Dokopy ide o 18 opatrení vo výške skoro dve miliardy eur. Štvrtá vláda Roberta Fica obmedzí aj druhý dôchodkový pilier. Kabinet napríklad okrem toho navrhuje aj zrušenie jedného dňa pracovného pokoja. Od bánk chce vláda vybrať 340 miliónov eur ročne, viac na odvodoch budú platiť zamestnávatelia.
Niektoré konkrétne aspekty novej zdaňovacej politiky sme už stihli rozobrať v našej dvojdielnej sérii o zdravotných odvodoch a o tom, ako sa “plní štátna kasa poficovsky”. Pretentokrát si však poďme zrekapitulovať všetky hlavné konsolidačné opatrenia, ktoré sa nás v rámci tohto takmer dvojmiliardového balíčka dotknú.
Vláda chce od bánk a na dodatočnom zdanení podľa Fica vybrať asi 340 miliónov eur. Solidárny príspevok z produkcie ropných výrobkov by mal priniesť asi 170 miliónov eur. Ďalšie peniaze sa podľa premiéra nájdu aj zvyšovaním spotrebných daní z alkoholu či tabaku, ale aj rôznych poplatkov.
Robert Fico to zhodnotil nasledovne:
"Ja sa domnievam, že sme dokázali nájsť rovnováhu medzi konsolidáciou verejných financií a tým, čomu my hovoríme zachovanie štandardu v sociálnej oblasti. Plus zavedenie plnohodnotného trinásteho dôchodku, plus veľmi výrazná bonifikácia úrokových sadzieb pri hypotékach, čo sú mimoriadne vážne sociálne pomoci, ktoré sme dokázali zrealizovať napriek tomu, v akom stave sa nachádzame."
Minister financií Ladislav Kamenický celý balík opatrení nazval “Lex Konsolidácia”. „Bankový odvod bude mať sadzbu 30 %, ktorá bude klesať po 5 % až do roku 2027. Celkovú efektívnu daňovú sadzbu sme nastavili v nasledujúcom roku na úroveň 45 %,“ vysvetlil jednu z najväčších položiek Kamenický. Rozpočet na rok 2024 vláda predstaví až na budúci týždeň. Práve nové dane majú prispieť k tomu, aby bol rozpočet pripravený.
Nasledujúca tabuľka rekapituluje tie najdôležitejšie zmeny, ktoré môžeme očakávať v rámci nového konsolidačného balíka. Jednotlivým z nich sa detailne povenujeme v tejto dvojdielnej sérii článkov.
Aké nové dane schválila vláda?
Typ dane | Koľko miliónov eur vyberú v roku 2024 |
|---|---|
1. Zníženie príspevku do II. piliera z 5,5 % na 4 % | 365 |
2. Zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia z 10 % na 11 % pre zamestnávateľov, SZČO a samoplatcov | 357 |
3. Banková daň | 336 |
4. Predĺženie solidárneho príspevku z ropy | 180 |
5. Vyššia spotrebná daň z tabaku | 106 |
6. Zavedenie minimálnej dane DPPO | 102,4 |
7. Vyššia daň z vodohospodárskeho podniku | 80 |
8. Nulová valorizácia miezd vo verejnej správe od 1. 9. 2024 | 56 |
9. Zmeny vo financovaní RTVS | 55 |
10. Dorovnávacia daň z DPPO | 48,5 |
11. Zrušenie nevyužitej pomoci s cenami elektriny | 40 |
12. Valorizácia súdnych a správnych poplatkov | 37,5 |
13. Zdanenie kryptomien | 33 |
14. Zvýšenie poplatku za udržanie núdzových zásob ropy | 33 |
15. Zvýšenie DPH na alkohol | 27 |
16. Vyššia daň z liehu | 18 |
17. Zrušenie pracovného pokoja 1. septembra | 12 |
18. Zrážková daň z dividend | 5,4 |
Zmeny v zákone o dani z príjmov
Konkrétne tento návrh obsahuje celkom tri kľúčové zmeny. Prvou je zvýšenie zrážkovej dane z dividend zo 7 na 10 percent. Tiež sa ruší oslobodenie a daňové zvýhodnenie v prípade neregulovaných cenných papierov, podielových listov a výnosov z predaja kryptomeny. Túto zmenu presadila len nedávno strana Sloboda a Solidarita a konkrétne kryptomenám sa ešte špecificky povenujeme v poslednej kapitole našej série článkov.
Mimo kryptomeny je však treťou dôležitou novinkou v balíčku aj opätovné zavedenie daňových licencií.
Tie už v minulosti vláda Smeru zaviedla. Do daňového systému by sa tak mala vrátiť povinnosť firiem platiť minimálnu daň bez ohľadu na to, či firmy dosiahli zisk, alebo stratu. Výška minimálnej dane sa bude určovať podľa obratu firmy. Najmenej by mali platiť firmy s obratom do 50-tisíc eur, ich minimálna daň bude 340 eur. Maximum budú platiť firmy s obratom 500-tisíc eur a viac. Tie zaplatia minimálne 3 840 eur. Zmeny v zákone o dani z príjmov v budúcom roku prispejú ku konsolidácii sumou zhruba 137 miliónov eur.
Sadzba poistného pre zamestnávateľa sa má zvýšiť z 10 na 11 percent vymeriavacieho základu, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa má upraviť z 5 na 5,5 percenta. V prípade SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) a samoplatiteľov sa má sadzba zvýšiť zo 14 na 15 percent, ak ide o SZČO so zdravotným postihnutím, zo 7 na 7,5 percenta z vymeriavacieho základu.
V roku 2024 sa teda opäť zvýšia minimálne odvody živnostníkov a iných SZČO. Na výšku odvodov totiž vplýva výška priemernej mesačnej mzdy, ktorá sa tiež zvyšuje.
Ako informuje portál Podnikajte.sk, minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne pre rok 2024 sa vypočíta ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2022. Výška minimálneho vymeriavacieho základu na platenie odvodov v roku 2024 bude teda predstavovať 652 eur.
V roku 2024 budú minimálne mesačné odvody do Sociálnej poisťovne stanovené na 33,15 % z minimálneho vymeriavacieho základu, čo predstavuje sumu 216,13 eur (33,15 % zo 652 eur).
Výška odvodov sa konkrétne mení od 1. júla, prípadne 1. októbra, ak bol odklad daňového priznania, dôležité je však poznamenať, že ak SZČO platí minimálne odvody, od januára 2024 musí začať platiť minimálne odvody stanovené pre rok 2024. Sociálna poisťovňa uvádza, že minimálne odvody platí približne 80 % živnostníkov.
Ak živnostník v roku 2023 platil minimálne odvody, musí si na začiatku roka odsledovať pravidelné mesačné platby do Sociálnej poisťovne – do 8.1.2024 uhrádza odvod za december 2023 vo výške 200,72 € (minimálna výška sociálneho poistenia platná pre rok 2023), do 8.2.2024 je to už odvod za január 2024 vo zvýšenej sume 216,13 € (platnej pre rok 2024), informuje Podnikajte.sk.
V prípade, že živnostník v decembri 2023 zaplatí Sociálne poisťovni ešte 200,72 eur, v januári musí myslieť na zmenu a na základe nej Sociálnej poisťovni odviesť správnu výšku minimálnych odvodov, a to 216,13 eur.
Banková daň
Vyššie zdanenie bánk je tak trochu vlajkovou loďou konsolidácie na rok 2024. Týmto spôsobom chce štát v roku 2024 získať 335 miliónov eur. V ďalších rokoch to má byť 281 a 237 miliónov eur. Navrhované opatrenie je rozsiahlejšie ako bankový odvod, ktorý už v minulosti banky platili a vláda Igora Matoviča ho zrušila. Štát vo forme zaniknutého bankového odvodu stratil viac ako 150 miliónov eur ročne. Fico počas kampane hovoril o tom, že odvod by sa v nejakej podobe mohol vrátiť v dvojnásobnej výške. Vláda vo svojom návrhu pritom hovorí, že banky budú platiť už existujúci osobitný odvod, ktorý platia subjekty podnikajúce v regulovaných odvetviach. Tento odvod sa dosiaľ bánk netýkal.
V návrhu sa uvádza nasledujúce:
„Rozširuje sa osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach aj na ostatné subjekty s licenciou Národnej banky Slovenska a pre banky navyše zavádza osobitnú sadzbu odvodu vo výške 30 percent v roku zavedenia. Osobitná sadzba pre banky bude postupne každoročne klesať až na úroveň 15 percent v roku 2027. Od roku 2028 sa už osobitná sadzba pre banky nebude uplatňovať, avšak banky budú podliehať štandardnej sadzbe osobitného odvodu.“
Odvod, ktorý existoval v minulosti, platili banky z hodnoty pasív, odvod z regulovaných odvetví sa bude platiť zo zisku.
„Celkovú efektívnu daňovú sadzbu sme nastavili v nasledujúcom roku na úroveň 45 percent,“ vyčíslil minister financií Ladislav Kamenický s tým, že sadzba pre banky nebude likvidačná. Opatrenie má konkrétne platiť od 1. januára budúceho roka.
Čo si však minister financií Ladislav Kamenický žiaľ neuvedomuje je to, že daňové zaťaženie bánk na úrovni 45 percent znamená, že finančné inštitúcie budú mať výrazne zúžený priestor na úverovanie bežných obyvateľov a firiem. A presne to isté si myslí aj Slovenská banková asociácia.
Slovenský bankový sektor je podľa Slovenskej bankvoej asociácie vďaka úverovaniu významnou oporou ekonomického rastu domácej ekonomiky.
Len za posledné štyri roky viac ako polovica zisku bánk pred zdanením ostala na Slovensku a smerovala do vlastného kapitálu bánk. Vďaka tomu sa slovenské banky stali nielen viac stabilnejšími, ale najmä dokázali výrazne navýšiť úverovanie obyvateľstva a firiem. Netreba zabúdať ani na to, že ziskovosť slovenských bánk je najnižšia v regióne strednej a východnej Európy a patrí medzi najnižšie v EÚ.
Výrazné zvýšenie daňového zaťaženia bánk tak jednoznačne znamená, že banky stratia schopnosť v dostatočnej miere tvoriť vlastný kapitál a pokrývať tak v plnej výške dopyt po úveroch.
Zmeny v štátnych sviatkoch
Vláda chce, aby Slováci 1. septembra pracovali. Deň Ústavy ostane štátnym sviatkom, no nebude to deň pracovného pokoja. Na budúci rok sa začína september nedeľou, táto zmena teda do rozpočtu v tomto roku prinesie len 5 miliónov eur. V ďalších rokoch je to 59 miliónov a zhruba 54 miliónov eur.
Na pomery Smeru je to prekvapivo vítaná zmena, keďže má Slovensko v porovnaní s inými krajinami Európskej Únie o dosť vyššie množstvo štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja.
Záver
Na tieto zmeny nadviažeme a to, aká je rola tohto superbalíčka na poli verejných výdavkov v našej krajine si rozoberieme v druhom článku našej série.
