Podľa revidovaných údajov zverejnených 8. júna 2023 spoločnosťou Eurostat, sa v období od januára do marca tohto roku celkom dvadsať ekonomík zmenšilo o 0,1 %. Tento údaj sa tak pridal k poklesu v rovnakom rozsahu vo štvrtom štvrťroku a viedol k prvej šesťmesačnej recesii od pandémie COVID-19.
Pravdou je, že centrálni bankári sa pokúšali obe recesie “zliať do jednej” aby istým spôsobom ututlali neschopnosť bankárov ECB predchádzať inflácii a zabezpečovať hospodársku stabilitu. Keď sa dnes rozhliadneme po médiách, všetko ostalo tak trochu zastrešené pod vinu “rusko-ukrajinského konfliktu”.
Konieckoncov, vojne na Ukrajine podľa všetkého môžeme pripísať iba aktuálnu hospodársku recesiu, ktorej príčinou je primárne rýchly nárast cien energií. Avšak, bolo by trochu hlúpe pripisovať hospodársku recesiu iba jedinému faktoru a to obzvlášť v rámci tak komplexnej sieti vzťahov ako je ekonómia. Poďme sa na tieto údaje pozrieť nezaujato a radšej zistiť, aké všetky faktory ovplyvnili súčasnú situáciu a taktiež na to, či môžeme v budúcnosti podobnej kríze predísť.
Trochu o politikoch a inflácii
Výsledky hospodárenia Európskej Únie sú celkom veľkým sklamaním po tom, čo politici a predstavitelia ECB opakovane tvrdili, že recesii sa dalo vyhnúť, dokonca aj keď inflácia stúpla na najvyššiu úroveň od zavedenia eura.
Politikov na druhej strane určite poteší, že miliardy eur z ich pomoci domácnostiam v celom bloku zabránia vážnejším hospodárskym škodám, ktoré by mohli vzniknúť, ak by ceny plynu a ropy zostali dlhodobo astronomicky vysoké. Problém je však ten, že akonáhle sa nejaký polittik snaží o solidaritu, mala by nám okamžite zasvietiť v hlavách červená kontrolka, keďže sa, ako už iste vieme vďaka predošlému článku o klesajúcej životnej úrovni, môže s najvyššou pravdepodobnosťou jednať o jednuduchý “scam” na voličoch. V tom lepšom prípade môže byť tento “scam” iba planým politickým sľubom, no v tom horšom prípade navyše môžu byť podobné solidárne scamy aj legislatívne aplikované, čoho dôsledkom je extrémna ekonomická neefektivita. A prečo?
Nuž, pomoc domácnostiam zo strany politikov je síce vítaná, ale nevyrieši systematické problémy v ekonomike. Skutočným riešením je totiž odstrániť prekážky a obmedzenia, ktoré bránia bohatstvu a otvárajú cestu ku chudobe. Samozrejme, jedná sa hlavne o reštrikcie, ktoré bránia podnikateľom vo voľnom podnikaní a tvorbe pracovných miest.
Ako už iste vieme, táto situácia a jej dôsledky tvrdo zasiahli slovenské i európske “bohatstvo” obzvlášť v priebehu reštrikcii a pandémie COVIDu-19.
Treba taktiež zmieniť to, že centrálni bankári ako takí nemusia byť z inflácie tak veľmi v strese, ako bežní ľudia. Zatiaľčo si tejto situácie tak nejak všimli aj rôzne extrémistické strany, ktoré z hospodárskej recesie obviňujú Sorosa, Židojašterov a preklínajú NATO, EÚ a všeličo iné, tak skutočnosť je taká, že za túto situáciu môže iba obyčajná ekonómia a jej neznalosť bežnými občanmi.
Mnoho ľudí napr. nevie logicky vysvetliť to, prečo sa treba inflácie vôbec obávať – ak predsa o infláciu narastú aj naše mzdy, zvyšovanie cien nepocítime. Alebo nie?
Nuž, odpoveďou na túto otázku je práve dôvod, prečo sa inflácie musia báť skôr bežní ľudia, než napr. bankári.
Ekonomický pojem “Kantiliósky efekt” (pomenovaný po anglickom ekonómovi Richardovi Cantillonim) popisuje prakticky to, že že čím vyššie je bohatstvo a príjmy jednotlivcov, tým vyššiu tendenciu majú títo jednotlivci k väčšej spotrebe.
V praxi to znamená to, že zatiaľčo bankári a investori počas inflácie investujú, “bežní” ľudia v dôsledku tejto situácie schudobnejú.
Počas pandémie COVID-19 sme napr. videli zvláštny fenomén, kde niektoré krajiny a oblasti zaznamenali paradoxný jav -- rast bohatstva a príjmov niektorých skupín ľudí, napriek obmedzeniam a recesii. Práve tento fenomén môže byť čiastočne vysvetlený Kantiliónskym efektom.
Čo na to hovorí Bloomberg Economics?
Vzhľadom na to, že hospodársky rast sa v tomto štvrťroku pravdepodobne opäť zvýši, vlády majú v úmysle pokračovať v znižovaní rozpočtovej podpory. ECB tiež pravdepodobne nezmení kurz menovej politiky, keďže sa blíži ku koncu jej historickej kampane zvyšovania úrokových sadzieb a za nevyhnutný predpoklad udržateľného hospodárskeho rastu považuje prekonanie inflácie.
Agentúra Bloomberg Economics zasa predpokladá, že ekonomika Eurozóny sa obnoví až od 2. štvrťroka 2023, no rast pritom zostane nízky, keďže obmedzenia vyplývajúce zo sprísnených podmienok financovania a volatilného globálneho dopytu bránia hospodárskej aktivite.
“Táto revízia nemá vplyv na celkový obraz: hospodárstvo je slabé, ale nezrútilo sa. Očakávame, že rast sa obnoví od 2. štvrťroka 2023, ale zostane nízky až do roku 2023, keďže obmedzenia vyplývajúce zo sprísnených podmienok financovania a volatilného globálneho dopytu utlmujú aktivitu.”
Bloomberg Economics tak trochu zhrnula to, na čo sme sa snažili prísť aj v tomto článku. Ak chceme predísť ďalšej hospodárskej recesii, je veľmi kľúčové odstrániť obmedzenia zo strany regulátorov a umožniť trhu slobodne pôsobiť, čo by podporilo trvalý a udržateľný rast.
Túto myšlienku navyše dopĺňa aj štatistický úrad Európskej Únie Eurostat, ktorý uviedol, že slabý vývoj v eurozóne v prvom štvrťroku bol spôsobený poklesom výdavkov domácností. A samozrejme, ako už taktiež vieme, jednoduchým “hackom” na zvýšenie spotrebiteľských výdavkov opäť nie je nič iné, než zníženie vládnej regulácie a daňového zaťaženia.
Záver
Ak si chceme zachovať náš optimizmus, hospodárska recesia v Eurozóne nám v prvom rade ponúka príležitosť skúmať vplyv intervencionizmu a zlej monetárnej politiky na ekonomiku.
Túto situáciu však využívajú mnohí populistickí politici, ktorí sa snažia vyzerať, že problému rozumejú, no v zápätí ich môžeme vidieť na sociálnych sieťach so sloganmi o výstavbe tisícok nájomných bytov, štátnych potravín a iných nezmyslov, ktoré nemajú s ekonomickým zdravým rozumom nič spoločné.
V každom prípade si treba zachovať chladnú hlavu a riadiť sa zásadami každého správneho ekonomického mysliteľa. Byť rozvážny, nestranný a neriadiť sa emóciami, ale radšej zdravým rozumom. A ako by možno povedal aj Frédéric Bastiat – pri svojom rozhodovaní si treba dávať obzvlášť veľký pozor na faktory, ktoré “nie je vidieť”. Situácia v ekonómii a aj v celom svete býva väčšinou oveľa zložitejšia, než si myslia niektorí politici.
Pevne verím, že lepšou investíciou do nášho vzdelania (a nie len toho ekonomického) budeme schopní odvrátiť väčšinu modelov súčasných politických a hospodárskych kríz.
