V doslovnom preklade ide o “krátku prácu”. V praxi to znamená iba to, že ak podnikateľ nemá dostatok práce pre svojich zamestnancov, tak mu štát preplatí časť miezd zamestnancov, aby ich nemusel prepustiť. Kurzarbeit bol mimochodom dočasne zavedený aj počas vrcholu pandémie COVID-19 na Slovensku.
Mnoho politikov však volá po tom, aby bol kurzarbeit zavedený natrvalo. 9. júna 2021 napr. kurzarbeit prešiel českým senátom a od 1. marca 2022 nadobudol účinnosť aj na Slovensku.
Kde je však pravda? Môžeme z kurzarbeitu vyťažiť aj z dlhodobého hľadiska, alebo sa jednalo iba o poslednú záchranu pre úbohých podnikateľov v čase pandémie, pričom v súčasnosti je to to posledné, čo slovenská ekonomika potrebuje?
Kurzarbeit počas pandémie
To, ako kurzarbeit, resp. v reči ministerstva práce “príspevok na udržanie zamestnanosti” funguje, vysvetľuje stránka www.pomahameludom.sk. O príspevok môžu žiadať najmä zamestnanci a živnostníci, ktorí museli z rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva koniec koncov zavrieť svoje prevádzky, no tiež ďalšie vymedzené skupiny ľudí.
Konkrétny príspevok pritom mohol dosiahnuť výšku 80% priemerného zárobku zamestnanca do výšky 1100 eur, ďalej napríklad živnostníci mohli získať v závislosti od poklesu tržieb príspevok do výšky 540 eur. Dôkladný popis toho, kto, za akých podmienok a koľko peňazí môže získať, by však zabralo polovicu tohto článku. A už iba to nám tak trochu svedčí o jednom zo základných problémov dlhodobého zavedenia systému kurzarbeit – vysoká administratívna náročnosť, ako na strane prijímateľov pomoci, tak na strane štátu.
Kurzarbeit natrvalo?
V máji roku 2020, keď bola pandémia v plnom prúde, ministerstvo práce so “sociálnymi partnermi” diskutovalo o tom, ako by mohlo vyzerať trvalé zavedenie kurzarbeitu. Vtedajší minister práce Milan Krajniak od toho očakával vyššiu stabilitu a pochvaľoval si aj skúsenosti z jeho dočasného zavedenia:
„Systém kurzarbeit považujeme za stabilizujúci prvok sociálneho systému, a preto plánujeme jeho zavedenie aj do nášho sociálneho systému ako jeho dlhodobú súčasť. Už počas dvojmesačného fungovania dočasného kurzarbeitu sa ukazuje, že takýmto spôsobom dokážeme chrániť státisíce pracovných miest.”
Ďalšia kľúčová informácia zo strany ministerstva práce prišla koncom júna roku 2020, na základe ktorej by podľa vtedajšieho ministra Krajniaka chce ministerstvo pripraviť systémové zavedenie kurzarbeitu zhruba do roka. Už dovtedy by však mal kurzarbeit fungovať v obmedzenom režime:
„Je potrebné na to pripraviť aj systémy v Sociálnej poisťovni, prípadne v inej inštitúcii, ktorá by mala kurzarbeit vyplácať do budúcna. Budeme potrebovať rok na technickú prípravu, ale počas toho obdobia už bude tá schéma platiť, ale v dočasnom režime,“
Prvú pomoc pre firmy konečne kurzarbeit vystriedal od marca 2022. Nový systém sa vzťahuje na spoločnosti so zamestnancami, vylúčené sú SZČO a jednoosobové eseročky (finančná pomoc pre tieto subjekty je ešte v riešení).
Zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce nadobudol účinnosť konkrétne 1. marca 2022.
Ako po novom funguje kurzarbeit?
Hlavnou zložkou tohto zákona je výška štátnej dotácie, ktorá:
predstavuje 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje,
je však najviac 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje.
Štátna dotácia sa pritom poskytuje celkovo najviac 6 mesiacov v 24 po sebe nasledujúcich mesiacoch. Toto obdobie sa pritom môže predĺžiť na základe nariadenia vlády.
Ako funguje Kurzarbeit v iných krajinách?
Počas ekonomických kríz sú systémy podobné kurzarbeitu využívané vo veľkej miere. Podľa analýzy ministerstva práce napríklad podobný systém počas pandémie COVID-19 zaviedlo až 16 z 27 krajín Európskej únie. Podobné to bolo aj počas ekonomickej krízy v rokoch 2008/2009, keď toto opatrenie zaviedlo celkovo 15 krajín EÚ.
Menší, aj keď stále vysoký počet krajín, má podobné opatrenia zavedené natrvalo. Okrem už spomínaného Nemecka je to napríklad aj Rakúsko, Česko alebo Francúzsko. Okrem Slovenska sa o trvalom zavedení kurzarbeitu diskutovalo a aj stále diskutuje vo viacerých iných krajinách – dôvodom majú byť údajné úspechy tohto systému. Avšak, v skutočnosti to vyzerá tak, že úspechy kurzarbeitu z dlhodobého hľadiska sú tak trochu klamlivé. V skutočnosti má tento systém má viacero kľúčových nedostatkov, kvôli ktorým z princípu prináša viac škôd ako úžitku. O každom z nich si niečo vysvetlíme nižšie
Kurzarbeit a ekonomická obnova
Údajnou hlavnou výhodou kurzarbeitu je to, že vďaka nemu ekonomika utrpí menší šok, čo umožní rýchlejšiu následnú obnovu ekonomiky. Na prvý pohľad to znie rozumne. Štátne dotácie udržia pracovné miesta a v niektorých prípadoch pomôžu prežiť aj samotným firmám. Tie tak po odznení krízy budú môcť pokračovať v predošlých aktivitách, namiesto toho, aby sa topili v nezamestnanosti alebo bankrotoch.
Áno, počas koronakrízy sa čosi podobné naozaj udialo a mohli by sme povedať, že kurzarbeitu môžeme vďačiť za to, že zabránil skrachovaniu mnohých firiem a podnikov.
Avšak, pozrime sa na súčasnú situáciu; teda na situáciu, v ktorej žiadnu koronakrízu nemáme.
Keď dotácie na udržanie pracovných miest udržiavajú pracovníkov vo firmách a sektoroch, kde po ich práci nie je dopyt, výsledkom je nárast ekonomických škôd. Inak povedané – zatiaľ čo dopyt po dotovaných pracovníkoch nemusí byť dostatočný, v iných firmách a iných odvetviach ekonomiky naopak môžu zamestnanci chýbať. Bez dotácií v systéme kurzarbeit by si mnohí z prepustených zamestnancov mohli nájsť prácu na iných miestach. Kurzarbeit však vytvára morálny hazard – týmto zamestnancom sa viac oplatí sedieť doma na zadku ako hľadať si prácu inde, a pomáhať tak obnove ekonomiky.
Samozrejme, opäť je pravdou, že po odznení krízy sa v mnohých firmách dopyt po ohrozených zamestnancoch opäť obnovil a vďaka kurzarbeitu by nemuseli meniť prácu. No v prvom rade, ako sme si spomenuli vyššie, dlhodobo zavedený kurzarbeit môže samotné trvanie ekonomickej recesie predĺžiť. A v druhom rade, ekonomika nie je statický nástroj, ktorý môže štát vypnúť a po jeho zapnutí bude presne tam, kde predtým. Ekonomika sa v čase neustále vyvíja. Firmy krachujú a pracovné miesta sa rušia aj v časoch mimo ekonomickej krízy. Je tak možné, že mnohé z pracovných miest a firiem, ktoré by zachránil kurzarbeit, by preto po ukončení krízy už nikdy neboli rentabilné. Tieto pracovné miesta a firmy teda skôr či neskôr budú musiet zaniknúť. A čím neskôr to bude, tým dlhšie budú zbytočne odčerpávať zdroje z produktívnych sektorov a tým dlhšie teda bude trvať ekonomická obnova.
Takýto dlhodobý kurzarbeit môže navyše viesť aj k jednému veľmi absurdnému následku – fakticky môže spôsobiť pokles odpracovaných hodín v situácii, v ktorej by bez kurzarbeitu k tomuto poklesu nedošlo. Znížiť pracovný čas pre zamestnancov a zároveň získať dotáciu prostredníctvom kurzarbeitu totiž môže byť v niektorých prípadoch výhodnejšie ako zachovať pracovný čas na pôvodnej úrovni.
To, čo si priaznivci trvalého kurzarbeitu neuvedomujú, je jednoducho to, že kurzarbeit ako taký nedotuje len zachovanie pracovných miest, ale fakticky dotuje aj samotné znižovanie pracovného času.
Odvody, odvody, odvody…
Jedným z hlavných negatív kurzarbeitu je však to, že logicky nie je zadarmo, rovnako ako “obed Miltona Friedmana”. Štát ho musí financovať prostredníctvom vyšších daní, resp. odvodov. Daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov na Slovensku je pritom už dnes extrémne vysoké. Z 36 krajín OECD je jeho výška ku koncu roku 2022 11-ta najvyššia. Konkrétne ide o príklad zamestnanca bez detí, pri zamestnancoch s 2 deťmi je Slovensko vo výške odvodov “až” na 14. mieste.
Mnohé z krajín s vyššími daňovo-odvodovými sadzbami pritom majú oproti Slovensku veľké konkurenčné výhody. Na rozdiel od Slovenska napríklad zamestnávatelia nemusia za zamestnancov platiť stravné lístky, rekreačné poukazy, príspevky za verejnú televíziu a rozhlas a nemusia ani trpieť podobne komplikovaným a prísnym zákonníkom práce.
Netreba taktiež zabúdať aj na to, že v týchto krajinách je zvyčajne podnikateľské prostredie ako také na ďaleko lepšej úrovni ako na Slovensku. Nie je sa ani čomu diviť, keď v rebríčku ekonomickej slobody Slovensko predbehli mnohé európske krajiny, pričom susedná Česká republika má viac ako 10-miestny náskok. V tejto situácii je teda zvýšenie odvodov naozaj to posledné, čo slovenská ekonomika potrebuje.
Štátni úradníci neznášajú všetky náklady
Ďalším dôvodom, kvôli ktorému je trvalý kurzarbeit už v princípe nezmyslom je ten, že štát sa prostredníctvom neho hrá na akéhosi podnikateľa. Štátni úradníci sú presvedčení, že dokážu lepšie ako samotný trh rozhodovať o tom, ktoré firmy a pracovné miesta by mali zostať zachované a ktoré nie. V prípade, že sú ohrozené firmy perspektívne, nie je najmenší dôvod, aby im pôžičku na preklenutie ťažšieho obdobia neposkytli napríklad banky. Samozrejme, banky neposkytnú pôžičky takým firmám, ktorých obnovu nepovažujú za reálnu. No z akého dôvodu by štát vedel posúdiť budúce vyhliadky firiem lepšie ako samotné banky? Aké majú štátni úradníci oproti bankám konkurenčné výhody? Pravdepodobne žiadne.
Ako už iste vieme, štátni úradníci nerozhodujú o svojom majetku, takže majú menšiu motiváciu s prerozdeľovanými peniazmi hospodáriť zodpovedne. Avšak, aj keby mali všetci úradníci presne rovnakú motiváciu ako podnikatelia v súkromnom sektore, už len z dôvodu, že ich rozhodnutia sú izolované od trhových signálov, budú mať tendenciu tieto rozhodovania robiť menej efektívne. Trhové signály zisku a straty totiž podnikateľov učia ako investovať peniaze udržateľne a dosahovať zisk. Tí podnikatelia, ktorí nie sú úspešní skrachujú a uvoľnia miesto na trhu ďalším. Naopak podnikatelia, ktorí sú úspešní, majú viac zdrojov, a tak aj väčší vplyv na ekonomiku. Samozrejme, ak si odmyslíme všemožné štátne deformácie, vďaka ktorým môžu zbohatnúť aj podnikatelia, ktorí v napĺňaní potrieb svojich zákazníkov nie sú veľmi úspešní.
Záver – čo teda s kurzarbeitom?
Ako už bolo spomenuté, kurzarbeit bol v čase pandémie jeden z mnohých pokusov o záchranu úbohých podnikateľov, ktorých zničili reštrikcie vyčíňajúcej vlády Igora Matoviča. A aj keď má trvalý kurzarbeit pomôcť zmierniť dopady krízy, cenou za to je však aj predĺženie takejto krízy, čiže oddialenie ekonomickej obnovy. Zvýšenie odvodového zaťaženia, ktoré kurzarbeit nevyhnutne sprevádza, navyše pravdepodobnosť vzniku akejkoľvek krízy zvýši. Vyššie odvody totiž predražujú zamestnávanie, a tak aj znižujú tvorbu pracovných miest. O čo viac teda bude kurzarbeit chrániť zamestnancov po (korona)kríze, o to vyššia pravdepodobnosť je, že samotná kríza vznikne. Ide tak opäť o klasický prípad “ilúzie bezplatnosti”, v ktorom a politici snažia vyzerať, že pomáhajú, no ich pomoc pritom iba škodí.
Namiesto toho, aby sme sa spoliehali na umelé zásahy do trhu, skutočnou pomocou pre podnikateľov je v prvom rade zvýšenie ekonomickej slobody ako takej a odstránenie zbytočných obmedzení a regulácií. Podnikatelia sú motormi ekonomiky a ak chceme dosiahnuť udržateľnú ekonomickú obnovu, mali by sme im umožniť neobmedzenú možnosť podnikať, inovovať a rásť. Práve to povedie k vytváraniu nových pracovných miest, zvýšeniu konkurencieschopnosti a trvalej prosperite. Preto je nevyhnutné, aby sme pri tvorbe politík a opatrení kládli dôraz na podporu podnikateľskej iniciatívy a odstránili prekážky, ktoré brzdia rozvoj podnikania a presne o takýto prístup sa snažíme aj v SASke.
Niekedy je menej viac. Ak chceme skutočne riešiť hospodársky rast a blahobyt v našej krajine, treba sa v prvom rade pozrieť na to kde vznikajú nejaké konkrétne problémy a odstrániť ich príčinu. Jedine rozkvitajúca ekonomika nám totiž pomôže dosiahnuť trvalú stabilitu bez potreby závislosti od dočasných zásahov vládnych orgánov.
