Vláda Roberta Fica zrušila v stredu Úrad špeciálnej prokuratúry v rámci zmeny pre oznamovateľov trestnej činnosti. Údajne chce zamedziť sporom medzi Generálnou a Špeciálnou prokuratúrou.
“Lipšic tam vošiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov, ako je on. Preto je tento úrad v podstate nenapraviteľný…"
To sú slová premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorými 6. decembra okomentoval zrušenie generálnej prokuratúry.
Robert Fico navyše tvrdí, že špeciálna prokuratúra prispievala k porušovaniu ľudských práv a dokazujú to podľa neho napríklad nálezy Ústavného súdu SR či rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Pýta sa, čo robila špeciálna prokuratúra, keď boli na Slovensku porušované ľudské práva. Po zrušení úradu sa podľa prokuratúry úradníci automaticky presunú na generálnu prokuratúru, kde sa podľa Fica rozhodne o ich pôsobení. „Alebo pôjdu na podriadené úseky či už je to krajná alebo okresná prokuratúra,“ ozrejmil premiér.
Malý krok pre Fica, veľký krok späť pre Slovensko
Je jasné, že zrušenie špeciálnej prokuratúry nie je len otázkou právneho formalizmu; je to otázka ochrany našej demokracie a morálnych hodnôt, ktoré ju podopierajú.
Obzvlášť v čase, keď sa Slovensko snaží márne pozviechať z inflácie, nespočetného množstva korupčných škandálov a predovšetkým z vytrvalého plytvania štátnym rozpočtom populistickými politikami, tento krok predstavuje viac ako vážny ťah proti akýmkoľvek zostávajúcim úsiliam o transparentné a zdravé hospodárske prostredie.
Robert Fico sa rozhodol raz a navždy pochovať akékoľvek nádeje pre budúcnosť našej krajiny a doslova sa pritom vysmial občanom Slovenskej republiky do tváre.
Ťažké časy môžu byť ešte ťažšie
Slovensko má za sebou veľmi ťažké časy. Politici sa u nás nehanbia za činy, za ktoré by v ostatných krajinách Európskej Únie odstúpil hocijaký bežný úradník. V roku 2018 našu krajinu neslávne preslávila opovrhnutiahodná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá nás vo svetovom rebríčku slobody slova posunula o niekoľko úrovní nižšie. Minulý rok zasa sfanatizovaný mladík zabil v našom hlavnom meste dvoch nevinných ľudí iba preto, pretože boli príslušníkmi sexuálnej menšiny. Aby toho nebolo dosť, všetku mediálnu pozornosť si pre seba v tom čase ukradli všelijakí hysterickí ministri a efemérni premiéri, ktorých životné motto “pomôžte núdznym” sa už dávno zmenilo na “rozdajte všetkým a sľúbte čo najviac nesplniteľných hlúpostí”. Nemôžeme sa čudovať tomu, že takýto chaos a nestabilitu využívajú k svojmu prospechu čoraz viac populistickejšie a extrémistickejšie politické strany, ktoré miesto skutočne potrebných radikálnych reforiem prinášajú akurát tak ďalšie slogany a výkriky do tmy, ktoré však vždy zostanú utíšené priemerným poslaneckým platom.
Vláda Roberta Fica tento rok vo zvyšovaní tohto napätia opäť iba pokračovala. Nedávno schválený balíček, “Lex Konsolidácia”, v hodnote 1,96 miliardy eur si so sebou priniesol množstvo reštriktívnych opatrení, o ktorých vláda navyše veľmi povrchne prehlasuje, že by ich “bežní ľudia nemali pocítiť”.
Tento návrh už pritom kritizovala aj asociácia maloobchodníkov a Slovenská banková asociácia, ktorá v mene plánovaného narastajúceho daňového zaťaženia upozornila napríklad na to, že ziskovosť slovenských bánk patrí medzi úplne najnižšie zo všetkých bánk EÚ.
Zdá sa pritom, že vláda nepozná základné ekonomické pojmy a za každých okolností koná absolútne bez rozmyslu a bez štipky rešpektu k svojim občanom. Jediné, čo ju zaujíma je čo najväčší príjem do štátnej kasy za čo najkratšiu dobu.
Obrovskou drzosťou zo strany vlády Roberta Fica v rámci balíčka “Lex konsolidácia” bolo aj to, že sa rozhodla zvrátiť zákon ešte 30 dní predtým, než mal byť uvedený do platnosti. Asi nemusím hovoriť o tom, že zákon z oblasti kryptomenového sektora, ktorý vznikol podľa návrhu strany Sloboda a Solidarita upravoval asi najväčšie daňové zaťaženie v Európskej Únii, kvôli ktorému z našej krajiny utieklo množstvo vplyvných mozgov a IT firiem. Pre nás je však dôležité to, že týmto momentom nastala situácia, kedy sa o predvídateľnosti práva v Slovenskej republike už nemôže ďalej hovoriť, nakoľko zákon, ktorý bol schválený a vyhlásený bol zmenený ešte pred tým, než vôbec nadobudol účinnosť a vôbec mohol byť použiteľný.
Asi každému môže byť jasné, že investície do žiadnej krajiny neprilákame tým, že zavedieme legislatívnu smršť…
Keď už sme si mysleli, že to s našou krajinou nemôže byť horšie, tak nám vláda 6. decembra nadelila pekný mikulášsky balíček v podobe odklepnutia zrušenia úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý prišiel osobne oznámiť Robert Fico spolu so slovami “Tento úrad je v podstate nenapraviteľný. Je to úrad, ktorý výraznou mierou prispieval k porušovaniu ľudských práv...”
Špeciálna prokuratúra je kľúčovým hráčom v boji proti korupcii a zneužívaniu moci. Je to prakticky pevnosť, ktorá chráni naše práva a slobody pred tými, ktorí by ich chceli obísť pre svoj vlastný prospech. Zrušenie tejto inštitúcie znamená obrovský krok späť v našich úsiliach o čestnejšie a transparentnejšie Slovensko. Je to smutné, ale je to tak…
Čo na to politici?
Dôvodom zrušenia ÚŠP je podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) zasa jeho systémové zaujatie. Situáciu v úrade nebolo možné vyriešiť len personálnymi zmenami. Boris Susko konkrétne povedal:
„Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení sú takisto zaujatí, pretože majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný.“
Susko si pritom nemyslí, že krajskí prokurátori sú menej erudovaní na to, aby zvládli vyšetrovanie trestných činov spod Úradu Špeciálnej prokuratúry (takisto aj v súčasnosti vyšetrujú ekonomické trestné činy v obrovských výškach a nemajú s tým podľa ministra žiadny problém).
Podľa schválenej právnej úpravy má Úrad špeciálnej prokuratúry odovzdať k 15. januáru 2024 spisy a ostatné písomnosti zapísané v registroch a evidenčných pomôckach vedených na ÚŠP generálnej prokuratúre v právoplatne skončených veciach alebo príslušnej krajskej prokuratúre v neskončených veciach. Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je podľa novej právnej úpravy príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry.
„Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, v obvode ktorej bol trestný čin spáchaný. Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, v obvode ktorej čin vyšiel najavo," uvádza sa v novele.
Zrušenie ÚŠP podľa rezortu spravodlivosti ovplyvní aj prokurátorov Európskej prokuratúry pôsobiacich na Slovensku. Tí budú po novom pôsobiť na generálnej prokuratúre.
Aká je odozva?
Tak, už sme počuli slová premiéra a ministrov, no ako sa k tejto situácii majú postaviť bežní občania, ktorým osud Slovenska nie je ľahostajný?
Nuž, zrušenie špeciálnej prokuratúry predstavuje nielen deštrukciu základov právneho štátu, ale aj vážne ohrozenie ochrany tých, ktorí odhaľujú trestnú činnosť. Tento krok jednoducho vytvára prostredie, kde korupcia môže prekvitať bez obáv zo zákona. Je to krok späť v našom boji proti korupcii, ktorý nevyhnutne vedie k poklesu dôvery verejnosti vo vládu a jej schopnosť chrániť záujmy svojich občanov.
Niet preto divu, že sa tohto kroku vydesili nie len opozičné strany a prezidentka, ale aj občania. Slovenskom otriasla vlna opozičných i občianskych protestov a je vysoko pravdepodobné, že ďalšie z nich budú ešte len nasledovať.
Richard Sulík sa vo svojom rozhovere s portálom SME.sk na tému zrušenia špeciálnej prokuratúry vyjadril už 6. decembra nasledovne:
"Reakcia EÚ nebude pomalá a tlak bude obrovský. Pripomínam, aký bol tlak na Poľsko, keď robili súdnu reformu. Je to neobhájiteľné. Robert Fico osobne to možno ustojí, ale on tam má aj kopec nováčikov. Má tam aj ľudí, ktorí predsa len nemajú klapky na očiach. V súvislosti s tým, že tá koalícia má len 79 poslancov, to vôbec nemusí byť také jednoduché. Treba sa intenzívne pýtať Petra Pellegriniho, čo on hovorí na to, že druhý pilier sa ide výrazne oslabiť, že Holjenčík sa vráti na ÚRSO, že špeciálna prokuratúra sa ide zrušiť. Petra Pellegriniho osobne sa treba pýtať,"
Voči postupom vlády sa ohradilo aj KDH, ktoré od začiatku hlasno protestovalo pred zrušením ÚŠP. „KDH je rázne proti spôsobu a forme vládnej politiky, ktoré znižujú schopnosť štátu efektívne bojovať s korupciou a organizovaným zločinom a zabezpečovať spravodlivosť pre občanov,“ napísali predstavitelia v statuse na Facebooku. Kritizujú najmä nedostatok odborných argumentov a priestoru na diskusiu.
Predseda hnutia SLOVENSKO, Igor Matovič, zorganizoval pred parlamentom občiansky protest voči vládnemu plánu. Žiada celé Slovensko o pomoc. “Vláda organizovaného zločinu dnes schválila plán, ako rituálnym spôsobom spáchať atentát na právny štát. Robia to naschvál v čase, keď ľudia žijú Vianocami. V zime. Narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní … a veria, že po pár dňoch sa im podarí spravodlivosť zavraždiť,“ adresuje politik pozoruhodné načasovanie novely trestného zákona v statuse.
Čo na to Európska Únia a zahraničie?
Nuž, Richard Sulík a mnohí ďalší opoziční politici mali s odhadom situácie pravdu. Európska Únia na seba nenechala dlho čakať. Európsky parlament bude o téme priamo debatovať už tento týždeň.
Európska komisia ihneď v stredu 6. decembra (ten istý deň po vyhlásení zrušenia ÚŠP Robertom Ficom) potvrdila, že požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a zrušení ÚŠP, pretože tieto návrhy treba dôkladne zvážiť.
„Široký rozsah zamýšľaných noviel a početné oblasti dotknutého práva EÚ si vyžadujú dôkladnú a solídnu analýzu,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré exekutíva EÚ zaslala do Bratislavy.
Po požiadavke Európskej komisie, aby Slovensko nepokračovalo v avizovaných zmenách v trestnom zákone, sa navyše k Bruselu pridáva aj Washington. Americká ambasáda na Slovensku zaslala médiám tlačovú správu, v ktorej potvrdzujú podporu pre odporúčanie Európskej komisie nepokračovať v zamýšľaných zmenách.
Hneď po vyjadrení americkej ambasády v bratislave však priamo reagovali aj Spojené Štáty Americké ako také už 7. decembra. Znepokojenie Washingtonu bolo podobné ako znepokojenie EÚ – a teda – “široký rozsah zamýšľaných zmien úradu špeciálnej prokuratúry a ďalších navrhovaných reforiem vyžaduje dôkladnú analýzu”.
Spojené štáty sú podľa správy “odhodlané podporovať právny štát a presadzovať transparentnosť v správe vecí verejných na Slovensku”, ale aj podporovať Európsku komisiu a Slovensko “v úsilí posilňovať tieto základné hodnoty”.
EÚ je pripravená na ďalšie diskusie
Eurokomisia v liste podpísanom eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom a eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti Ylvou Johansson ešte v utorok (5. decembra) požiadala ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby slovenská vláda zatiaľ “nepokračovala v zamýšľaných novelách” a najmä sa “neuchýlila k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni”.
Hovorca eurokomisie pre oblasť spravodlivosti Christian Wigand spresnil, že eurokomisia je pripravená na ďalšie politické a technické diskusie so slovenskou vládou. Ich cieľom by malo byť podrobnejšie preskúmať tieto otázky, pričom zamýšľané zmeny a doplnenia zákona odporúča konzultovať aj s Benátskou komisiou Rady Európy.
Predstavitelia slovenskej vlády však ešte pred stredajším rozhodnutím naznačili, že tento krok dopredu konzultovali s eurokomosiou. Wigand taktiež potvrdil, že komisár Reynders sa v tejto veci 27. novembra v Bruseli stretol s premiérom Robertom Ficom, ministrom spravodlivosti Borisom Suskom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom, ktorí informovali o pripravovaných novelách slovenskej legislatívy.
Práve po tomto stretnutí slovenská vláda zaslala eurokomisii informáciu o pripravovaných reformách.
Eurokomisár Reynders sa v ostatných dňoch stretol v Bruseli aj s bývalým slovenským premiérom Eduardom Hegerom (Demokrati) a podpredsedom europarlamentu Martinom Hojsíkom (PS/RE).
Rokovanie v Štrasburgu
O situácii na Slovensku po nástupe novej vlády sa bude diskutovať aj v europarlamente. Európska ľudová strana (EPP) debatu navrhla a podarilo sa jej ju presadiť.
Diskusia sa uskutoční v rámci tohtotýždňového plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.
Podľa iniciátora diskusie, europoslanca Ivana Štefanca (KDH/EPP), dianie na Slovensku a kroky novej vlády vnímajú v Bruseli čoraz negatívnejšie a s obavami, že Slovensko sa vyberie “maďarskou cestou”. Nie je žiadnym tajomstvom, že premiér Robert Fico sa v mnohých faktoroch svojho politikárčenia nechal inšpirovať práve Viktorom Orbánom.
Obavy, že sa Slovensko vydáva na cestu Maďarska, ktoré chce z EÚ čerpať finančné zdroje, no jeho hodnotové smerovanie pripomína dianie v nedemokratických nerozvinutých krajinách, sú preto podľa mnohých odborníkov viac ako namieste.
Návrh EPP na diskusiu v pléne o situácii na Slovensku podporili aj ďalšie politické frakcie, okrem skupiny socialistov a demokratov (S&D), v ktorej donedávna pôsobila aj vládna strana Smer-SSD.
Žiaľ, je to v súlade s ústavou
Organizačná štruktúra prokuratúry počítajúca s jej osobitnou súčasťou v podobe Úradu špeciálnej prokuratúry je podľa všetkého plne legitímna, avšak pre napĺňanie ústavnej a zákonnej pôsobnosti prokuratúry nie je nevyhnutná.
Uvádza sa to konkrétne v stanovisku Generálnej prokuratúry k návrhu vlády zrušiť špeciálnu prokuratúru. Podľa generálnej prokuratúry je zároveň výlučnou právomocou zákonodarcu, pre akú organizáciu prokuratúry sa rozhodne.
Návrh vlády je podľa stanoviska generálnej prokuratúry takisto v súlade s ústavou.
„Princípy determinujúce organizačnú štruktúru prokuratúry a funkčné vzťahy pri výkone jej pôsobnosti sú princípmi zákonnými, a nie princípmi ústavnými, pričom Ústava na úpravu organizácie, štruktúry a činnosti prokuratúry zmocňuje zákonodarcu. Legislatívny návrh je obsahovo komplexný a vykonateľný," uviedla hovorkyňa Zuzana Drobová.
Prokuratúra je teda samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
V záujme vykonania zákonov súvisiacich so zmenou organizácie prokuratúry pre prípad ich schválenia Národnou radou a zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry, generálny prokurátor Maroš Žilinka podľa hovorkyne za účasti námestníkov generálneho prokurátora, krajských prokurátorov a povereného zástupcu špeciálneho prokurátora rozhodol o zriadení pracovnej skupiny, členmi ktorej budú zástupcovia dotknutých organizačných zložiek a orgánov prokuratúry.
Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa má od 15. januára vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre.
Vyplýva to zo zmien Trestného zákona, ktoré v stredu 6. decembra s pripomienkami odobrila vláda. Krajské prokuratúry podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti, ktoré návrhy zmien na rokovanie kabinetu predložilo, “disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom”.
Za zmienku stojí taktiež to, že prezidentka Zuzana Čaputová síce môže zrušenie generálnej prokuratúry vetovať, no ústavná väčšina má stále právo jej veto zrušiť. Črtá sa nám tu teda dystopický scenár, ktorý nemusí skončiť dobre.
Čo s tým urobíme?
Takto nejako si predstavujem situáciu v hocijakej krajine, no rozhodne nie v európskej krajine 21. storočia. Naša krajina sa rúti do záhuby a ak sa na to nechceme iba nečinne pozerať, prípadne nechceme iba donekonečna utekať preč a dopustiť to, aby tu ostali len takí, ktorí nám vládnu a im podobní, musíme s tým niečo urobiť.
My, občania Slovenskej republiky, si zaslúžime vládu, ktorá pracuje pre nás, nie proti nám. Zaslúžime si lídrov, ktorí sú zodpovední a ktorí rešpektujú princípy právneho štátu. Nemôžeme stáť bokom a sledovať, ako sa základy našej spoločnosti rozkladajú pod tlakom krátkozrakých politických rozhodnutí.
Vyzývam všetkých občanov, aby zostali bdelí a angažovaní, aby sme spoločne chránili hodnoty, na ktorých je postavená naša spoločnosť.
Naše hlasy musia byť počuté. Naše práva musia byť chránené. A naša budúcnosť musí byť v našich vlastných rukách, nie v rukách tých, ktorým na nej nezáleží.
