Revolúcia v oblasti umelej inteligencie (AI) je tu a určite zmení svet, ako ho poznáme – alebo to aspoň hlása humbuk po vydaní ChatGPT 3.5 od OpenAI v novembri 2022, ktorý pri všetkej úcte predstavoval iba nejasný začiatok.
Od tej doby sa toho totiž udialo skutočne veľa, a to najmä keď bola vydaná výrazne vylepšená verzia 4.0, ktorá bola integrovaná do vyhľadávača Bing spoločnosti Microsoft, či beta verzia Gemini spoločnosti Google.
Odvtedy sa napísalo veľa teórie o tom, čo by umelá inteligencia mohla znamenať pre ľudstvo a spoločnosť, od pozitívnych extrémov technológií Star Treku a spoločnosti so “zero marginal cost” až po údajne sa blížiaci osud na spôsob “Terminátora”, ktorý spôsobí masovú nezamestnanosť alebo zotročenie (ak nie vyhladenie) ľudstva. Koľko z toho je však fikcia a čo je skutočné? Nie som žiaden odborník na AI, no v tejto trojdielnej sérii článkov sa budem stručne venovať predovšetkým ekonomickému a hospodárskemu aspektu vývoja umelej inteligencie, ako aj tomu, aké z toho plynú nebezpečenstvá a hrozby.
Väčšina ľudí má predchádzajúcu skúsenosť s pojmom "umelá inteligencia” najmä zo sci-fi kníh a filmov. Umelá inteligencia v tomto type médií je nebiologická vedomá bytosť - akýsi strojový človek. Inteligentný stroj je často vykresľovaný ako človek, ktorému chýbajú určité ľudské vlastnosti, napríklad empatia alebo etika. Zároveň však nie je zaťažená ľudskými obmedzeniami, ako je nedokonalá predvídateľnosť a nedostatok vedomostí. Niekedy je umelá inteligencia neškodná a je priateľom alebo dokonca služobníkom ľudstva, ako napríklad android Data v seriáli Star Trek:The Next Generation. Téma umelej inteligencie sa však často vo filmoch stáva aj mementom zdôrazňujúcim nedostatky, prípadne až existenčné hrozby hyperrýchleho vývoja technológií. Svoje o tom vie asi každý fanúšik Matrixu, 2001: Vesmírnej odysey, alebo už spomínaného Terminátora.
"Umelá inteligencia" v našom súčasnom reálnom svete, ako napríklad ChatGPT od OpenAI a Gemini od Googlu, sa však ani trochu nepodobá týmto sci-fi "stvoreniam"; ani zďaleka totiž nejde o vedomé bytosti.
V skutočnosti je to, čo máme dnes v počítačoch či smartfónoch tak ďaleko od toho, čo by filmári a médiá radi nazývali inteligenciou, že kvôli tomu vznikol celkom nový odborný termín, ktorý má odlišovať tieto vedomé bytosti od jednoduchých chatbotov – artificial general intelligence (skrátene AGI). AGI je už vedomý, mysliaci, uvažujúci a konajúci nebiologický tvor, akého môžeme vidieť v sci-fičkách.
To však vyvoláva otázku – čo je teda potom AI?
Strojové učenie a large language models (LLMs)
Súčasná umelá inteligencia je inteligenciou v rovnakom zmysle akou je umelou inteligenciou aj knižnica, v ktorej sú knihy.
Obe obsahujú množstvo informácií, ktoré sú kategorizované rôznymi spôsobmi, napríklad podľa témy, kľúčového slova, autora a vydavateľa. V prípade bežnej knižnice sú knihy kategorizované tak, aby používateľom pomohli nájsť to, čo sami hľadajú.
Predstavte si však, že by všetky knihy v knižnici boli naskenované tak, aby všetky písmená, slová, vety atď. boli uložené spolu a dali sa ľahko vyhľadávať. Táto masa obsahu by sa potom mohla kategorizovať induktívne, čo znamená, že by počítačový softvér, ktorý by preosieval všetok obsah, bol schopný prísť na nové kategórie na základe samotných údajov. Aké sú bežné slová a frázy? Ako sa slová kombinujú, v akom poradí a v akých kontextoch sa tieto kombinácie vyskytujú? Aké frázy sa častejšie vyskytujú v akých typoch kníh alebo kapitol? Aké kombinácie slov sú zriedkavé alebo sa nevyskytujú? Existujú rozdiely medzi používaním slov a štruktúrou viet medzi jednotlivými autormi, knihami a témami?
Takéto induktívne preosievanie obsahu riadené štatistickými algoritmami sa označuje ako "strojové učenie” (machine learning) a je mocným nástrojom na hľadanie cenných ihiel v kopách sena informácií. Všimnite si, že tieto ihly ešte nemusia byť známe – strojové učenie nájde ihly, o ktorých vieme, že existujú, ale môže odhaliť aj ihly, o ktorých sme nemali ani tušenia. Napríklad pomocou takýchto techník pri prechádzaní lekárskych údajov možno nájsť (a už sa našli) súvislosti a potenciálne príčiny chorôb, ktoré predtým neboli známe. Podobne Mercatus Center na George Mason University prešiel regulačné texty cez takéto algoritmy strojového učenia a vytvoril databázu RegData, ktorá umožňuje používateľom analyzovať, porovnávať a sledovať regulačné bremeno v Spojených štátoch i mimo nich.
Zatiaľ čo RegData je určená na podporu spoločenskovedného výskumu v oblasti regulácií, strojové učenie sa dá použiť prakticky na všetky druhy informácií. Keď sa takéto algoritmy spúšťajú na obrovských množstvách textu s cieľom zistiť, ako sa používa jazyk, nazýva sa to veľký jazykový model (large language model, LLM). Tieto modely teda zachytávajú štatistické "pochopenie" toho, ako sa jazyk používa, alebo ako to uvádza Cambridge Dictionary (vysvetľujúc konkrétne LLM s takzvaným generative pretrained transformer – GPT – na ktorom je založený aj ChatGPT):
"(GPT/LLM) je komplexná matematická reprezentácia textu alebo iných typov médií, ktorá umožňuje počítaču vykonávať niektoré úlohy, ako je interpretácia a tvorba jazyka, rozpoznávanie alebo vytváranie obrazov a riešenie problémov spôsobom, ktorý sa zdá byť podobný spôsobu, akým pracuje ľudský mozog".
Chatbot LLM skutočne dokáže na základe štatistického chápania jazyka predvídavo generovať textové odpovede na otázky a výroky spôsobom, ktorý napodobňuje skutočnú konverzáciu. Vytvára tak dojem, že rozumie otázkam a vytvára relevantné odpovede; dokonca môže "predstierať" emócie a vyjadrovať empatiu alebo vďačnosť na základe toho, ako rozumie možnostiam používania slov.
Inými slovami, chatboty LLM, ako je ChatGPT, môžu pravdepodobne prejsť Turingovým testom, pretože pre človeka je veľmi ťažké rozlíšiť ich odpovede od odpovedí skutočného človeka. Napriek tomu sú to však len štatistické predikčné motory.
Ako inteligentná je AI?
Ak dokáže softvér skutočne presvedčiť druhých ľudí o tom, že je sám človekom, je to nepochybne pôsobivý výkon.
Otázkou však zostáva, či je aj inteligentný. Ak sa opäť odvoláme na Cambridgeský slovník, inteligencia znamená "schopnosť učiť sa, chápať a robiť úsudky alebo mať názory, ktoré sú založené na rozume". Zatiaľ čo slovesá ako "učiť sa" a "rozumieť" niekedy používame pre stroje, ide však iba o obrazné, nie doslovné použitie. Vrecková kalkulačka "nerozumie" matematike len preto, že nám dokáže predložiť odpovede na matematické otázky alebo vyriešiť rovnice; "nenaučila" sa ju; takisto nemôže ani "robiť úsudky" alebo "mať názory".
Iste, umelá inteligencia je podstatne pokročilejšia ako kalkulačky. To však neuberá nič na skutočnosti, že sú logicky rovnaké: obe prezentujú výsledky na základe vopred stanovených, vopred štruktúrovaných a vopred zhromaždených pravidiel a údajov; ani jedna z nich nemá konanie ani vedomie a ani jedna z nich nemá vlastnú intencionalitu. To je v prípade kalkulačky veľmi očividné, keďže je pomerne hlúpa a produkuje výstupy len podľa jednoduchých matematických pravidiel.
To isté však platí aj pre umelú inteligenciu. Samozrejme, je mnohonásobne zložitejšia ako kalkulačka a má navyše schopnosť vytvárať vlastné kategórie a induktívne nachádzať vzťahy, ale nemá "názory, ktoré sú založené na jej vlastnom rozume". Prediktívne generuje len odpovede, ktoré na základe textov, čo spracovala, vyhodnotí ako také, ktoré by vytvoril (alebo aspoň mohol vytvoriť) človek. To je dôvod, prečo umelá inteligencia občas, napriek rozsiahlym znalostiam, ku ktorým má prístup, vypľuje hlúposti a má problém držať sa toho, čo je pravda. Jednoducho to nedokáže rozlíšiť.
Inými slovami, AI je z logiky veci pravým opakom toho, čo by sme očakávali od ľudskej (alebo mimozemskej či umelej) inteligencie: je spätne orientovaná, vymýšľa si odpovede na základe už existujúcich jazykových údajov a nepridáva nič, čo by nebolo štatisticky (re)produkovateľné z minulých informácií. Taktiež nezlyháva, netápa a nezabúda.
Skutočná inteligencia by sa, samozrejme, tiež spoliehala na skúsenosti, ale mala by schopnosť vytvárať nové obsahy a dôsledky. Bola by schopná nanovo premýšľať a tvorivo prichádzať s rôznymi závermi na základe tých istých údajov. Skutočná inteligencia by zabúdala cenné informácie, robila chyby a používala chybné závery a subjektívne by zvažovala a interpretovala fakty; alebo by sa rozhodla údaje ignorovať.
Avšak aj keď umelá inteligencia pravdepodobne nie je inteligenciou – aspoň nie v zmysle sci-fi – neznamená to, že je nedôležitá alebo nemá dôsledky. Technologický pokrok, ktorý predstavuje, nie je ničím iným ako revolučným a bude mať ďalekosiahle dôsledky pre hospodárstvo aj spoločnosť.
