Niekedy neviem, že čo je smutnejšie, to že mi zomrela životná láska alebo to na čo všetko, okrem smútku, som musela myslieť.
peniaze, z čoho budem žiť? bola som v 32tt, čo znamenalo že ešte 3 roky budem doma s mladším synom. Takže smutná prvá misia - poslať si peniaze.
Môj syn nemá otca, čo teraz? manželia sme neboli a súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve sme spísať nestihli..
Takže som hneď zmobilizovala sily a každý kto vedel, zisťoval, ako postupovať v takejto situácii. Zistila som, že otcovstvo určí súd po narodení dieťaťa. Vraj budú potrebovať testy DNA, ale s čím ich budú porovnávať, v márnici len tak nechceli odobrať vzorku DNA a samozrejme som sa nevedela dopátrať na základe čoho by to odobrať vedeli, resp. mohli. Jediné riešenie bola pitva.
Ako sa Adriánko narodil, nechala som si nejaký mesiac na zotavenie a pustila som sa do ,,práce", zavolala som na sociálnu kuratelu, kde mi poslali vzor návrhu na určenie otcovstva, vyplnila som ho a podala na Okresnom súde. Kde mi asi po troch týždňoch prišlo platiť 66€, rýchlo som zaplatila, veď som chcela nech to už mám vybavené. Pár dní na to mi volala pani sudkyňa, že to sa tak asi nemá podávať, pokiaľ je domnelý otec nebohý, mám si zistiť ako, že asi treba najskôr určiť nebohému opatrovníka, ale že ona nevie, že sa s takým ešte nestretla, mám si to zistiť. Ja - matka na materskej dovolenke, ja - vyštudovaná logistka, keď ona sudkyňa/právnička to nevie. Zistila som, vzala návrh späť, aby mi vrátili alikvotnú časť súdneho poplatku.
Vsuvka - súdny poplatok som platila začiatkom januára a peniaze mi vrátili koncom MÁJA!!
Takže postup je nasledovný:
určiť opatrovníka zomrelému - môže to byť rodič, iný člen rodiny, prípadne blízky priateľ zosnulého.
počkať na právoplatnosť uznesenia súdu o určení opatrovníka.
podať návrh na určenie otcovstva voči opatrovníkovi nebohého domnelého otca.
podať žiadosť o odpustenie súdnych poplatkov - v mojom prípade ZAMIETNUTÉ - asi moja sociálna a spoločenská situácia nie je dosť zlá, nemám ku tomu čo viac povedať, len že smutné. Svojim nepomôžeme a na cudzích si požičiavame.
a čakať....
Môj syn mal pol roka, keď sme mali pojednávanie, prebehlo to rýchlo, tešila som sa, netrebalo žiadne testy DNA, chvalabohu.
Naivne som si myslela, že sa tým všetko končí, ale nie. Súd rozhodol, že otcom môjho maloletého syna je môj nebohý muž, ale môj maloletý syn má stále moje priezvisko. Pokiaľ chcem, aby sa volal ako jeho otec musím to žiadať na Okresnom úrade, ale o tom bude ďalší článok, asi ešte dlhší, byrokracia v tomto štáte bohužiaľ nemá hranice.
Píšem to preto, aby ľudia vedeli, čo všetko musí jedna matka s dvoma malými deťmi, ktorá prišla o muža, riešiť. A preto, aby to šlo ďalej, aby keď sa toto niekomu stane, aby nepočul z každej strany to čo ja: ,,my nevieme, my sme sa s takým niečím ešte nestretli". Budete vedieť, bude to tu.
