Hneď prvý pokus vlády o konsolidáciu, daň zo sladených nápojov, vyvolal značnú diskusiu a odpor od rôznych aktérov. V reakcii naň len minulý mesiac Ministerstvo financií (MF) z návrhu zákona vypustilo napríklad sladené mliečne nápoje, nápoje na rastlinnej báze, či výživové doplnky a proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Kde sa toto celé skončí?
V predošlom článku ste sa dozvedeli, čoho všetkého sa má daň z cukru týkať.
V skratke – jedná sa o sladené nealko nápoje, radlery, energetické nápoje a možno aj ochutené acidofilné mlieka. Úradníci vypočítali, že štát takto ročne získa 95 až 100 miliónov eur a argumentujú pri tom tým, že vďaka zdaňovaniu budú bojovať proti obezite.
„Daň ako nástroj boja proti obezite je figový list. Vláda chce získať peniaze, pričom paradoxne zasiahne najmä nízkopríjmové skupiny a podporí nakupovanie v zahraničí. Chuť na sladké je nám prirodzená, nie je možné ju potlačiť daňou. Ak si spotrebitelia nebudú môcť dovoliť kúpiť obľúbený nápoj, siahnu po iných potravinách s obsahom cukru, ktoré zdanené nebudú,“ hovorí Lucia Morvai z Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM).
Dane zmenšujú bohatstvo, nie tukové zásoby
V predošlom článku sme sa trochu pozreli na zúbok samotnej efektivite a transparentnosti vládneho hospodárenia. Pretentokrát sa však pozrime na to, ako veľmi sú tvrdenia štátu o zachraňovaní obézneho Slovenska pravdivé, ak by sme mu teda priznali akokoľvek veľké altruistické úmysly.
Nuž, cukor je nepochybne dôsledkom mnohých zdravotných problémov a ochorení, no ani náhodou nie je jedinou príčinou ľudskej obezity. Na kalorickom príjme ľudí sa podieľa konkrétne len jednou desatinou. Dobrým príkladom sú zistenia z analýzy INESS (viď. graf), kde vidíme, že spotreba sladených nealkoholických nápojov s obezitou nesúvisí. Od roku 2018, kedy začala klesať ich spotreba, sa podieľ obezity naopak zvýšil.
Iné príklady sú tiež zaujímavé. Mexičania, najtučnejší národ na svete (ktorý konzumuje kukuričné placky, vyprážaný lepok s cukrom zapíjajúc ho kolou), po zavedení dane z cukru ešte viac pribrali a Maďari zase začali cukor ešte viac konzumovať. Dáni daň z cukru po niekoľkých rokoch zrušili, pretože sa minula účinkom – sladené nápoje si chodili nakupovať do Nemecka. Susední Nóri sa pokúsili zdaniť čokoládu a cukrovinky. Výsledok? Hromadné nákupy sladkostí v Švédsku.
Mimochodom, je veľmi úsmevné, že štát si ako objekt dane určenej na konsolidáciu vybral práve sladené nápoje. Ako už inštitút INESS zverejnil vo svojej publikácii Sladké daňové pokušenie, spotreba sladených nápojov na Slovensku už viac ako 10 rokov klesá aj bez dane. Štát si teda vybral tak trochu náhodnú záplatu, ktorá sa bude časom postupne zmenšovať.
„Neverím predstavám vlády o prínose pre štátny rozpočet a neverím ani zdôvodneniu, že ide o boj proti obezite. A pri sirupoch je to najzreteľnejšie. Keď sa pozrieme po okolí, zistíme, že celý segment sirupov de facto skončil a spotrebiteľ prešiel do iných foriem spotreby cukru. U nás je to vec tradície a zvyku, ale sirupy nie sú vhodné na zavedenie dane. Ak teda myslíme na to, že ich zákazníkmi sú najmä sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Pretože prípadné zdanenie sirupov tak, ako ho nateraz v návrhu poznáme, postihne práve tieto vrstvy,“ hovorí riaditeľ nealko segmentu spoločnosti BUDIŠ, a.s. Juraj Slaninka a dodáva, že špeciálne absurdne pôsobí návrh zákona smerom k deťom. Tie totiž podľa neho konzumujú cukor viac a inak ako dospelí. „Ak si niekto myslí, že keď dieťa nebude mať sirupovú vodu alebo iný ochutený nealkoholický nápoj, prípadne ani ochutené acidofilné mlieko a nebude potom chuť na sladké doháňať na čokoládach, zmrzlinách a podobne, tak sa veľmi mýli.“
Ústupky a nezrovnalosti
Ešte raz a poporade. Podľa najnovšej aktualizácie vláda vypustila sladené mliečne nápoje, nápoje na rastlinnej báze, či výživové doplnky a proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
To, či je táto zmena správna alebo nesprávna, tvrdiť nemienim. Je pravda, že mnoho ľudí, napríklad športovci, u ktorých je predpoklad, že aj bez dane o svojom zdraví rozmýšľajú viac ako priemerný človek, alebo ľudia s laktózovou intoleranciou, si nebudú nezmyselne priplácať za pre nich dôležité produkty. Lenže táto zmena je zároveň tak trochu paródiou na celé vládne zmýšľanie, nie akýmsi ústupkom z jej strany. Namiesto toho, aby sa politici zamysleli nad svojou potrebou všetko manažovať a vyciciavať peniaze na nezmysloch, radšej svoje inžinierske plány doplnia pár dodatkami aby sa nepovedalo.
Problémov je tu hneď niekoľko.
Ak sa pozrieme na samotné odôvodnenie návrhu, tak zistíme, že v predbežnej informácii Ministerstvo Financií Slovenskej Republiky uvádzalo, že cieľom je „zavedenie dane [...] ako efektívneho nástroja overeného praxou viacerých krajín OECD s významným potenciálom motivovať spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života.“
Dokument pritom ďalej uvádza, že „redukcia nadmernej spotreby sladených nápojov vo veľkej miere prispieva k zníženiu negatívnych dôsledkov na zdravie a tým v konečnom dôsledku aj k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť.“
Táto veta pochádza konkrétne z novembra roku 2023. V máji 2024 sa už Ministerstvo Financií vyjadrilo, že „sa takýmto spôsobom nesnaží riešiť obezitu ľudí (to je primárna úloha iného rezortu), ale Ministerstvo financií potrebuje zabezpečiť dostatočnú konsolidáciu verejných financií. Prípadné zníženie spotreby takýchto nápojov by bol iba pozitívny sekundárny efekt.“ Veľmi mrzutým faktom je, že s najvyššou pravdepodobnosťou by štát pravdepodobne pokračoval v tomto proticukrovom brainwashingu, nebyť opozície zo strany niektorých politických strán, mimovládnych organizácií (vrátane inštitútu INESS) a iných zainteresovaných aktérov.
Tváriť sa, že daň pomáha zdraviu, je totiž politicky oveľa menej citlivé, ako pripustiť, že už štát roky príšerne a netransparentne hospodári a aby sa teraz vyhrabal z následkov svojich činov, ide ľuďom zobrať ešte viac peňazí a tváriť sa, že mu záleží na verejnom zdraví. Znaky politického manévru navyše nesie aj najnovšia zmena v zákone, ktorá vypúšťa niektoré produkty zo záberu dane. Ľudia môžu mať pocit, že aspoň čiastočne „vyhrali“ a že Ministerstvo Financií im spravilo akýsi ústupok. Lenže štát sa vzdal len tých produktov, ktoré mali do rozpočtu priniesť najmenej peňazí. Zdanené majú naďalej byť sladené a ochutené nealkoholické nápoje (70% výnosu), energetické nápoje (9% výnosu), džúsy (7% výnosu) a sirupy (7% výnosu). Z vyjadrení ministerstva naďalej nie je úplne jasné, či kategórie „šumienky“ a „práškové a instantné nápoje“ z dane vypadávajú úplne, alebo len niektoré produkty v nich; pravdepodobnejšia je druhá možnosť.
Na tomto príklade môžeme krásne vidieť to, ako je prakticky každá daň iba nástrojom na konsolidáciu, nie na zlepšovanie zdravia či iné šľachetné úmysly. Mali by sme si však pripomenúť dôležitý fakt, že daň zo sladených nápojov nie je dobrým nástrojom ani na tento účel. Rozpočet Slovenska je v súčasnosti zaťažený rôznymi nesystémovými dávkami a nespočetnými populistickými opatreniami. Jediné, čo nová daň dosiahne je to, že politici budú mať k dispozícii dostatok zdrojov a sebavedomia na to, aby v takomto nezmyselnom míňaní pokračovali.
V konečnom dôsledku teda ministerstvo vlastne priznalo, že pri odôvodnení dane spočiatku manipulovalo verejnosť. Nič iné im napokon neostávalo, keďže zdravotné benefity od začiatku neboli podložené akoukoľvek analýzou.
