V poslednom čase sa v médiách zjavilo množstvo kritických vyjadrení na margo II. piliera, či už od predstaviteľov politickej mimovládky Jednota dôchodcov, alebo štátneho tajomníka Branislava Ondruša (Hlas).
V tomto článku sa pozrieme na zúbok týmto vyjadreniam, ako aj samotnému druhému pilieru a jeho budúcnosti.
Odkiaľ sa vzal II. pilier?
Nuž, zákon o starobnom dôchodkovom poistení zaviedol pred viac ako dvadsiatimi rokmi druhý dôchodkový pilier (konkrétne v roku 2004). Tento kapitalizačný dôchodkový systém je príspevkovo definovaný a znamená, že budúca výška dôchodku bude viazaná na výšku príspevkov a ich zhodnotenie.
Princípom druhého piliera je teda to, že časť zaplatených sociálnych odvodov odchádza do správcovských spoločností, kde sa v rôznych fondoch zhodnocujú. Počas existencie prešiel tento pilier mnohými zmenami a najnovšie sa zdá, že sa chystajú aj ďalšie.
Druhý pilier prešiel viacerými zmenami. Posledná zmena platí od januára tohto roka – sadzba príspevkov vtedy klesla z pôvodných 5,50 percenta na štyri percentá. Zmena je súčasťou konsolidačného balíčka vlády.
Štát takto získal takmer 365 miliónov eur, ktorými by mal zafinancovať rodičovský dôchodok. O Ondrušových prepočtoch však polemizujú viacerí ekonómovia. Jedným z nich je člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster, ktorý tvrdí nasledovné:
„Aktuálne úspory v druhom pilieri sú oveľa nižšie, než mohli byť. Keby neboli opakované politické zásahy do investičných stratégií, ktoré znížili výnosy na najnižšie v krajinách OECD, mohli sme mať usporených asi o šesť miliárd viac…“
Vojna názorov
Za zrušenie investičného dôchodkového sporenia je predseda Jednoty dôchodcov Slovensko (JDS) Michal Kotian.
„Druhý pilier napadáme skoro od vzniku,“ uviedol Kotian. Druhý pilier podľa neho parazituje na prvom pilieri a tak vzniká neschopnosť vyplácania dôchodku zo Sociálnej poisťovne. Kotian si myslí, že ak by sa druhý pilier zrušil a peniaze z neho sa preliali do prvého, tak by Sociálna poisťovňa mohla vyplácať lepšie dôchodky.
Niektorí ekonómovia, vrátane Jozefa Mihála, však takéto tvrdenia vyvracajú. Medzi ich časté protiargumenty patrí napr. to, že sociálna poisťovňa v skutočnosti nič nezabezpečuje a že iba prerozdeľuje peniaze, ktoré vyberá od súčasných pracujúcich zamestnancov alebo živnostníkov.
Je vhodné zmieniť, že práve týchto pracujúcich zamestnancov a živnostníkov je stále menej a menej, pričom dôchodcov každoročne pribúda. Druhý pilier navyše funguje na princípe rastu akciových trhov. Indexové fondy vo svete, ale aj na Slovensku prinášajú dlhodobé zhodnotenie úspor na úrovni 5 až 10 percent ročne.
Zmeny a ďalšie zmeny
Niečo také ako sú nadchádzajúce zmeny by nás však nemalo prekvapiť. Pre všetky existujúce vlády SMERu bol II. pilier vždy tŕňom v oku a historicky mu zasadili mnoho rán. Tými najväčšími boli zníženie príspevkov na menej než polovicu v roku 2012 a presun sporiteľov do dlhopisových fondov, ktorým ich vláda pripravila o niekoľko miliárd eur výnosov.
Dokonca aj aktuálna vláda SMERu začala rovno tým, že opäť znížila príspevky.
Inštitút INESS v jednom zo svojich nedávnych blogov nazval II. pilier “poslednou tučnou klobásou, ktorá ešte leží na stole”. A nemyslel tým nič iné, než poslednú klobásu, z ktorej si aktuálna nenažraná vláda veľmi pravdepodobne bude chcieť odhryznúť.
A ako to bude v praxi so všetkými možnými taktikami odhryznutia? Nuž, môžeme čakať celkom dve alternatívy. Prvou je ďalšie osekávanie príspevkov. To okamžite vláde uvoľní stovky miliónov eur na financovanie bájnych 13. dôchodkov. Netreba však zdôrazňovať, že prispievať nejaké 2 % je niečo ako hádzať drobné do sporiacej zaváraninovej fľaše, a druhý pilier to prakticky zmení na nástroj len pre bohatých.
Druhým spôsobom uhrýzania z tučnej klobásy sú samotné úspory. Tých je tam už takmer 15 miliárd eur, čo je pri všetkej úcte morbídne veľká porcia na uhryznutie. Už sa historicky ukázalo, že táto vláda nemá žiadne zábrany, no aj tak je (podľa mnohých väčších ekonomických expertov, než som ja sám) celkom nepravdepodobné, že by sa Ficova vláda pokúsila úspory znárodniť podobne, ako to urobila poľská vláda v roku 2016, či Viktor Orbán v roku 2011. Malo by to totiž značné právne, ekonomické aj politické dopady a dúfam, že na niečo takéto si už vláda netrúfne. Samotný Hlas/SMER, konkrétne v podobe Erika Tomáša, chcel II. pilier dokonca v roku 2018 ústavne zagarantovať.
Aké sú reálne dôsledky?
Nech už sú potenciálne rozhodnutia vlády akékoľvek, nezabúdajme na to, že sa vláda môže pokúsiť II. pilier “zbúrať” a následne dať sporiteľom ponuku, ktorá sa neodmieta – ich peniaze “zachrániť” v Sociálnej poisťovni.
Prvé náznaky podobného búrania už môžeme vidieť v podobe nápadu s 5-ročnými garanciami vo všetkých fondoch (teda nielen v tom dlhopisovom).
Ako zrátal Igor Vilček z VÚB Generali DSS, za posledných 92 rokov bolo takýchto období na akciovom trhu 22 s priemerným poklesom -20 %. Je to úplne normálne a pointou investovania je v dlhom období z týchto poklesov zase vyrásť. Zavedenie garancií by znamenalo zánik akciových a indexových fondov.
Pointa II. piliera je teda nútiť vládu, aby v časoch demografickej hojnosti (2,5 pracujúci na 1 dôchodcu) financovala výpadok v I. pilieri a tým nechala pre budúce vlády dostatočnú rezervu na časy demografickej biedy (1,5 pracujúceho na 1 dôchodcu v roku 2050). Znie to možno hlúpo, ale II. pilier je jediná šanca na zachovanie slušného “verejného” dôchodku pre dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Bohužiaľ, súčasný štát a súčasná vláda pozerajú nie dekády a už ani nie roky, ale iba mesiace dopredu. Niet sa čomu diviť – politike dominuje egoizmus a jedinou motiváciou pre politikov je zobrať si čo najviac, pokiaľ je to možné.
