Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu o jeden percentuálny bod. V neposlednom rade je jeho súčasťou aj zmena zdanenia kryptomien a zrušenie zákona, ktorý mal byť uvedený do platnosti iba tento rok na základe návrhu strany SaS.
Kompletnému panoptiku tohto nového balíčka sme sa bližšie povenovali v minulom článku. Pretentokrát sa však poďme pozrieť konkrétne na problematiku zdravotných odvodov, keďže sú to práve odvody, ktoré z celého balíčka Lex Konsolidácia vyvolali najväčší mediálny rozruch.
A aké sú presné detaily tohto nového politikárčenia? Nuž, v rámci potreby generovať extra zdroje vláda navrhla navýšiť odvody zamestnávateľa z 10 na 11%. V prípade SZČO a samoplatiteľov sa má sadzba zvýšiť zo 14 na 15 percent. V prípade ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, odvody sa zvyšujú o pol percenta.
Ministerstvo zdravotníctva touto cestou očakáva extra príjem v hodnote takmer 400 mil. eur v roku 2024. Zároveň si však priznáva, že takéto rozhodnutie môže spôsobiť výpadok na príjmoch, a preto čistý nárast na odvodoch odhaduje MZ SR vo výške 357 mil. eur.
Z hľadiska vplyvu na “vskriesenie vládneho rozpočtu” sa v tomto prípade dokonca jedná o druhé najväčšie opatrenia v rámci balíčka Lex Konsolidácia (tým úplne prvým je zníženie príspevku do II. piliera v hodnote 365 mil. eur v roku 2024).
Zvýšenie odvodov je však pomerne prekvapivý krok. Pred voľbami sa v rôznych zdravotníckych diskusiách potenciálni ministri prekrikovali o to, že všetci síce nejakým spôsobom navýšia zdroje, ale viac menej sa potenciálne osadenstvo ministerstiev zhodlo na tom, že zdroje nenavýšia zvýšením zdravotnýh odvodov, ale jednoduchou platbou za poistencov štátu (teda za dôchodcov či študentov).
Prečo však k tomu súčasné ministerstvo pristúpilo, ak sa teda mali pôvodne navyšovať platby za poistencov štátu? Skutočne nebol priestor na úsporu niekde inde? Nejedná sa o ukážkový príklad “vybabrania” s voličmi? Aké sú všetky možné fiškálne dôsledky takýchto rozhodnutí?
Nuž, na všetky tieto otázky, a na mnohé ďalšie, sa pozrieme práve v tejto sérií blogov.
Dostatok a nedostatok
Pre začiatok, existuje nespočet spôsobov pomocou ktorých môžeme vyhodnotiť, či máme dostatočné množstvo zdrojov v danom sektore. Tým najľahším je porovnať výdavky krajín EÚ na obyvateľa, a túto čiastku upraviť o purchasing power parity (PPP). Dostaneme sa teda k akémusi reálnemu výdavku a takýto reálny výdavok meria aj Eurostat (posledné dáta z Eurostatu máme z roku 2021).
A ako tieto čísla vyzerajú v našej krajine?
Smutnou realitou je, že celkové výdavky na zdravotníctvo boli na Slovensku štvrté najnižšie v rámci celej Európskej únie. Za nami zaostávajú už len krajiny ako Poľsko, Bulharsko a Rumunsko.
Na osobu, po zohľadnení PPP sme v roku 2021 minuli 1 742 eur, čo je 45% priemeru krajín EÚ a o 40% menej, ako v susednom Česku, s ktorým sa tak radi zvykneme porovnávať.
V roku 2021 sme tak na tom boli ešte o stupeň horšie ako v roku 2023.
Ďalšou smutnou správou pre Slovensko je, že tento rozdiel vo výške zdrojov sa neťahá len z roku 2020 do roku 2021- Ťahá sa už roky, čo prispelo k vytvoreniu veľkej ekonomickej medzery medzi nami a západnou Európou. Konzekvencie takto dlhodobo podfinancovaného sektora určite nemusím pripomínať.
Na Slovensku máme k dispozícií približne tretinu inovatívnej onkologickej liečby a pacienti sú často odkázaní len na „milosť“ liekov alebo na výnimku. Priemerný vek budov nemocníc dosahuje viac ako 40 rokov a kapitálová medzera, teda suma potrebná na obnovu nemocníc či IT systémov v krajine, sa podľa viacerých štúdií pohybuje od 3 do 5 miliárd EUR (napr. štúdia P. Pažitného). Miera odvrátiteľných úmrtí dosahuje šiestu najhoršiu mieru v EÚ, a to aj vďaka rastúcim čakacím dobám či slabému prístupu k inováciám a kvalitnej liečbe.
Tento zoznam tu nekončí a to, že potrebujeme navýšiť zdroje v sektore je určite bez akýchkoľvek pochýb.
A áno, niekto môže namietnuť, že v roku 2023 skutočne prišlo ono rekordné a vytúžené navýšenie zdrojov v sektore, ktoré sa v tejto štatistike ešte nestihlo uázať na praktických číslach. Avšak, nesmieme zabúdať na to, že okolité krajiny taktiež výrazne navyšovali prostriedky, a preto sa neočakáva, že by sme sa po aktualizácii štatistík v tomto rebríčku výraznejšie posunuli.
Mimo iné, tieto “extra” zdroje slúžili na vykrytie rekordných nárastov miezd, ktoré vyplynuli zo štrajku lekárov z jesene minulého roka. Toto navýšenie určite časom pomôže zastabilizovať personál v sektore, ale nemá krátko-strednodobý dopad na kvalitu zdravotného systému či spomínané negatíva.
Téma podfinancovania je obzvlášť akútna nabudúci rok, nakoľko kvôli navyšovaniu mzdového automatu, inflácii či starnutiu, výdavky v sektore rastú tak extrémne, že súčasne nastavené financovanie nepostačuje pomaly už ani na „svietenie a kúrenie“.
Nie je preto prekvapením, že súčasný systém financovania nedokáže vyprodukovať dosť zdrojov na to, aby sme sa ako sektor „posunuli“, čiže zlepšili dostupnosť liečby, skrátili čakacie doby, alebo nebodaj vygenerovali prostriedky na kapitálovú obnovu nemocníc.
Keď sú dodatočné zdroje nevyhnutné
Európska komisia nám ako krajine hrozí infrigementom kvôli nášmu dlhu nemocníc a pokiaľ sa nepreukáže schopnosť prestať tvoriť dlh, hrozí celá séria pokút. Presne to isté 4. decembra potvrdil na konferencii SME aj štátny tajomník MZ SR, M. Štofko. Nemocnice totiž tvoria ročne stratu okolo 200 miliónov eur a dlh po splatnosti presiahne tento rok 800 mil. eur.
Je teda zrejmé, že v rozpočte sú potrebné nejaké dodatočné zdroje, ktoré sa v čase fiškálnej konsolidácie hľadajú veľmi ťažko.
Aké možnosti teda mali ministerstvo financií a zdravotníctva?
Existuje viacero spôsobov, ako navýšiť zdroje do zdravotníctva. Ak si to zjednodušíme, tak sa môže jednať o:
Navýšenie odvodov za ekonomicky aktívnu časť populácie
Navýšenie platieb za poistencov štátu (teda študentov a dôchodcov)
Získanie viac súkromných zdrojov, čiže zavedením doplatkov, poplatkov či iných rozličných foriem pripoistenia a poistných produktov.
Prečo sa teda vláda rozhodla ísť práve cestou navýšenia odvodov?
Túto problematiku si konkrétne objasníme v druhom článku našej série, v ktorom sa pozrieme predovšetkým na súkromné prostriedky.
