Táto transakčná daň zavádza tri nové poplatky – 0,4 % z každej transakcie, 0,8 % za výber z bankomatu a ročný poplatok dve eurá za používanie platobnej karty. Ministerstvo financií odhaduje, že opatrenie prinesie do rozpočtu približne pol miliardy eur ročne. Odhady hovoria, že priemerne to vyjde každú firmu na 624 eur za rok. Táto novinka nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Konsolidačný balíček z dielne koalície vyvolal množstvo rozporuplných reakcií, no dovolil by som si povedať, že práve transakčná daň – pravdepodobne najkatastrofálnejšie opatrenie v balíčku – sa dočkalo neprávom malej pozornosti.
Niečo také je možné pripísať číslu 0,4 %, ktoré sa javí byť dostatočne malým, pričom väčšina ľudí nerozumie reťazovým reakciám, ktoré môže táto daň spôsobiť. Aby sme sa na to pozreli trochu inou metrikou, tak v skutočnosti má transakčná daň priniesť vláde sumu celkom 700 miliónov eur za rok. A to už je celkom slušné číslo, ktoré by nám malo pomôcť si predstaviť, ako to so zdaňovaním bude naozaj.
Ešte predtým, než sa dostaneme k dopadom samotnej dane z finančných transakcií ako aj k jej aspektom, ktoré pre bežnú verejnosť na prvý pohľad “nie sú vidieť”, pozrime sa najprv na pár dôležitých faktov ohľadom tejto dane. Ako presne bude daň fungovať a ktorých konkrétnych platieb sa týka?
Ako bude fungovať daň z finančných transakcií na Slovensku?
Slovensko bude jedinou krajinou eurozóny, ktorá zavedie takúto daň, presnejšie známu ako daň z bankových platieb. Bude sa vzťahovať na odchádzajúce bankové platby – úhrady z účtov, výber hotovosti a používanie platobných kariet. Každý debet z účtu tak bude spojený s ďalším poplatkom vo forme dane.
Aby bolo možné túto daň odvádzať, zákon stanovuje, že finančné transakcie je daňovník povinný vykonávať na tzv. transakčnom účte. Pri právnických osobách alebo organizačných zložkách zahraničných osôb ide o všetky firemné bankové účty. V prípade fyzických osôb – podnikateľov ide o platobné účty, na ktorých sú vykonávané finančné transakcie súvisiace s ich podnikaním.
V návrhu zákona je ďalej stanovené, že ak daňovník nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním, je povinný zriadiť si transakčný účet do 31. marca 2025. Až v dôvodovej správe je uvedené, že má ísť o účet, na ktorom vykonáva len finančné transakcie súvisiace s výkonom jeho činnosti. Znamená to teda, že má ísť o účet, na ktorom budú len platby súvisiace s podnikaním. Banka musí vedieť odlíšiť, či ide o transakčný účet a je aj v záujme podnikateľa, aby neplatil transakčnú daň z jeho súkromných výdavkov.
Ktorých platieb sa daň z finančných transakcií (ne)bude týkať?
Predmetom dane je konkrétne taká finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka (úhrady, výber hotovosti), použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu aj preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.
Návrh zákona upravuje aj rôzne výnimky. Nebude sa týkať napríklad:
úhrady daní, odvodov, príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie hradené na účet v Štátnej pokladnici (zoznam predčísiel alebo čísiel týchto účtov sa zverejní vo Finančnom spravodajcovi),
platobné operácie na účte obchodníka s cennými papiermi, ktoré realizuje obchodník so zámerom nákupu cenných papierov v mene klienta, nie však platobné operácie súvisiace s nákupom cenných papierov vo vlastnom mene obchodníka s cennými papiermi,
finančné transakcie daňovníka vykonávané medzi jeho vlastnými účtami v rámci jedného poskytovateľa platobných služieb – tzv. vnútrobankové presuny medzi účtami. Oslobodenie sa vzťahuje aj na prevod medzi transakčným účtom daňovníka a bežným účtom daňovníka vedenými v tej istej banke.
Pokiaľ vás zaujímajú väčšie detaily ohľadom novej transakčnej dane, ako napr. v akej konkrétnej výške sa bude platiť daň z transakcií, prípadne ako sa nová daň týka portálu e-Kasa, neváhajte sa pozrieť na portál Podnikajte.sk.
Daň ako nástroj pre likvidáciu malých slovenských firiem
Nuž, keď sa pred dvomi mesiacmi na svetlo sveta dostala informácia o tom, že by nejaká transakčná daň vôbec mohla byť, minister financií Kamenický sa ostro ohradil, že žiadne zdaňovanie výberov z bankomatov a prevodov pre občanov nebude. Slováci si mohli trochu vydýchnuť a ubezpečiť sa, že v našej vláde nesedia ľudia, ktorí sú schopní robiť až takúto zlobu. Bola to však chyba. Daň z transakcií prišla, no väčšine z nás sa nezdala byť až tak katastrofálnou, predsa len – 0,4 % nie je zas tak vysoké číslo a mimo iné – daň sa týka iba podnikateľov a nie bežných ľudí, nie?
Nuž, nie. Jednoducho povedané – hoci sa daň zdá byť nízkou a na prvý pohľad sa týka iba podnikateľov, jej reťazový efekt výrazne zvýši náklady firiem, čo pocítia práve obyčajní ľudia z regiónov. Firmy jednoducho budú musieť zvýšiť ceny svojich výrobkov, aby pokryli nárast nákladov.
Všetky dane totiž majú negatívne ekonomické dopady pre každého, pretože skrátka znamenajú zníženie produkcie služieb a tovarov. Kým DPH zaťažuje len vytvorenú hodnotu, daň z príjmov právnických osôb len vytvorený zisk, transakčná daň zdaňuje obraty. Je pritom jedno, či sa firme darí, alebo krachuje, túto daň skrátka bude musieť zaplatiť. Pre menšiu firmu s obratom 400 eur ročne to môže znamenať štvrtinový nárast daňového zaťaženia. Preto jej negatívne dopady budú silnejšie.
Keďže hotovostné platby v obchodných vzťahoch sú dnes väčšinou obmedzené na remeselníkov a malých podnikateľov, môžeme transakčnú daň fakticky považovať za daň z obratu. Zdanenie sa uskutoční pri každom pohybe hodnoty medzi rôznymi právnymi subjektmi až po predaj fyzickej osobe. Na rozdiel od DPH, ktorá zdaňuje iba pridanú hodnotu, transakčná daň sa vzťahuje na celkovú hodnotu transakcie. Podľa návrhu bude existovať strop 10 000 eur, nad ktorým sa daň už nebude uplatňovať.
Čím zložitejšia je pritom výroba tovaru, čím viac medzistupňov výroby obsahuje, tým vyššia je štátom inkasovaná daň. Obyčajný chlieb bude zdanený minimálne 3-krát (nákup pšenice, nákup múky, nákup chleba). Stačí veľmi nízka sadzba na zabezpečenie vysokých výnosov. Zvýšenie sadzby DPPO o 1 % na 22 % prinesie štátnej kase len tretinu toho, čo dokážu sadzby 0,4 % na prevody a 0,8 % na výbery hotovosti.
Mimo iné, niektoré základné potraviny, ako napr. konzumné slepačie vajcia neboli zaradené medzi potraviny so zníženou sadzbou DPH, čo nepochybne znevýhodňuje slovenských spotrebiteľov oproti susedným krajinám. Naše lokálne potraviny pre nás budú viac nedostupnými. A bodka.
Domyslieť si negatívne dopady tejto dane pritom nie je ťažké, len to bežnému človeku môže chvíľu trvať. Takáto daň výrazne viac zasiahne slovenských producentov, keďže dovozcovia zahraničných tovarov ju zaplatia len raz. Daň výrazne viac zasiahne malé, začínajúce podniky ako veľké korporácie (keďže obsahuje strop platby 10 000 eur) a je tak jednoznačným klincom do rakvy pre konkurencieschopnosť na Slovensku.
Daň bude mať oveľa väčší dopad na komplexnejšiu výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Zníži zisky z kapitálu všade tam, kde sa podnikateľom nepodarí preniesť jej bremeno úplne na zákazníkov, čo následne spomalí rast súkromných investícií. Zároveň podporí nárast hotovostných transakcií a šedej ekonomiky, pretože bude vytvárať motiváciu na odkladanie platieb, čím sa spomalí celý ekonomický proces. Daň taktiež zvýši ceny, čo budú v konečnom dôsledku znášať aj spotrebitelia. V súhrne, ak chcete oslabiť hospodársky rast, znevýhodniť domácich výrobcov, spomaliť zvyšovanie miezd a infláciou znížiť hodnotu úspor obyvateľstva, zavedenie transakčnej dane je efektívnym spôsobom na to, ako to dosiahnuť.
Ďalšie a ďalšie dane…
Netreba však zabúdať ani na to, že do transakčnej dane prišlo aj zvýšenie sadzby dane z firemných ziskov na 24 % pre firmy so zdaniteľnými príjmami nad 5 mil. eur. Čo chce vláda dosiahnuť tým, že budeme mať najvyššiu sadzbu dane zo všetkých postkomunistických krajín?
Vláda jednoducho zabíja ako domácich podnikateľov, tak aj zahraničných investorov.
Aby toho nebolo málo, vláda do svojho katastrofálneho balíčka pridala aj zvýšenie progresívnej odvodovej dane. Ide o skrytú daň, ktorú vysokokvalifikovaní zamestnanci platia vo forme odvodov bez toho, aby mali nárok na dávky. Zvýšenie stropu odvodov na 11-násobok priemernej mzdy je v podstate ekvivalentom zavedenia 30 % a 35 % sadzby dane z príjmov fyzických osôb. Ale načo nám budú prvotriedni odborníci, ako sú napr. programátori, manažéri alebo lekári, keď ani nechceme pritiahnuť investorov, však?
Radikálne zvyšovanie daní by nebolo potrebné, keby vláda zodpovedne pristúpila k znižovaniu verejných výdavkov. Napríklad zavedením adresnosti v sociálnych dávkach, kde by sa podpora neposkytovala tým, ktorí ju nepotrebujú, by sa dalo ušetriť takmer 2 miliardy eur. Ďalších 300 miliónov eur by mohlo prísť z efektívnejšieho vysokého školstva, konsolidácie regionálneho školstva či obmedzenia vlakov zadarmo. Vláda by tiež mohla ušetriť stovky miliónov eur na vlastnej prevádzke. A zoznam úspor by mohol pokračovať ďalej a ďalej…
Šetriť sa však našej vláde veľmi nepáči. Predložený konsolidačný balík síce zníži deficit, ale ani náhodou nevedie k ozdraveniu verejných financií. Práve naopak. Financovanie neefektívnych výdavkov prostredníctvom vyšších daní je ten najhorší možný prístup k riadeniu ekonomiky. Jednoducho – pokiaľ si politici môžu nakradnúť z cudzieho ako sa im zachce, nebudú mať príliš veľkú motiváciu škrtať svoje výdavky. No a tento smrtiaci cyklus naplno zachvátil našu republiku. Jeho dôsledkami budú obetovaný ekonomický rast, prehĺbenie zaostávania slovenských miezd a zníženie hodnoty úspor občanov.
