Definícia lobingu je v užšom zmysle procesom ovplyvňovania zákonodarcov, ministrov a iných štátnych úradníkov záujmovými skupinami, ktoré sa snažia presadiť svoj spoločný záujem do legislatívy.
A kde môžeme lobovanie nájsť? Je to jednoduché. Lobovanie sa skrátka nachádza vždy a všade tam, kde existuje monopolná (politická) silu rozhodovať o spoločenstve ľudí – a teda – o “verejnom zaujme”. Z toho vyplýva, že lobovanie bude nachádzať v histórii veľa spoločného s nejakými konkrétnymi formami vlád.
Lobovanie v živote, vesmíre a vôbec
Prvé zmienky o lobingu pochádzajú zo starovekého Ríma kde sa prosebníci (rímski klienti) zhromažďovali v predsieni vplyvných osôb, panovníkov a neskôr aj poslancov. V historických spoločenstvách sa teda jednalo o spôsob, ako sa poddaní snažili ovplyvniť rozhodovanie mocnejších v svoj prospech.
Dnes je lobing profesia, ktorej sa venuje množstvo firiem. Najviac rozšírená je napríklad v anglosaských demokraciách. Za dve najväčšie centrá lobingu sa pritom považujú Washington a Brusel (v Bruseli napr. pôsobilo v roku 2016 podľa odhadov Európskej komisie približne 15000 lobistov a lobistických firiem).
Keď je lobovanie úspešné, tak nejaká časť spoločnosti (väčšinou menšina) získa výhodu (ekonomickú, spoločenskú) na úkor inej časti spoločnosti. Podľa rakúskeho ekonóma Ludwiga von Misesa pritom existujú len dva spôsoby, ako získať od druhých to, čo chceme – násilím alebo dobrovoľnou výmenou.
Pokiaľ máme z lobovania vyvodiť nejaké morálne dôsledky, je pri tom nepochybne dôležité vedieť, ku ktorému z dvoch vyššie spomenutých spôsobov má dané lobovanie bližšie.
Lobovanie a ekonómia
Pri skúmaní lobovania z pohľadu ekonómie budeme vychádzať z axiómy, človek koná. Pre ďalšiu dedukciu nám nestačí iba človek Adama Smitha, ktorý koná egoisticky a teda uspokojuje svoje potreby (čim vlastne uspokojuje potreby celej spoločnosti). Dôležitejšie je si uvedomiť konkrétne prívlastok Frederica Bastiata:
“Človek sa snaží uspokojiť svoje potreby najmenej bolestivým spôsobom.”
Táto vlastnosť, ktorá je zakorenená v ľuďoch tak hlboko, že na ňu väčšina ani len neberie ohľad, je dôležitým faktorom ľudského správania. Ľudia konajú s úmyslom vybrať si alternatívu s najnižšou bolesťou (porovnanie nákladov a výnosov), čo je rozhodujúci motív aj pri lobingu. Človek, ktorý chce získať tričko má v zásade iba dve možnosti – buď ho získa dobrovoľnou výmenou (za svoje služby spoločnosti) alebo ho získa násilím (niekomu ho ukradne, následkom čoho vznikne škoda). Spotrebiteľ, ktorý sa rozhodol pre násilie pociťuje menšiu bolesť (náklady) pri lúpení ako pri poskytnutí protihodnoty. A takéto jednanie bude výhodné práve v takej spoločnosti, kde je slabo chránené súkromné vlastníctvo a teda ak sa niekto rozhodne vyrábať tričká, tak existuje veľká pravdepodobnosť, že mu bude odcudzený.
V takejto spoločnosti (vysoké dane, skorumpované súdnictvo, neúcta k súkromnému vlastníctvu, procesy zoštátnenia) sa potom neoplatí produkovať (tričká) a hospodárstvo (tričiek) upadá.
Ak si chce kúpiť tričko podnikateľ, má tiež na výber dve možnosti – buď ho získa dobrovoľnou výmenou (uspokojovanie potrieb v spoločnosti) alebo násilím (krádež). Krádež podnikateľa môže mať však dve formy. Prvá je klasická krádež trička “z rúk” inej osoby.
Druhá forma je získanie monopolnej výhody pri podnikaní. Monopolná výhoda je taká, ktorej vynútiteľnosť je zabezpečená násilím, pričom udelená môže byť iba štátom prostredníctvom zákona. Táto výhoda predstavuje deformáciu trhu v prospech podnikateľa, ktorý ju získal lobingom.
Prečo však podnikateľ vôbec loboval? Jendoducho preto, pretože bolesť (náklady – výnosy) pri lobovaní je menšia ako pri uspokojovaní potrieb spoločnosti v slobodnej konkurencii. Takéto jednanie bude výhodné v spoločnosti s veľkým silným štátom, ktorž rád a často intervenuje do trhu. V takejto spoločnosti sa totiž neoplatí získavať konkurenčné výhody vyrábaním lacnejších a kvalitnejších produktov, ale lobovať o získanie monopolnej výhody. Kradnutie a lobovanie bude výhodné v spoločnosti s nízkou ochranou vlastníckych práv a s veľkou a silnou intervencionistickou vládou. Takáto spoločnosť sa stane neefektívnou, stagnujúcou a nekonkurencieschopnou.
Lobing sa teda dostáva na rovnakú stranu barikády ako krádež – násilný spôsob získavania toho čo chceme.
Lobing v kapitalizme (?)
Ako sme už spomenuli – lobing sa vyvíjal ruka v ruke s vývojom spoločenského usporiadania. Od staroveku, cez stredovek až do dnešnej doby. Po revolúciách a odstránení feudalizmu s nástupom demokracie, kapitalizmu a priemyselnej revolúcie nastala automaticky aj renesancia v oblasti lobingu. V demokracii sa politici pri kormidle striedajú častejšie a každý z nich ma svoj vlastný pohľad na svet, vlastné preferencie a môže prostredníctvom svojho rozhodnutia podporiť rôzne časti spoločnosti a rôzne oblasti ekonomiky. Tento rýchly vývoj lobingu spolu s kapitalizmom niektorých zaslepil a považujú lobing za legitímnu súčasť kapitalizmu a slobodného trhu. Čo je samozrejme omyl, keďže lobing nie je založený na dobrovoľnej výmene. Existuje nekonečne veľa spôsobov ako udeliť monopolne postavenie od záchrany životov prostredníctvom povinných parkovacích kamier, skenovaním ľudí na letiskách, cez ochranu spotrebiteľa pred nekvalitnými a zlými výrobkami, pandemické výnimky pri Kollárovych lyžiarskych centrách, snahou zlepšiť životné prostredie, ochranu domácich producentov prostredníctvom ciel, až po vojnové konflikty a boj proti chorobám. Toto všetko môže byť výsledkom lobingu.
Z praxeologického hľadiska je pritom jedno čí sa nejaký politik rozhodol na základe svojho presvedčenia, poprípade bol ovplyvnený lobingom, alebo mu bol len jednoducho ponúknutý úplatok. Všetky tieto zásahy vytvárajú monopolné postavenie na trhu pre pár jedincov. Producent má teda na výber získať konkurenčnú výhodu na slobodnom trhu prostredníctvom dobrovoľnej výmeny alebo získať monopolnú výhodu lobovaním u politickej sily – prostredníctvom násilia.
Pritom si treba uvedomiť, že tento producent nikdy nebude lobovať za nižšiu cenu svojich výrobkov, za väčšiu konkurenciu na trhu alebo za obmedzenie svojej výroby. Vždy mu pôjde o zvýšenie cien (cla, dovozne kvóty, podpora vývozu), odstránenie konkurencie (obmedzenie ponuky, kvalitatívne normy, patenty), umelé zvýšenie svojho dopytu (bezpečnostné normy, štátne zákazky, vojny, choroby).
A teda – lobing bude vždy zabijakom hospodárskeho rastu.
Netreba však zabúdať na to, že lobing neexistuje len tak z ničoho nič. Je absolútne predvídateľnou reakciou na prostredie, v ktorom je slabo chránené súkromné vlastníctvo a v ktorom sa neoplatí produkovať.
