„V tom čase“, keď v okrese bola len jedna autoškola (vo väčších okresoch dve i tri) a zamestnávala dvadsať i tridsať učiteľov, mal riaditeľ autoškoly svojich dvoch zástupcov – jedného pre technické veci a druhého pre metodiku teoretického i praktického vyučovania predmetov v autoškole. Ten mal všetkých učiteľov – inštruktorov, neustále takpovediac – „pod palcom“, presne vedel ktorý má v konkrétny deň tzv. teóriu a hlavne – čo v rámci nej má na pláne učiť – či Zásady bezpečnej jazdy, Teória vedenia vozidla a pod. Učitelia mávali raz do mesiaca tzv. metodický deň, kde sa riešili vzniknuté problémy, zjednocovali sa postupy pri výchovno – vyučovacom procese, oboznamovali sa s novosťami, atď; no hlavne nepotrebovali kontrolu „zvonka“.
V súčasnosti v autoškolách nič také a podobné neexistuje, nefunguje. Hlavne preto lebo v súčasnosti je výcvikový a výchovno – vyučovací proces v autoškolách podnikaním na základe živnostenského oprávnenia(!) - uvádza sa v Zákone o autoškolách. (Neviem, ako by sa v tejto súvislosti čítalo: „Prevádzkovanie akejkoľvek strednej odbornej školy je podnikaním na základe živnostenského oprávnenia...)!
K tej kontrole! Výkonom štátneho odborného dozoru (ŠOD) nad činnosťou autoškôl sú poverené Okresné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ..!).
Keďže vykonávajú ŠOD nad výchovno – vzdelávacími (vyučovacími) zariadeniami, tak zrejme možno očakávať, že predmetom (obsahom) tejto kontroly, okrem dodržiavania Zákona o autoškolách, vykonávacieho predpisu a učebných osnov v autoškolách, bude práve ten výchovno – vzdelávací proces – vo všetkých súvislostiach. Poverení zamestnanci tohto úradu, podľa zákona o autoškolách, sú oprávnení zúčastňovať sa na výučbe i praktickom výcviku žiadateľov.
Keďže mnohým zamestnancom na takýchto Okresných úradoch také niečo ako „tematický plán, písomná príprava, vyučovacia jednotka, “, atď. takmer nič nehovorí, predmetom kontroly týchto ľudí je v podstate len to, či v autoškole používajú len schválené (!?) učebné pomôcky, či je vedená tzv. triedna kniha, autocvičisková kniha a pod. a pri kontrole praktického výcviku je zas najdôležitejšie, či má inštruktor platný preukaz (mimochodom - doklad, ktorý jeho majiteľovi potvrdzuje, že pri jeho získavaní skladal skúšku i z takých predmetov, ako je pedagogika, didaktika, rétorika, psychológia, metodika...), či jeho žiak má pri sebe riadne vypísaný záznamník o praktickom výcviku a či vozidlo, na ktorom sa tento výcvik práve koná má platnú technickú (emisnú) kontrolu a či jeho celkový technický stav zodpovedá predpisom a pod. Áno - i to je dôležité, samozrejme. Ale z hľadiska výchovno – vzdelávacieho procesu je dôležitejšie – či učiteľ (inštruktor) aj učí to čo má učiť (podľa tematického plánu a učebných osnov), aké vyučovacie metódy a prostriedky počas vyučovania a výcviku používa, či si na začiatku vyučovacej jednotky stanovil nejaký konkrétny cieľ – a ako ho napĺňa a či ho nakoniec aj vôbec naplní atď. A to isté, v rovnakej miere platí i pre praktický výcvik vo vedení vozidla... To predmetom tejto kontroly však už nie je. A zrejme a najmä preto „akosi“ nevidieť osobu vykonávajúcu štátny odborný dozor nad autoškolami sedieť počas výcviku vo výcvikovom vozidle... Vôbec nikoho nezaujíma, či učiteľ autoškoly (inštruktor) spĺňa, keď nie všetky, tak aspoň základnú charakteristiku učiteľa – a to, že má prevahu nad svojimi žiakmi v tom, že vie ako títo jeho žiaci môžu s jeho pomocou najlepšie, najskôr a najľahšie dosiahnuť to, čo im chýba, čo potrebujú vedieť, čo sa musia, hlavne však čo sa aj chcú naučiť (to by som zvlášť zdôraznil).
Ďalej – kontrolór z okresného úradu príde vykonať ŠOD do autoškoly - zúčastní sa na teoretickej výučbe (ak sa zúčastní...). Z 20-tich prihlásených, riadne zaevidovaných, v triednej knihe zapísaných žiadateľov prišlo v ten deň na tzv. teóriu len dvaja. Prečo? Nuž preto, lebo nezúčastniť sa teórie nie je zo zákona sankcionované – byť „tam“ totiž nie je zákonnou (!) povinnosťou. Potom k čomu je takýto inštitút kontroly? To je potom vodou na mlyn takým majiteľom autoškôl, „inštruktorom“, ktorí tú „teóriu“ chápu len ako rozdanie skúšobných testov – s tým, že tri dni (týždeň) pred skúškou esemeskou pozvú všetkých účastníkov kurzu – na prestestovanie, preskúšanie... Takže nestačí naliať milióny eur do nejakého systému a vypracovať „objavné“ technické riešenie. Je potrebné zabezpečiť len dôslednosť a pre majiteľov jednotlivých autoškôl existenčnú spätosť s výkonom a výsledkami štátneho odborného dozoru. Takže otázka na záver – kto je na vine, že existujú tzv. „kufríkové autoškoly“? Ani krátko nie je treba rozmýšľať...
