Po tom, ako Trump získal späť Spojené Štáty Americké, ktoré v roku 2020 prehral v boji s Joeom Bidenom, dosiahol prekvapivo dobré výsledky vo Wisconsine, Michigane a aj Pensylvánii — teda v kritických štátoch, ktoré potrebovala vyhrať Kamala Harris.
Republikáni tiež opätovne prevzali kontrolu nad Senátom. Kontrola nad Snemovňou reprezentantov je ešte stále v hre, ale zatiaľ sú republikáni na najlepšej ceste získať aj túto funkciu.
Donald Trump a alternatívne médiá
Trump je skrátka exot a jeho víťazstvo nepochybne predstavuje ďalšie veľké a zaslúžené odmietnutie washingtonského establishmentu. V roku 2016 republikánski voliči rozhodne odmietli Jeba Busha — klasického establishmentového kandidáta — a poslali Donalda Trumpa do Bieleho domu..
Hoci Trump počas svojho prvého funkčného obdobia vládol zväčša ako klasický establishmentový republikán, jeho občasná (jemne povedané) antiestablishmentová rétorika stačila na to, aby politická vrstva vyvinula tlak na všetky strany, aby ho najprv donútila odísť z funkcie a neskôr ho diskvalifikovala z ďalšieho pôsobenia pri moci. Vo sfére verejnej mienky bolo zvolenou taktikou establishmentu označiť Trumpa za rasistu, mizogýna, „wanne-be“ fašistu, ktorého stúpenci ho podporujú jednoducho preto, že nenávidia všetkých, ktorí nie sú heterosexuáli, belosi a muži.
Ako napísal Murray Rothbard v jeho kontroverznej ale trefnej eseji v roku 1992, súčasný washingtonský establishment prejavil veľkú ochotu ospravedlňovať a dokonca sa postaviť na stranu explicitných rasistov. Podľa tejto eseje ľudí vo Washingtone v skutočnosti neznepokojujú ani nepohoršujú urážlivé vtipy a výroky. Jednoducho si uvedomujú, že je ľahšie rozčúliť bežných, obyčajných Američanov kvôli takýmto veciam ako kvôli rétorike, ktorá skutočne znepokojuje ľudí pri moci. V tomto konkrétnom prípade sa teoreticky mohlo jednať o Trumpovu úprimnosť o tom, ako Washington podvádza verejnosť a o jeho skepsu voči potrebe viesť všetky vojny.
Pre médiá establishmentu je to určite zlý výsledok. Trumpova kampaň sa veľmi jednoznačne rozhodla, že bude viac spolupracovať s "alternatívnymi médiami" ako ktorákoľvek iná kampaň v histórii. A nemáme teraz na mysli iba nejaké konšpiračné denníky, pod ktorými si väčšina z nás dokáže živo predstaviť akési americké verzie Hlavných Správ a Zem a Veku. Trump napr. nahral niekoľkohodinový podcast so známym psychedelickým YouTuberom Joeom Roganom, prípadne s výskumníkom umelej inteligencie Lexom Fridmanom. Vystriedal pri tom aj niekoľko iných siahodlhých rozhovorov v známych internetových podcastoch a talk show a priniesol tým svoje posolstvo miliónom poslucháčov — opak krátkych a lacných fráz, ktoré doteraz mohli občania USA ale aj Európy od Trumpa vidieť v médiách.
Trump sa navyše rozhodol svoju kandidatúru vybudovať na Bitcoine. Sľúbil štátne kryptorezervy, ktoré by mali zmierniť dlh USA, vyhodenie predsedu SEC Garyho Genslera s cieľom zmierniť tamojšie kryptoregulácie a ostro skritizoval Central Bank Digital Currency (CBDC) z pohľadu finančného súkromia. Mimo to, že sa mu touto taktikou podarilo vyhnať cenu Bitcoinu do výšin, podarilo sa mu získať aj množstvo intelektuálnejších a "libertariánsky ladených" voličov.
Klasické establishmentové médiá začali v USA pomaly ale isto strácať svoju váhu a aktuálny volebný výsledok to iba potvrdzuje.
Tienisté stránky Donalda Trumpa
Osobne však nie som sympatizantom Donalda Trumpa. Aj keď môžeme veľa krokov v jeho politikárčení považovať za pokrokové, buďme objektívni. Trump je proste Trump a klamal by som, ak by som netvrdil, že existuje veľa dôvodov na obavy z Trumpovho druhého funkčného obdobia.
Po prvé, niektorí neokonzervatívci a republikáni sa zjavne snažia opäť využiť Trumpovo prezidentstvo. Trump sa zasa bude pravdepodobne rád kochať svojím víťazstvom, zatiaľ čo skutočnú prácu deleguje na predstaviteľov establishmentu, ktorí v skutočnosti oponujú mnohým politikám, vďaka ktorým je Trump medzi Američanmi populárny.
Trumpov postoj je taktiež viac ako nesprávny v mnohých otázkach ekonomiky a diplomacie — ako jeho agresívny postoj voči Číne a Iránu a jeho volanie po ďalších vládnych bariérach v oblasti obchodu.
A keďže tieto postoje by politickej triede poskytli viac moci a peňazí, vyhliadka na ich realizáciu je žiaľ oveľa pravdepodobnejšia ako niektoré Trumpove ľúbivejšie sľuby.
Existuje pritom aj efekt, ktorý sa často nazýva „len Nixon mohol ísť do Číny“ („only Nixon could go to China“), ktorý popisuje to, že zdanlivo pravicoví politici ľahšie presadzujú ľavicovú politiku a naopak. Napríklad Trump výrazne vyeskaloval Obamovu politiku a poslal pomoc Ukrajine už vo svojom prvom funkčnom období, čiastočne aj preto, aby čelil kampani establishmentu, ktorý ho definoval ako ruskú bábku. Bez ostražitého tlaku zdola nahor zo strany verejnosti by Trump mohol byť v niektorých aspektoch teoreticky ešte horší, ako by bola Kamala Harris.
Napriek tomu má význam, že Američania opäť odmietli politický establishment tým, že hlasovali za kandidáta, ktorý bol jednoznačne považovaný za neprijateľného. Ak Trump dokáže splniť svoje sľuby, že ukončí vojnu na Ukrajine, vymenuje do svojej vlády libertariána a konečne oslobodí Rossa Ulbrichta, a ak dá zelenú plánu Elona Muska založiť spolu s Ronom Paulom oddelenie pre efektívnosť vlády, potom sa ukáže, že tieto voľby mali ešte väčší význam, než sme si mysleli. A nie, nemyslím tým plané sľuby ale skutočne realizované politické ciele.
Pri tom všetkom je však dôležité zachovať si nadhľad a nenechať sa príliš uniesť všetkým sústredením sa na toto jedno víťazstvo. Nešťastnou skutočnosťou je, že niektoré z najvýznamnejších problémov, ktorým Američania čelia, sa v tomto volebnom cykle vôbec neobjavili.
Najviac frustrujúcim príkladom sú všetky škody spôsobené Federálnym rezervným systémom (FED). Ako vysvetľovali Ludwig von Mises, F. A. Hayek, Murray Rothbard a nespočetné množstvo ďalších ekonómov podobnej ekonomickej školy, keď údajne nezávislé centrálne banky, ako je FED, tlačia nové peniaze a posielajú ich veľkým bankám a iným politicky prepojeným skupinám, prenášajú bohatstvo verejnosti na politickú triedu prostredníctvom inflácie a uväzňujú nás v nekonečnom cykle recesií.
Okrem toho federálnej vláde používanie tlače peňazí umožňuje skrývať a odďaľovať náklady na vládne programy. Všetky najhoršie veci, ktoré nám a ľuďom v zahraničí Washington v súčasnosti robí, sú politicky možné len vďaka Fedu.
Cenová inflácia, ktorú svojim občanom vnucuje vláda USA, je nielen očividným presunom bohatstva od chudobných a strednej triedy k politicky prepojeným boháčom, ale má aj neuveriteľne škodlivý vplyv na americkú kultúru. Vďaka permanentnej cenovej inflácii vyvolanej FEDom sú ľudia podnecovaní k zadlžovaniu a krátkozrakosti a redukcionizmu v ekonomických rozhodnutiach, firmy sa umelo zväčšujú, spotreba vecí má prednosť pred kultiváciou a výrobou zdrojov a kvalita amerických elít a lídrov sa znižuje.
Akoby to nestačilo, politický establishment využil svoju schopnosť zakryť náklady svojich programov v inflácii a dlhu na vybudovanie masívneho vojensko-priemyselného komplexu. Politická trieda strávila posledných osemdesiat rokov hľadaním a vytváraním nových nepriateľov v zahraničí, aby ospravedlnila všetku moc centralizovanú vo Washingtone a peniaze vynaložené na vojnový aparát.
Osem desaťročí vojenských angažovaností, zástupných vojen a vyzbrojovania spojencov bolo výnosných pre federálnych byrokratov, expertov na „národnú bezpečnosť“ a zbrojárske spoločnosti. Bolo to však na úkor nielen ekonomického blahobytu americkej verejnosti, ale aj bezpečnosti.
Dnes je svet plný skupín — od vzdialených skupín teroristov až po vlády s jadrovými zbraňami — ktoré považujú Američanov za svojich nepriateľov vďaka zahraničným intervenciám americkej vlády, ktoré boli úplne zbytočné. Namiesto toho, aby politická trieda priznala svoju úlohu pri vytváraní týchto nebezpečných podmienok, využíva nebezpečnú globálnu situáciu USA na ospravedlnenie ďalších zahraničných intervencií.
Ten istý cyklus, v ktorom vláda vytvára problémy zásahmi, ktoré sa potom využívajú na ospravedlnenie ďalších zásahov, funguje v nespočetnom množstve ďalších oblastí, ako sú náklady a kvalita zdravotnej starostlivosti, cena vysokoškolského štúdia, dostupnosť bývania a ďalšie. A opäť, mnohé z toho umožňuje a zhoršuje systém Federálnych rezerv.
To všetko sú závažné problémy, ktoré majú vážny vplyv na blahobyt Američanov. Napriek tomu sa o nich v tomto volebnom období nehovorilo takmer vôbec. Obe kampane často spomínali infláciu, ale nikdy sa v rétorike nedotkli skutočnej príčiny a jediného riešenia. Trumpovi možno pripísať ku cti, že mal niekoľko momentov, kedy sa zastával Bitcoinu, vyjadril sa proti „večným vojnám“ a sľúbil ukončiť vojnu na Ukrajine. Jeho postoj k Iránu a Číne sa však často podobal na postoj washingtonského establishmentu.
Záver — čo s americkými voľbami?
Úplný kontext intervenčnej schémy vytvárajúcej a profitujúcej z problémov, ktorým USA čelí ako aj u seba doma, tak aj v zahraničí, obe kampane buď nepochopili, alebo zámerne ignorovali.
Washingtonský establishment Trumpovým víťazstvom utrpel zahanbujúcu porážku, a to je dôvod na oslavu. Ale kým verejnosť skutočne nepochopí, ako vláda využíva centrálne bankovníctvo a intervencionizmus na obohacovanie sa na jej úkor, dobro, ktoré môže vzísť z volieb, zostane frustrujúco obmedzené.
