V polke decembra prišlo oznámenie o ukončení dohľadu, nemala som chuť, inšpiráciu a ani náladu Vám o tom písať, prepáčte. Ale už nejaké dva týždne cítim potrebu sa o to podeliť.
V oznámení mi napísali, že nemocnica nepochybila, že ho ,,vyšetrili", vraj mu zmerali tlak, ale ako ho vyšetrili, keď to nie je v prepúšťacej správe? Keď v nej nie je napísané ani, že sa sťažoval. A z ľudského hľadiska, keď vidím, že má pacient strach, a že sa sťažuje, že mu zle bije srdce tak meranie tlaku nie je adekvátne vyšetrenie. Napísali mi, že ho vyšetrili lebo sa bál o svoj život, tak sa pýtam, nemal dôvod sa báť o svoj život? Keď do pol hodiny od ,,vyšetrenia" zomrel? Môj muž mi hovoril všetko, čo sa stalo v nemocnici - každú návštevu, každé jedlo, každé vyšetrenie, dokonca aj stav spolubývajúce a po sobotňajšej návšteve doktora mi povedal: ,,bol tu ale nič neurobil." Keby mu zmeral tlak, ako uviedli, tak by mi to povedal. Je to smutné, ale na Slovensku sa falšujú iné veci, a dopísať jedno ,,vyšetrenie" je maličkosť.
Tak som sa rozhodla, že sa tam osobne zastavím a nahliadnem do spisu. Prišla som tam, všade tma, akože chápem, že máme energetickú krízu ale pôsobilo to na mňa ako keby boli nestránkové dni. Vybavili ma na chodbe s tým, že nemám právo nahliadnuť do spisu, na to má právo len subjekt, nad ktorým bol vykonaný dohľad - čiže nemocnica a kardiocentrum. Ja som ,,len" zadávateľ podnetu. Jediné čo som mohla urobiť bolo napísať sťažnosť na vykonaný dohľad a smerovať ho na bratislavskú pobočku. Čo som samozrejme urobila.
Prešiel mesiac, prešiel mesiac a pol, ale nikto sa neozval. Tak som sa dala do pátrania a otravovania. Lebo keď na nich netlačíš a keď nevyskakuješ tak ťa odpálkujú. Po pár dňoch sa mi ozvali, že sa to konečne začalo riešiť a zakrátko na to mi prišlo aj oznámenie. Moje dôvody na sťažnosť boli adekvátne, takže sa podnet znova rieši, od konca januára, takže za takého pol roka Vám dám vedieť ako to dopadlo.
