V dnešnej politike sa populizmus stal jedným z najvýraznejších fenoménov. Prehĺbenie spoločenských problémov, nedostatok dôvery v tradičné politické strany a rastúca potreba jednoduchých riešení viedli k vzostupu populistických politických strán. V tejto sérii článkov sa preto pozrieme na populizmus a politické sľuby, ktoré tieto strany poskytujú, s cieľom lepšie pochopiť ich stratégie a vplyv na spoločnosť.
Pozrieme sa na samotnú definíciu populizmu, jeho stručnej histórii v našej krajine a taktiež si posvietime aj na politické taktiky dvoch známych slovenských populistov – Roberta Fica a Igora Matoviča – ktoré majú mnoho rozdielneho ale i mnoho spoločného.
Môj cieľ je pritom umožniť čitateľom lepšie porozumieť populizmu a jeho účinkom na spoločnosť ešte predtým, než sa populistické strany a ich príslušníci vôbec (znovu) dostanú k moci. Poďme pritom spoločne odhaliť, ako populistické taktiky oslovujú a manipulujú s verejnou mienkou, a poskytnúť náhľad do toho, ako sa politika mení v kontexte rastúcej populárnosti populistických politických strán.
Táto séria článkov si kládla za cieľ vytvoriť informované a kritické diskusie o populizme a jeho dopade na politiku a spoločnosť.
Verím, že lepšie porozumenie populizmu nám umožní lepšie sa vyrovnať s jeho vplyvom a nájsť konštruktívne cesty k budovaniu odolných a stabilných demokratických spoločností.
V prvom článku sme si preskúmali definíciu populizmu, jeho charakteristické rysy a spôsob, akým sa prejavuje v politickom kontexte. Zdôrazníli sme si rozdiely medzi populistickými a tradičnými politickými prístupmi, analyzovali sme, ako populistické strany využívajú populárne taktiky a rétoriku, aby oslovili masové publikum. Mimo iné, taktiež sme sa pozreli aj na stručnú históriu populizmu v našej krajine.
V tomto druhom článku série sa už budeme zaoberať konkrétnymi príkladmi Roberta Fica a Igora Matoviča. Pozrieme sa na populistické rysy v ich komunikácii a analyzujeme vnútornú štruktúru ich príspevkoch na sociálnych sieťach. Všimneme si, v čom sa líšia, čo majú naopak spoločné a samozrejme – budeme sa pritom stále držať našich akademicky vymedzených definícií z prvého článku našej série.
Robert Fico a strana Smer-(S)SD
Robert Fico započal svoju politickú kariéru v roku 1987, kedy vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, sesterskej Komunistickej strany Československa ktorá mala v tom čase vedúce postavenie v krajine.
Po páde komunistického režimu v roku 1989 došlo k transformácii tejto strany, ktorá sa rozdelila na dve strany. Ortodoxné krídlo strany si ponechalo pôvodný názov a umiernené krídlo sa v roku 1990 transformovalo na Stranu demokratickej ľavice, ku ktorej sa pridal aj Robert Fico. V strane pôsobil až do roku 1999, kedy z jej poslaneckého klubu vystúpil po tom, čo sa už naďalej nestotožňoval s politickým smerovaním strany. V októbri toho istého roku založil vlastnú politickú stranu s názvom Smer. Strana od začiatku svojho fungovania nemala presné ideologické vymedzenie, Robert Fico ju odmietal zaradiť na pravo-ľavej škále či akokoľvek ideologicky vymedziť a označil ju za stranu nového typu.
Na začiatku svojho fungovania bola strana radená medzi strany centristického populizmu, nakoľko okrem nejasného vymedzenia taktiež vystupovala aj ako tvrdý kritik vtedajšej politickej scény, pričom kritizovala ako opozíciu, tak aj vládne strany. Smer postupne vyprofiloval svoje ideologické smerovanie. V roku 2005 sa pevne etabloval ako sociálnodemokratická strana a začlenila menšie sociálnodemokratické skupiny.
Smer získal veľkú podporu a v roku 2006 strana vytvorila vládu. Fico pritom zdôrazňoval podporu slabších a dôležitú úlohu štátu v ekonomike.
Napriek stabilnej voličskej podpore sa Smer ocitla pod tlakom po vlnách protestov po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018. Fico odstúpil z premiérskeho postu a nahradil ho Peter Pellegrini.
Voľby následne priniesli prísľuby ako trinásty dôchodok a rodinné prídavky, ale Smer stratil svoju pozíciu najsilnejšej politickej strany po dvanástich rokoch vlády, čoho príčinou bolo aj neplánované odtrhnutie Hlasu od Smeru.
Po “fiasku” vlády Igora Matoviča sa však Smer spamätal a vzniesol sa predovšetkým na populistickej vlne kritiky voči svojmu hlavnému oponentovi – OĽaNO – či voči “liberálnej kaviarni” na čele s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Jeho ďalšiu budúcnosť jednoznačne určia iba najbližšie voľby.
Igor Matovič a hnutie OĽaNO
Igor Matovič sa dostal do povedomia verejnosti v roku 2006, kedy začal vydávať vlastné noviny a pôsobil ako konateľ spoločnosti regionálnych novín Region PRESS. Tieto noviny využíval ako priestor na kritiku vtedajších vládnych strán Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS, kde poukazoval najmä na klientelizmus a korupciu. Do parlamentu sa prvýkrát dostal v roku 2010 za stranu Sloboda a Solidarita, avšak pod hlavičkou štvorčlennej skupiny s názvom Obyčajní ľudia.
V tomto volebnom období postupne dochádzalo k osamostatňovaniu Obyčajných ľudí od SaS, až napokon v roku 2011 skupina vytvorila samostatné politické hnutie. Jeho vzniku predchádzalo vylúčenie Igora Matoviča z klubu SaS za nedodržanie dohody v rámci koalície a taktiež za jeho vyjadrenia, ktoré škodili strane.
Neštandardný charakter hnutia OĽANO a jeho charakteristická protikorupčná politika hnutiu priniesla úspech v parlamentných voľbách 2020. Hovorí sa, že práve Igor Matovič najlepšie vystihol emócie verejnosti, ktorá bola v tom čase veľmi protikorupčne naladená, potom, čo v predošlých rokoch vyšlo na povrch niekoľko korupčných káuz spojených s bývalou vládou. Igor Matovič pri oslovovaní voličov efektívne využíval aj sociálne siete, najmä svoj osobný facebookový profil, kde dokázal skombinovať tému boja proti korupcii s politickým marketingom. Taktiež mu pomohol aj dlhodobý imidž kritika politických elít a bojovníka proti korupcii.
A samozrejme, asi nikoho neprakvapí ak povieme, že akonáhle Igor Matovič ucítil “pach klesajúcich prefernecií” v súvislosti so zle zvládnutou pandémiou koronavírusu, či inými kauzami, v jeho politickej kampani sme sa mohli dočkať extrémne bizarných prísľubov ako 500-eurových bonusov, príspevkov na dieťa, či daňových úľav pre matky s deťmi. V porovnaní s takýmto “populizmom na cracku” sa tak žiaľ dokonca aj kampane Róberta Fica stali vyslovene až “diplomatickým” slabým čajom.
Analýza politickej komunikácie
V tejto kapitole prejdeme k samotnej analýze politickej komunikácie Roberta Fica a Igora Matoviča na sociálnej sieti Facebook.
Politická komunikácia Roberta Fica
Facebooková stránka Roberta Fica vznikla 20. septembra 2017. Od jej vzniku na nej Fico získal vyše 219 000 followerov.
Vnútorná štruktúra príspevkov
Robert Fico, líder politickej strany Smer-SD, využíva špecifickú stratégiu sociálnych médií na zapojenie svojho publika a propagáciu programu jeho strany. V jeho starostlivo pripravených príspevkoch často používa prvú osobu množného čísla, aby hovoril v mene celej strany a jej zástupcov, čo posilňuje pocit jednoty a spoločného cieľa. Na druhej strane, prvú osobu jednotného čísla používa na zdieľanie osobných skúseností a obranu voči obvineniam zo strany opozičných politikov a médií.
Jeho statusy sú stručné, s formálnym jazykom a občasnými výrazmi, ktoré výstižne posúvajú jeho myšlienky bez vulgarizmov. Fico kombinuje politický obsah so súkromnými momentkami v zdieľaných fotografiách, aby si s jeho sledovateľmi vytvoril osobnejšiu väzbu. Oslovuje ich priateľsky, kladie otázky a využíva emotikony, aby viac zapojil svoje publikum.
Okrem toho, emotikony používa strategicky v politických príspevkoch, najmä keď zdôrazňuje úspechy strany Smer-SD počas jej vládnutia. Snaží sa získať pozornosť čitateľov predstavením kľúčových bodov príspevku veľkými písmenami na začiatku, podobne ako nadpis. Zdieľa tiež fotografie so svojimi citátmi z tlačových konferencií a straníckych zjazdov, ako aj citáty opozičných politikov, najmä ohľadom imigrácie a bezplatnej prepravy vlakmi.
Fico využíva videá s výstrižkami z diskusných relácií a predvolebných kampaní, dopĺňajúc ich krátkymi popismi a hashtagmi, aby upútal čitateľov a získal ich záujem. Hoci sa svojich sledovateľov len zriedka priamo pýta na ich názory, rečnícke otázky vo videách ich podnecujú k zamysleniu. Často povzbudzuje ľudí, aby pomáhali slabším, uplatňovali zdravý sedliacky rozum a podporovali zodpovednú zmenu, ktorú strana Smer-SD zastupuje.
Jeho jedinečný prístup k sociálnym médiám mu umožňuje úspešne osloviť svoje publikum, kombinovať osobné dotyky s politickými posolstvami a podporovať dialóg a propagáciu programu svojej strany.
Vonkajšie vzťahy a kontext
Prevládajúcou témou v diskurze Roberta Fica je kritika opozície a jednotlivých opozičných politikov. Prezentuje ich ako hrozbu pre Slovensko a slovenských občanov. Celú opozíciu označuje za nebezpečnú zmenu či materskú škôlku, ktorá podľa jeho slov, nemôže v tejto krajine vládnuť. Opakovane zdôrazňuje potrebu chrániť ľudí pred nápadmi z dielne opozície a ich pravicovou vládou, nakoľko tvrdí, že príchodom pravice dôjde k odstráneniu sociálneho štátu a prevládnutiu trhovej stránky nad sociálnou.
Nebezpečnosť opozície zdôrazňuje aj počas svojich stretnutí s ľuďmi, kedy uvádza, že ho ľudia prosia, aby „...zabránili vzniku vlády, ktorá sa nezodpovedne stavia k hodnotám, tradíciám, sociálnemu zázemiu a bezpečnosti, ktorú spoločne vybudovali“ (Fico, 2020).
Negatívne stránky opozičných politikov a ich neschopnosť vládnuť podkladá rôznymi zosmiešňujúcimi videami, ktoré dokonca aj znázorňovali karikatúry opozičných politikov alebo boli postrihané do kompilácie ich výrokov z predvolebných debát. Tieto videá strana Smer-SD napr. využívala v rámci kampane ako predvolebné spoty v roku 2020.
Mimo kritiky opozičných politikov upriamuje svoju pozornosť aj na médiá, ktoré obviňuje zo šírenia klamstiev, sprisahaní s Georgeom Sorosom a zaujatosti voči strane Smer-SD. Médiá podľa neho vytvárajú úmyselný nátlak na súdy a orgány činné v trestnom konaní, sú prepojené s finančnými skupinami a kvôli silnej kritike Smeru pracujú v prospech opozície.
Politická komunikácia Igora Matoviča
Na rozdiel od Roberta Fica, Igor Matovič na komunikáciu na sociálnych sieťach nevyužíva oficiálnu facebookovú stránku. Miesto toho so svojimi voličmi a sledovateľmi komunikuje cez svoj osobný facebookový profil. Na tomto profile ho v súčasnosti sleduje vyše 272 tisíc ľudí.
Vnútorná štruktúra príspevkov
V porovnaní s Robertom Ficom jednotnú formu oslovovania v príspevkoch Igora Matoviča nenájdeme. Igor Matovič niekedy používa druhú osobu množného čísla na priame oslovenie publika, inokedy hovorí v ich mene a používa tretiu osobu množného čísla. Občas vo svojich videách oslovuje slovami "dobrí ľudia" alebo "dámy a páni”.
Matovičova politická komunikácia je charakteristická množstvom dlhých a podrobných statusov. Používa nadpisy a odstavce na štruktúrovanie svojich príspevkov, pričom často zdôrazňuje konkrétne slová alebo vety veľkými písmenami. Jeho jazyk sa strieda medzi formálnym a neformálnym, často využíva hovorovú reč a trnavské nárečie. Taktiež používa množstvo vulgarizmov a anglicizmov.
Na podporu svojich argumentov cituje odborníkov a politikov na rôzne témy. Mnohé z jeho príspevkov sú intuitívnymi reakciami na aktuálne udalosti v slovenskej politike, kde otvorene a úprimne vyjadruje svoje názory. Často používa metafory a nevymenuje vždy konkrétne osoby, pričom niekedy používa oslovenie "Niekto", ak nechce menovať mená explicitne. Svojich oponentov sa nehnabí nazývať podobne hanlivo ako Robert Fico, pričom často používa napr. slovo “nímand”. Jeho príspevky môžu pôsobiť odtrhnuté od kontextu a vyžadujú interpretáciu zo strany čitateľa.
Zameriava sa aj na konkrétne osoby či skupiny, najmä na novinárov, ktorých názory nesúhlasia s jeho vlastnými, a v jeho príspevkoch ich vyzýva na diskusiu. Emotikony takmer nevyužíva, no každý príspevok zakončuje rôznymi vlastnými hashtagmi, ktoré slúžia ako krátke zhrnutia, odkazy alebo výzvy, najčastejšie súvisiace s bojom proti korupcii a štátnej mafii.
Okrem textových príspevkov zdieľa Matovič aj živé záznamy z tlačových konferencií, na ktorých odhaľuje korupčné praktiky vládnych strán. Komunikuje so svojimi sledovateľmi tým, že ich informuje o svojich aktivitách a pýta sa na ich názory, kladiac otázky typu "Aký som bol?" a "Čo na to hovoríte?". Zdieľa pritom aj vtipné obrázky a memes reagujúce na politické udalosti.
Nie všetky jeho príspevky sa však týkajú politiky. Igor Matovič svojim sledovateľom poskytuje aj pohľady do svojho každodenného života, zdieľa informácie o domácnosti a najmä o svojich dcérach. Publikuje rôzne fotografie a videá zo svojho súkromného života, napríklad obrázky z cesty k zubárovi alebo videá z rekonštrukcie jeho domu.
Vonkajšie vzťahy a kontext
Najdominantnejšou témou v diskurze Igora Matoviča je nepochybne téma boja proti korupcii. Vo svojich príspevkoch opakovane zdôrazňuje dlhoročný boj svojho hnutia proti korupcii a zneužívaniu štátnej moci. Poukazuje na potrebu neustáleho boja za hodnoty, ideály a spravodlivosť. Opakovane zdôrazňuje, že Slovensko ovládla mafia a vládne strany jej umožnili preniknúť do najvyšších pozícií v štáte. Najväčšiu časť svojej kritiky pritom adresuje práve predstaviteľom strany Smer-SD, ktorých nazýva zlodejmi či mafiánmi. Popredných predstaviteľov Smeru ako sú Robert Fico či Peter Pellegrini obviňuje zo spolupráce s mafiou a okrádania obyčajných ľudí. Poukazuje na ich mafiánske praktiky, ako ich sám nazval, ktorými sú napríklad lustrovanie a odpočúvanie novinárov a politikov a prevládajúci klientelizmus. Slovensko nazýva ukradnutým štátom, v ktorom aktuálna vláda len podvádza a nechráni ľudí a sociálnu politiku Smeru označuje za falošnú. Tesne pred voľbami tiež vyzýval ľudí, aby mu prišli pomôcť rozmiestniť 5000 sviečok pred úrad vlády, ktoré mali symbolizovať 5000 odvrátiteľných úmrtí ročne, ku ktorým došlo kvôli tomu, že finančná skupina Penta vytunelovala zo zdravotníctva 400 miliónov eur a strana Smer ju pri tom kryla. Mimo Smeru však kritizuje aj ich koaličných partnerov. Vtedajšieho predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára nazýva “hadom” a “klamárom” a vyčíta mu jeho vstup do vládnej koalície so Smerom v roku 2016 napriek jeho vyhláseniam, že tak neurobí. S mafiou spája aj predsedu SNS Andreja Danka, pričom poukazuje aj na jeho údajný problém s alkoholom.
Vyčíňanie Igora Matoviča sa však rozhodne nenesie iba na poli Smeru a s ním spriatelených strán. Nikomu taktiež určite neuniklo to, keď sa Igor Matovič púšťal do svojich vtedajších koaličných partnerov a obviňoval ich z toho, že “nenakúpili testy”, alebo z toho, že sú “lobbysti Penty”.
Novinové články, najmä rozhovory s členmi jeho hnutia používa, aby ich priblížil verejnosti. Na druhú stranu však ostro kritizuje komentáre novinárov, ktorí jeho alebo hnutie OĽaNO za niečo kritizujú. Nazýva ich nájomnými pisálkami či bratislavskou kaviarňou, ktorá žije vo svojej ultraliberálnej bubline.
Populizmus v politickej komunikácii Fica a Matoviča
Už teda vieme, ako približne vyzerá facebooková komunikácia Roberta Fica a Igora Matoviča. Kde však môžeme v ich rétorike nájsť populizmus na základe našich akademických definícií z minulého článku?
Robert Fico vo svojich príspevkoch ľudí často oslovuje „priatelia“. Vo svojej rétorike poukazuje najmä na potrebu ochrany tradičných hodnôt ľudí, pričom zdôrazňuje, že sa na svojich predvolebných cestách cíti medzi ľuďmi najlepšie. Ľudí označuje za svoju prioritu, na prvom mieste sú pre neho slovenské rodiny, pracujúci ľudia a dôchodcovia. Tvoria hlavné zložky “ľudu”, pričom im vždy dáva prívlastok naše/naši, teda naše rodiny a naši dôchodcovia. K ľuďom, s ktorými sa stretáva pristupuje ako k ľuďom z regiónov a dáva ich do kontrastu s obyvateľmi Bratislavy a tvrdí, že ľudia žijúci v Bratislave nevedia, čo sú to skutočné problémy. Ľuďom pripisuje jednotné hodnoty a tradície, na ktoré často vo svojich príspevkoch poukazuje. Stavia seba a svoju stranu do pozície ochrancu týchto hodnôt a tradícií, ale aj sociálneho zabezpečenia a bezpečnosti občanov. Hlavnú hrozbu pre ľud v jeho diskurze predstavuje opozícia, ktorá ich pripraví o sociálne istoty a opatrenia, ktoré spoločne za dvanásť rokov vlády Smeru vybudovali. V prípade nástupu opozičných strán k moci hrozí úplné odstránenie sociálneho štátu a rozkrádanie miezd a dôchodkov, peňazí daňových poplatníkov a legalizácia drog. Okrem opozície útočí aj na médiá, ktoré podľa jeho slov vytvárajú nátlak na justíciu a ovplyvňujú tak rozhodnutia súdov. Viní ich z klamstiev voči jeho strane a prepája ich s finančnými skupinami.
V diskurze Igora Matoviča je taktiež možné nájsť množstvo referencií k ľudu. Seba a celé svoje hnutie stavia do pozície reprezentantov obyčajných ľudí. Hnutie OĽaNO má predstavovať koridor pre obyčajných ľudí, čo opakovane pripomína naprieč celým skúmaným obdobím (mimo iné, OĽaNO zmenilo svoj názov na “OĽaNO a Priatelia”). Matovič sa sám neradí medzi politikov, hovorí, že nie je ako bežní politici a má bližšie k obyčajným ľuďom, a teda je sám súčasťou ľudu. Tento ľud dáva do kontrastu s vládnou koalíciou, ktorú spája s mafiou, viní zo zneužívania moci a okrádania ľudí. Politikov, a najmä tých zo strany Smer-SD, stavia do pozície tých, ktorí o ľudí javia záujem len pred voľbami, no po voľbách sledujú len svoje záujmy a z ľudí chcú mať len umlčanú väčšinu. Elity a ľudí porovnáva aj v prípade peňazí, kedy tvrdí, že ľudia nemajú peniaze práve kvôli tomu, že ich vládne elity okrádajú. Na príklade slovenských farmárov uvádza ako títo ľudia tvrdo denne pracujú, no vláda ich iba podvádza a nechráni.
Zhrnutie k Ficovi a Matovičovi
Na základe našej analýzy je možné zhodnotiť, že v prípade politických komunikácií Matoviča a aj Fica môžeme nepochybne pozorovať mnohé prvky populistickej rétoriky.
V komunikácii Roberta Fica bolo možné pozorovať hneď niekoľko populistických prvkov. Vo svojej komunikácii s ľuďmi často zdôrazňoval dôležitosť hodnôt a tradícií slovenských ľudí.
Týmto ľuďom pripisuje jednotné hodnoty a tradície, pričom seba stavia do pozície ochrancu a garanta bezpečia a sociálneho zabezpečenia občanov. Evidentné sú teda referencie k ľudu, vnímanie ľudu ako homogénnej skupiny. Dochádza aj k vylučovaniu skupín obyvateľstva, konkrétne migrantov, ktorí podľa Fica nemajú na Slovensku miesto. Vo Ficovej komunikácii je možné pozorovať prvky národného populizmu, nakoľko zdôrazňuje potrebu chrániť slovenské rodiny a dôchodcov a zároveň odmieta imigrantov prichádzajúcich z iných krajín a vyznávajúcich iné náboženstvo. Okrem toho je prítomná aj antielitistická rétorika zameraná proti médiám a opozičným stranám. Na základe týchto čŕt bys me teda Ficovu komunikáciu mohli zaradiť do kategórie kompletného populizmu.
Populistické črty sú nepochybne prítomné aj v prípade Igora Matoviča. Časté sú referencie k ľudu, pričom sám seba stavia do pozície reprezentanta obyčajných ľudí. Neoznačuje sa za bežného politika, sám je súčasťou ľudu. Tento ľud prezentuje ako znevýhodnený voči vládnucim elitám, ktoré ho zanedbávajú a okrádajú. Ďalším populistickým prvkom, ktorý je prítomný je ostrá kritika vládnych elít, ktoré ignorujú ľud a jeho všeobecnú vôľu. Obviňované sú najmä vládne strany zo spolupráce s mafiou a z aktivít proti štátnym záujmom. Okrem toho Matovič označuje mechanizmus zastupiteľskej demokracie za nefunkčný a zapája prvky priamej demokracie, čo je ďalšou populistickou črtou. Prítomnosť populizmu v komunikácii Igora Matoviča je teda evidentná a radí sa do kategórie antielitistického populizmu
V čom sa líši politická komunikácia Roberta Fica od komunikácie Igora Matoviča a v čom je naopak podobná?
Hlavnými rozdielmi v komunikácii Igora Matoviča a Roberta Fica sú na jednej strane samotný spôsob komunikácie so svojím publikom a nimi využívané jazykové prostriedky a na druhej strane témy, o ktorých informujú svoje publikum. Komunikácia Igora Matoviča pôsobí v porovnaní s Ficovou oveľa dramatickejšie, vulgárnejšie a menej oficiálne. Jeho príspevky sú rozsiahlejšie a nie je z nich vždy presne jasné na koho adresu sa v nich vyjadruje. Ficove príspevky sú na druhú stranu stručné, relatívne krátke a vyhýbajú sa využívaniu vulgarizmov.
Komunikácia sa líši aj v tematickej rovine. Ficova komunikácia je viac zameraná na témy spojené s ochranou sociálneho štátu, kritikou opozičných strán a silnú “antizápadnú” politiku.
Oproti tomu sa diskurz Igora Matoviča zameriava na boj proti korupcii a vládnucim elitám, ktoré sú tvorené najmä vládnymi stranami.
Spoločnou črtou oboch z nich je predovšetkým kritický postoj voči médiám a pasovanie sa do pozície reprezentantov a ochrancov ľudu. Každý z nich však disponuje vlastným konštruktom ľudu a vlastným konštruktom elít a niet sa čomu diviť. Presne tak to vo svete populistických politík totiž chodí.
Záver
V tejto sérii článkov sme sa zamerali na analýzu fenoménu populizmu a jeho prejavov v politickom diskurze, ako aj na porovnanie výrokov dvoch populistických politikov, Roberta Fica a Igora Matoviča. Populizmus je zložitým javom s rôznymi akademickými definíciami, ale jeho základnou podstatou je využívanie emocionálnych a populistických postupov na získanie politického kapitálu.
Výroky Fica a Matoviča, ktoré sme analyzovali, ukazujú, že populizmus sa objavuje nielen v ich politických kampaniach, ale aj v ich každodennom politickom komunikovaní. Títo politici často oslovujú emócie a nálady verejnosti, vytvárajú dojem jednoduchých riešení a kritizujú inštitúcie demokratickej spoločnosti.
Cieľom tohto článku však nebolo nadávať na Igora Matoviča a Roberta Fica. Jeho cieľom bolo predovšetkým priblížiť čitateľom to, ako populizmus vzniká a aké jeho rôzne formy môže nadobudnúť.
Dúfam, že táto séria článkov pomohla aspoň niekomu uvedomiť si čo i len jednu črtu populizmu nielen u politikov, ktorých sme analyzovali, ale aj u iných politických aktérov, ktorých pokusy o uchvátenie voliča z pomyselnej množiny “ľudu” môžeme v posledných mesiacoch vo veľkej miere pozorovať naprieč všetkými možnými internetovými, či analógovými kampaňami.
Je dôležité, aby sme boli kritickí k politikom a ich sľubom a nenechávali sa ovplyvňovať iba emóciami a populistickými rečami. Dôkladná informovanosť, analyzovanie politických programov a hodnotenie kvality politických reprezentantov je nevyhnutné pre zdravý a prosperujúci demokratický systém.
Dúfam, že tento článok vás motivoval k prehodnoteniu politických sľubov a rečí, ktoré počúvate od politikov, a navedie vás k zodpovednému rozhodovaniu pri udelení vášho hlasu vo voľbách. Samozrejme, pod slovom “vás” nemyslím žiaden vykonštruovaný “ľud”, ale primárne vás ako čitateľa, bez ohľadu na to, ktorej politickej strane fandíte či nefandíte. V konečnom dôsledku sme to my všetci a naši zástupcovia, ktorí rozhodujú o osude našej krajiny, a preto je dôležité, aby sme vyberali politikov zodpovedných, transparentných a schopných riadiť našu spoločnosť správnym smerom.
Zdroje
Knižné zdroje
Jagers, J., & Walgrave, S. (2007). Populism as political communication style: An empirical study of political parties´discourse in Belgium. European Journal of Political Research, 46,319-345. doi: 10.1111/j.1475-6765.2006.00690.x
Beneš, V. (2008). Diskurzivní analýza. In P. Drulák, M. Kořan, J. Karlas, V. Beneš, E. Tulmets, & Střítecký V. ... (Eds.)., Jak zkoumat politiku: Kvalitativní metodologie v politologii a mezinárodních vztazích (92 – 124). Praha: Portál.
Lipiński, A. (2020, 5. marca). One Populist Communication Strategy or Many? [blog post] Dostupné z: https://demos-h2020.eu/en/blog/2020/02/one-populist-communication-strategy-or-m ny-the-evidence-from-research-on-populist-actors-facebook-posts
Mesežnikov.G. (2020). Predslov. In G. Mesežnikov (Ed.)., Slovenské voľby ´20: Akú zmenu priniesli (7-11). Bratislava: Inštitút pre verejné otázky.
Mudde, C., & Kaltwasser, C. R. (2017). Populism: A Very Short Introduction. New York: Oxford University Press.
Reinemann,C., Aalberg,T., Esser, F., Strömbäck, J., & de Vreese, Claes H. (2017). Populist Political Communication : Toward a Model od Its Causes, Forms, and Effects. In T. Aalberg, F. Esser, C. Reinemann, J. Stromäck & C. H. Vreese (Eds.)., Populist Political Communication in Europe (12-28). New York: Routledge
Taggart, P. (2000). Populism. Buckingham: Open University Press
