V minulom článku sme stručne zhrnuli, čo všetko dnes nazývame a nenazývame umelou inteligenciou (AI). Hoci sú tieto technológie určite pôsobivé a môžu dokonca prejsť Turingovým testom, nie sú to živé bytosti a nemajú vedomie. Preto nemá zmysel ohľadom AI zbytočne filozofovať a premýšľať nad tým, ako definovať skutočnú alebo umelú inteligenciu a či by sme mali softvér umelej inteligencie legislatívne uznať ako plnohodnotnú osobu.
Nechajme tieto otázky iným a poďme sa zaoberať ekonómiou.
Či už je AI využívaná na zábavu alebo na produkciu, z ekonomického hľadiska bude vždy tovarom. Ako hovoril Carl Menger – tým, čo vec robí tovarom, je, že daná vec (nech už je to čokoľvek) má schopnosť uspokojiť ľudské potreby a to, že osoba – spotrebiteľ – má alebo môže získať nad danou vecou kontrolu v rámci uspokojenia svojich potrieb. Inými slovami, musí to byť vzácne (je toho málo na uspokojenie všetkých ľudských potrieb) a musí sa to chápať ako hodnotné (pretože veríme, že to môže uspokojiť potreby). Umelá inteligencia určite spĺňa tieto kritériá.
AI ako spotrebný tovar?
Keď sa ľudia zabávajú tým, že "diskutujú" s ChatGPT alebo generujú bizarné obrázky pomocou DALL-E, je to tovar najnižšieho rádu – spotrebný tovar. Ekonomické dôsledky sú preto obmedzené na efekt, ktorý to má na samotné spotrebiteľské správanie. Na druhej strane to však môže mať významný vplyv na výrobu.
Niektoré spotrebné tovary dokážu spôsobiť dokonca revolúciu v hospodárstve a spoločnosti. Príkladom takýchto tovarov môže byť automobil (od uvedenia Fordovho modelu T) a smartfón (počnúc iPhonom od spoločnosti Apple). Ak by sme mohli spomenúť len zopár efektov týchto spotrebných tovarov, tak konkrétne prvý z nich narušil dopravu a infraštruktúru a uľahčil výrobu just-in-time a rozrastanie miest. Druhý menovaný zmenil všetko od spôsobu bankovníctva až po spôsob cestovania.
Pri týchto všetkých organických procesoch ekonómie je nutné uvedomiť si iba jediné – čím je to, že so zmenou správania spotrebiteľov sa mení aj štruktúra výroby. Napríklad so širokým rozšírením smartfónu výroba papierových máp takmer úplne zanikla, zatiaľ čo digitálne lokalizačné služby a inteligentná logistika zaznamenali obrovský rast a rozvoj. A zmena vedie k ďalším zmenám, pretože podnikatelia stavajú na nových objavoch, pričom ich neustále dopĺňajú a spochybňujú.
Umelá inteligencia má potenciál zmeniť správanie spotrebiteľov ďaleko za hranice jej navrhnutých funkcií. Ako presne a akým spôsobom, to sa ešte len ukáže. S istotou však možno povedať, že potenciál má. Môžeme byť napríklad svedkami toho, že ľudia budú vytvárať svoje vlastné knihy, piesne, obrázky a dokonca aj filmy. Takže možno namiesto toho, aby sme sa spoliehali na televíziu alebo Netflix a hollywoodskych producentov, urobíme z filmového večera večer, v ktorom si pozrieme obsah, ktorý sme vytvorili a ktorý nám dokonale vyhovuje.
Umelá inteligencia ako nástroj, a teda tovar vyššieho rádu, už má v spoločnosti svoj efekt a je zároveň akýmsi prísľubom narušenia niekoľkých sektorov. Keďže je veľmi efektívna pri tvorbe a prezentácii obsahu, vrátane prekladov a úprav textov, AI nepochybne ohrozuje content-related profesie. Patria sem novinári a redaktori, keďže programy AI dokážu už dávno písať a upravovať texty oveľa rýchlejšie ako ľudia. Koniec koncov, ktokoľvek môže požiadať AI o vytvorenie alebo úpravu textu. Študenti už používajú AI na spestrenie alebo vylepšenie svojich písomných prác – alebo ich rovno nechajú AI napísať úplne celé. Na tento fenomén pritom stihli zareagovať aj niektoré univerzity tým, že bakalárske práce úplne zrušili.
Podobne AI ovplyvňuje aj fotografov a ilustrátorov. Stačí minúta na to, aby DALL-E vytvoril nový obrázok presne podľa pokynov, alebo aby algoritmus AI odstránil alebo pridal veci na obrázku, ktorý ste nasnímali. Zatiaľ čo nechať niečo vytvoriť ilustrátora trvá oveľa dlhšie (nehovoriac pritom o astronomických nákladoch).
Programátori a vývojári systémov tiež vidia účinky umelej inteligencie, ktorá nemá problém s generovaním nového kódu (bez chýb!) a ani s kontrolou už vytvoreného kódu. Starší softvér napísaný v zastaraných a neefektívnych programovacích jazykoch možno spustiť cez AI a rovno previesť do moderného jazyka, aby bol kód efektívnejší.
Umelá inteligencia ovplyvňuje aj akademickú obec. Prečo by mal študentom o nejakom predmete rozprávať inštruktor namiesto toho, aby to urobila AI? AI predsa môže ľahko prezentovať obsah spôsobom, ktorý študent preferuje. Napríklad vytvoriť film, ktorý zábavnou formou vysvetlí napríklad biológiu alebo chémiu. A môže odpovedať na všetky druhy otázok bez toho, aby ju to niekedy obťažovalo. Vo výskume dokáže umelá inteligencia efektívnejšie analyzovať údaje a vykonávať tisíce rôznych regresií na dátach, aby našla niečo, čo je významné a dôležité. Dokáže tiež napísať článok s citáciami a všetkým potrebným, a to v priebehu niekoľkých sekúnd.
Samozrejme, “dobrí programátori” sú zatiaľ AI nenahraditeľní, rovnako ako aj “dobrí spisovatelia”, no otázne je, na ako dlho. A hlavne – dovolím si povedať, že tých “dobrých” nie je väčšina.
AI ako výrobný kapitál
To všetko znamená, že umelá inteligencia sa môže a bude používať vo výrobe. V skutočnosti sa už používa a my sme len začali vidieť niektoré z jej efektov.
Umelú inteligenciu v súčasnom štádiu možno najlepšie zaradiť do kategórie kapitálu, ktorý sa používa na zvýšenie produktivity práce (vyššia produkčná hodnota na hodinu investovanej práce) prostredníctvom vytvorenia tak trochu “kostrbatejších”, no zároveň efektívnejších výrobných štruktúr. Kapitálové statky majú vo všeobecnosti jednu (alebo obe) z dvoch funkcií - zefektívňujú existujúce výrobné procesy zvýšením produktivity, alebo umožňujú také druhy výroby, ktoré predtým neboli možné. Umelá inteligencia nádherne spĺňa obe tieto podmienky.
Asi si už všetci dokážeme predstaviť, ako sa ľudia pracujúci v niekoľkých typoch content-related profesií môžu ľahko stať produktívnejšími alebo úplne nahradenými umelou inteligenciou. AI pritom môže robiť aj také veci, ktoré ľudia doteraz robiť nedokázali – alebo im to ani nenapadlo. To samozrejme môže spôsobiť takzvanú "technologickú nezamestnanosť", keď ľudia prídu o prácu, pretože AI ju dokáže vykonávať lepšie (a lacnejšie). Niečo také je však veľmi dystopický spôsob opisu niečoho celkom normálneho a veľmi užitočného – ak sa na to chceme pozerať optimisticky, tak AI ľudí so všetkou ich vynaliezavosťou odbremeňuje od relatívne jednoduchých úloh, aby mohli vytvárať oveľa väčšiu hodnotu niekde inde.
Pre každého človeka, ktorý príde o zdroj príjmu, je to samozrejme problematické, ale pre spotrebiteľov (a teda pre celú spoločnosť) je veľmi prospešné, že sa tieto (a ďalšie) profesie "tvorivo zničia". Ekonomickým zmyslom zamestnania nie je poskytovať ľuďom príjem, aby mohli platiť dane (hoci politici si to zrejme myslia), ale vyrábať tovary, ktoré môžu uspokojiť spotrebiteľské túžby - urobiť náš život lepším. Tak ako je od revolúcie v automobilovom priemysle veľmi málo stajníkov alebo výrobcov kočov, v budúcnosti bude menej ľudí robiť spravodajstvo, copywritovať alebo programovať.
Určite by sme si pri tom mali všimnúť aj to, že táto revolúcia nie je ani zďaleka taká náhla a prevratná, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať - napríklad spravodajské médiá už mnoho rokov znižujú počet novinárov, ktorí robia reportáže (väčšina médií v súčasnosti pritom len prepisuje štandardné články z agentúr AP alebo Reuters). A pri vývoji softvéru sa už používajú čoraz účinnejšie vývojové prostredia, ktoré opravujú a predvídajú commandy, umožňujú vývoj WYSIWYG a drag-and-drop a dokážu ladiť kód a navrhovať riešenia bugov.
Umelá inteligencia je len ďalším krokom v tomto procese. Hrozba je však značne zveličená. Máme tendenciu preceňovať vplyv technológií z krátkodobého hľadiska, ale podceňovať ho z hľadiska dlhodobého.
Nástrahy a obmedzenia do budúcnosti
Existuje však problém, ktorý súvisí s tým, ako veľké jazykové modely fungujú a aké odpovede generujú. Ak sa používajú v prostredí, ktoré je striktne založené na pravidlách, ako napríklad v počítačovom programovaní, "pochopenie" kódu umelou inteligenciou môže výrazne zvýšiť produktivitu programátorov (alebo ich nahradiť). Umelá inteligencia nebude vnášať do softvéru žiadne bugy, pokiaľ špecifikácie nie sú neúplné alebo protichodné a nebude sa tak dopúšťať chýb.
To isté platí aj pre tvorbu jazyka umelou inteligenciou – AI čerpá z veľkých zásob textových údajov a má dobré "pochopenie" pre to, ako ľudia používajú jazyk. Neexistujú však žiadne spôsoby založené na pravidlách, pomocou ktorých by dokázala rozlíšiť skutočnosť od fikcie. Namiesto toho AI čerpá z toho, čo je štatisticky pravdepodobnejšie ako ľudsky znejúca odpoveď. A presne z tohto dôvodu vytvára obsah, ktorý môže byť úplne nesprávny.
Ak ste už tu a tam pracovali s umelou inteligenciou, určite ste si všimli, že veľakrát halucinuje namiesto toho, aby odpovedala na vašu otázku. Prípadne odpovie na vašu otázku a zároveň bude halucinovať. Nemyslím tým nič iné, než to, že AI do svojej vízie dostatočne uspokojivej odpovede pridá random veci, ktoré štatisticky súvisia s vašou otázkou. Toto je napr. odpoveď ChatuGPT na to, ak sa ho spýtame, “aký bol svetový rekord v prejdení kanálu La Manche vlastnými nohami”. Namiesto toho, aby AI odpovedala niečo v zmysle, že “to čo sa pýtam je holý nezmysel, a La Manche sa dá iba preplávať”, radšej si niečo vymyslela na základe podobných otázok, na aké už odpovedala (Christoph Wandratsch skutočne prešiel cez La Manche, ale nie nohami).
A aj keď je príklad s La Manchom extrémny a očividný, tento efekt AI môžeme pozorovať v nespočet rôznych implikáciách. Veľmi “halucinačným” oborom pre model ChatGPT3.5 (ktorý zhodou okolností vygeneroval halucináciu na obrázku) je napr. matematika. Tento model napr. stále nie je schopný počítať jednoduchú trojčlenku a výsledky si vymýšľa prapodivnou mentálnou gymnastikou.
Je preto veľmi veľký rozdiel medzi štatistickou pravdepodobnosťou a pravdou. A práve tomuto problému a potenciálnej hrozbe, ktorú AI predstavuje pre ľudskú spoločnosť, sa budeme venovať v niektorom z budúcich článkov.
