ja sa domnievam, že sme dokázali nájsť rovnováhu medzi konsolidáciou verejných financií a tým, čomu my hovoríme zachovanie štandardu v sociálnej oblasti. Plus zavedenie plnohodnotného trinásteho dôchodku, plus veľmi výrazná bonifikácia úrokových sadzieb pri hypotékach, čo sú mimoriadne vážne sociálne pomoci, ktoré sme dokázali zrealizovať napriek tomu, v akom stave sa nachádzame."

Minister financií Ladislav Kamenický celý balík opatrení nazval “Lex Konsolidácia”. „Bankový odvod bude mať sadzbu 30 %, ktorá bude klesať po 5 % až do roku 2027. Celkovú efektívnu daňovú sadzbu sme nastavili v nasledujúcom roku na úroveň 45 %,“ vysvetlil jednu z najväčších položiek Kamenický. Rozpočet na rok 2024 vláda predstaví až na budúci týždeň. Práve nové dane majú prispieť k tomu, aby bol rozpočet pripravený.

Nasledujúca tabuľka rekapituluje tie najdôležitejšie zmeny, ktoré môžeme očakávať v rámci nového konsolidačného balíka. Jednotlivým z nich sa detailne povenujeme v tejto dvojdielnej sérii článkov.

Aké nové dane schválila vláda?

V minulom článku našej série sme sa povenovali zmenám v zákone o dani z príjmov, bankovej dani, ako aj zmenám v štátnych sviatkoch. Pozrime sa teda na ďalšie zo zavedených opatrení.

Zachovanie dane pre Slovnaft

Bratislavská rafinéria dosahuje nadmerné zisky, keďže cena ruskej ropy, ktorú Slovnaft nakupuje, výrazne klesla. Slovnaftu tak vznikajú nadmerné zisky, ktoré štát zdaňuje. Platenie solidárneho príspevku sa predlžuje aj na zdaňovacie obdobie dane z príjmov začínajúce sa po 31. decembri 2023. 

Dôvodom predĺženia obdobia je podľa ministerstva financií fakt, že rozdiel medzi ropou Urals a Brent zostáva stále na vysokej úrovni, čo podľa ministrov vytvára potenciál pre dodatočné “nadzisky” firiem aj v roku 2024. Rozpočet by týmto spôsobom chcel v roku 2024 získať takmer 180 miliónov eur. Na ďalšie roky štát zatiaľ tento druh príjmu neplánuje.

Obmedzenie druhého piliera

Vláda potrebuje čoraz viac peňazí na dôchodky. Je to tak preto, že vláda Roberta Fica schválila navýšenie trinásteho dôchodku. Túto zmenu malo pôvodne financovať obmedzenie rodičovského dôchodku, no koalícia sa na tom nedohodla. Viac peňazí do priebežného dôchodkového systému získa štát tým, že obmedzí príspevky sporiteľov do druhého piliera.

Podľa návrhu by sa sadzba do druhého piliera od začiatku budúceho roka trvale znížila zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá z hrubej mzdy zamestnanca, respektíve vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Nižšia sadzba do druhého piliera znamená, že väčšia suma dôchodkových odvodov zostane v Sociálnej poisťovni. Návrh, ktorý vláda predstavila, by pre Sociálnu poisťovňu mal celkovo znamenať nárast príjmov o 365 miliónov eur.

Vyššie poplatky na súdoch

Od apríla 2024 by sa mali zvýšiť súdne a správne poplatky. Navrhuje to vláda v legislatívnom konsolidačnom balíku, ktorý schválila v pondelok. Zámerom úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov. 

Väčšina z nich sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku, čo bolo v roku 2009. Táto zmena má znamenať plus pre rozpočet vo výške necelých 37 miliónov eur v budúcom roku. V ďalších rokoch je to 49 a 51 miliónov eur.

Zdanenie kryptomien

Ako už iste viete, na návrh SaS vznikol Zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý zlepšoval súčasný systém zdanenia pre držiteľov kryptomien. Zatiaľ čo v Nemecku sa uplatňuje na investície do kryptomien 0 % daň podobne ako do akcií, na Slovensku sa hľadí na príjem ako na ostatné príjmy, ktoré podliehajú nielen dani z príjmu, ale aj odvodom.

Vyššie uvedený zákon mal platiť od 1. 1. 2024. Ficova vláda však spolu s balíčkom zo 4. decembra oznámila nasledujúce:

Mení a dopĺňa sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií. Zákon o dani z príjmov sa v rámci konsolidačných opatrení zameral predovšetkým na zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %, zavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, na odstránenie nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku a virtuálnej meny a na legislatívno-technické spresnenie v súvislosti s predchádzajúcimi novelami.

Mení sa zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Úpravou návrhu zákona sa odstraňujú nesystémové opatrenia zavedené pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku vrátane príjmov súvisiacich so zdanením virtuálnej meny, ktoré narúšali horizontálnu spravodlivosť medzi podobnými aktívami, keďže išlo o výnimku pre špecifický druh majetku.

Zdroj: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29066/1

Zmena zákona tak nastala prakticky menej ako 30 dní pred nadobudnutím jeho účinnosti. Nastala situácia, kedy sa o predvídateľnosti práva v Slovenskej republike už nemôže hovoriť, nakoľko zákon, ktorý bol schválený a vyhlásený bol zmenený ešte predtým, než vôbec nadobudol účinnosť a vôbec mohol byť použiteľný.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SSD) sa pritom k novému zákonu vyjadril veľmi stručne: „Nechceme podporovať špekulatívne investovanie…”

Od Kažimíra k Lex Konsolidácii

To najdôležitejšie z Lex konsolidácie už máme za sebou, aspoň teda pre potreby nášho článku. Aká je však rola tohto superbalíčka na poli verejných výdavkov v našej krajine? Dá sa na konsolidáciu nazerať aj v inom ako v ekonomickom kontexte? 

Nuž, začnime pekne poporiadku. Posledný rozpočet ministra financií Petra Kažimíra v roku 2019 pred jeho odchodom do pohodlnej kancelárie Národnej banky Slovenska počítal s deficitom 0,1 % HDP. To bolo nejakých 100 miliónov eur. Štát vtedy nakoniec skončil so sekerou za 1,3 miliardy eur. Skoro vyrovnaný mal byť aj ten nasledujúci rozpočet, ale prišiel covid a z plánovaného deficitu 0,5 % bolo zrazu 10 % HDP.

Mohlo by sa zdať, že za takú veľkú sekeru môžu práve supernákladné covidové opatrenia, ale nie je to celá pravda. Skoro vyrovnaný rozpočet môžete dosiahnuť aj tým, že sa spoliehate na prudký rast daňových príjmov kvôli rastu ekonomiky. 

A čo to presne má so súčasnou situáciou? Ide o to, že sa výdavky nastavili presne takým spôsobom, že akékoľvek spomalenie ekonomiky vytlačilo deficit do výšin. 

Hoci v minulom roku vláde v snahe o konsolidáciu výrazne skomplikovala život energetická kríza, za rekordný deficit v eurozóne si „môžeme sami“. Na Slovensku je hlboko usadená politická kultúra, že hrdina je ten, kto pomôže všetkým, a nie ten, kto pomôže núdznym. Prístup minulej vlády k energiám by sa dal ilustrovať heslom „ani jeden bazén nemôže ostať nevyhriaty“. Plošná pomoc všetkým, nech to stojí, čo to stojí. Poskytovanie dávok všetkým bez ohľadu na ich potreby vidíme v rodinnej politike, vidíme to v neobmedzenom nároku na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť, v 13. dôchodkoch, vidíme to aj v školstve a iných sektoroch. Nie je to ani prejav sociálnej demokracie, je to prejav rozpočtového populizmu a politickej krátkozrakosti.

Ekonomika mierne rastie, ale Slovensko skončí v roku 2023 s deficitom 7,3 miliardy eur. Každé šieste euro výdavkov mimo transferov z EÚ si musíme požičať. Keby sme zrušili rozpočtovo najvýznamnejšie ministerstvo práce so všetkými dávkami za 5 miliárd eur a ministerstvo vnútra so 40 tisíc zamestnancami, nestačilo by to na vynulovanie deficitu.

Až v takom hlbokom probléme sme.

Ekonóm by si prirodzene položil otázku, ako najefektívnejšie nastúpiť na cestu znižovania deficitu. Ódorovci si nakreslili zoznam, ktorý 60-percentnú váhu pripísal zvyšovaniu daní. Znižovanie výdavkov bolo pre nich nutnou podmienkou konsolidácie.

Rozpočtoví populisti majú pochopiteľne inú metriku. Adresnosť sociálnych výdavkov je pre nich neznámou, preto sa musia zvyšovať dane a len dane. Hlavne rýchlo a mnohými opatreniami naraz. Túto techniku už úspešne otestoval Kažimír po veľkej finančnej kríze. To, že sa tým spomalí biedny ekonomický rast, keď Európa stojí nad priepasťou recesie, nie je podstatné. Dôležité je plnenie volebných sľubov, ktoré vyhrávajú voľby. Každý sľub má svoju cenu.

Ak chcete 13. dôchodok aj pre tých dôchodcov, ktorí dostávajú dôchodok 1700 eur mesačne, musíte zoškrtať druhý pilier. Teda zobrať dnešným sporiteľom tretinu budúcich úspor a poslať ich dnešným dôchodcom. Sporitelia dostanú za to budúci prísľub štátneho dôchodku z priebežného systému, ktorý v roku 2060 má mať stratu skoro 5 % HDP.

Ak nechcete reformovať štátne nemocnice, naďalej sľubovať neobmedzenú zdravotnú starostlivosť všetkým a platiť lekárom európske mzdy, zvýšite zamestnancom aj živnostníkom zdravotné odvody.

Ak chcete vyplácať rodičovský dôchodok a prídavky na deti a daňový bonus aj guvernérovi národnej banky, musíte zdaniť banky najvyššou sadzbou široko-ďaleko.

Ak chcete pokračovať v ilúzii superlacných energií pre domácnosti (plyn bude na Slovensku aj v roku 2024 podstatne lacnejší ako v Česku, kde nie sú žiadne plošné kompenzácie), musíte k vyššie spomínaným daniam ešte viac zdaniť fajčiarov a konzumentov alkoholu.

Dalo by sa pokračovať. Pre tento konsolidačný balíček už ekonomický inštitút INESS vymyslel pomenovanie, ktoré si dovolím replikovať – „Ako zabetónovať plytvanie vo verejných výdavkoch“. 

Bolo by zavádzajúce tvrdiť, že okolnosti si tento balíček vynútili. Ešte viac zavádzajúce by bolo tvrdiť, že dochádza k akámusi zázračnému ozdravovaniu verejných financií. Je to opäť nám dobre známy rozpočtový populizmus, so všetkým, čo k nemu patrí. Spomalenie ekonomického rastu, spomalenie rastu čistých miezd, menej slobody občanom.