Z celkovej sumy 26 miliónov eur časť pôjde na elektronizáciu výučby. Konečne zo Slovenska zmiznú „kufríkové autoškoly a odfláknuté vodičáky“ (hovorca MDVaRZ SR).
Každý uchádzač bude musieť reálne absolvovať každú vyučovaciu jednotku, nakoľko sa bude musieť prihlásiť do počítača v učebni autoškoly, pod svojimi prihlasovacími údajmi. Informačný systém zaznamená všetky údaje o priebehu výučby každého uchádzača a bude evidovať aj vyučujúceho na danej hodine.
(Už sa mi v predstavách vybavujú pocity inštruktora v autoškole – učiteľa, ktorého účinkovanie v učebni - jeho verbálna i neverbálna komunikácia so svojimi žiakmi, oficiálna, inštitucionálna, ale i priateľská a ľudská zložka v ich vzájomných vzťahoch – teda pedagogická činnosť (!) bude od začiatku až do konca monitorovaná nejakým záznamovým zariadením! )
Takisto - celý priebeh praktickej časti prípravy sa bude zaznamenávať pomocou digitálnych videokamier, kde sa primárne bude zaznamenávať hlavne prejdená trasa, či sa so žiakom odjazdilo stanovený počet hodín a kilometrov a či uchádzač absolvoval všetky (?) povinné prvky počas výcviku...
V učebnej osnove je presne stanovený minimálny prejazd kilometrov na žiaka za hodinu. V súčasnosti je to 6 vyuč. hodín na autocvičisku, 31 hodín v cestnej premávke a na každú vyuč. jednotku (hodinu) prejazd v priemere 15 km. Všade a stále len – „hodiny, kilometre“..! Prečo si niekto stále myslí, že pri výchovno – vyučovacom procese v autoškolách je posudzovanie a sledovanie práve týchto „hodnôt“ to dominantné a najrozhodujúcejšie? Kilometre! Všetkým z tohto prostredia sú nám známe osnovy praktického výcviku vo vedení vozidla. Tri etapy. Veľmi dobre vieme k čomu slúži prvá etapa. Nezmyselnému a iracionálnemu drilovaniu nácviku takzvaného parkovania – tak prepotrebného k úspešnému absolvovaniu tzv. prvej časti praktickej skúšky vo vedení vozidla. Lebo „logika“ vraví: „keď nedokážeš trafiť s vozidlom medzi kužele – nie si spôsobilý jazdy v cestnej premávke“ !? No a potom nasleduje druhá etapa – z jej minimálnym počtom kilometrov na vyučovaciu hodinu. Len náhodou dáme svojmu žiakovi úlohu zacúvať na verejnom parkovisku medzi vozidlá a s úžasom zistíme, že toho nie je absolútne schopný. Tak a máme dilemu – začať s nácvikom toho parkovania, alebo jazdiť – veď predsa 15 kilometrov... Žiakovi treba niečo v kľude vysvetliť – musí sa stáť. Žiakovi treba niečo demonštrovať – no musí sa zastaviť, presadnúť, vysvetliť a vykonať... Ale ako, keď GPS zaznamenáva – a nedajboh ak nebude 15 kilometrov... Potom príde tretia etapa – jazda pri zvýšenej intenzite cestnej premávky. No učí sa to, čo sa skúša – teda jazda v centre mesta. To znamená nácvik prejazdu jednotlivých križovatiek („systémom“ – na každú jazdu jedna križovatka), odbočovanie, jazda v jazdných pruhoch, sledovanie a reakcie na dopravné značky, atď. A čo tak jazda mimo mesta pri rýchlosti blízko tej maximálnej a zaradenom 5. prevodovom stupni - a predchádzanie, prejazd zákrutou – hlavne však vjazd do neprehľadnej zákruty z takejto rýchlosti? A čo tak jazda po rýchlostnej ceste pri rýchlosti okolo 100 km/h? Tam koľko km odjazdíme za 45 minút? Alebo to radšej (práve kvôli tomuto) cvičiť nebudeme – a nakoniec aj tak ich to nikto skúšať nebude, lebo skúšobný komisár má predsa aj iné povinnosti...Áno, viem, že tých 15 km je priemerný počet za celý výcvik. No a to má inštruktor si viesť zvláštnu evidenciu celkového počtu prejazdených kilometrov u všetkých žiakov? No je to nezmysel! Nezmysel už aj preto, lebo je úplne od veci myslieť si, že ak si žiak (so všetkými svojimi psychosomatickými danosťami) odjazdí v autoškole v cestnej premávke 31 vyučovacích hodín a dohromady 465 kilometrov, že už je pripravený na záverečnú skúšku – a do cestnej premávky! Prečo si veľa ľudí od branže myslí, že aj ten už od 10 rokov veku jazdiaci chalan syn automechanika, ktorý už ako 16 ročný suverénne „odkaruje“ auto zákazníka z ulice do otcovej dielne – na zdvihák, talentovaný, so schopnosťami hodne nad všeobecnou úrovňou populácie, pri profesionálnom vedení v autoškole potrebuje práve a najmenej tých 6 vyučovacích hodín na AC, 31 vyučovacích hodín v cestnej premávke a k tomu najmenej 465 kilometrov – teda presne toľko ako pani v stredných rokoch, ktorá za volantom motorového vozidla nikdy nesedela ani v garáži. Áno, samozrejme – potom nemožno zazlievať inštruktorovi nutkanie takémuto žiakovi hodiny skrátiť alebo mu ich vôbec len zapísať, keď takýto žiak už na 10. vyučovacej hodine ho dokáže samostatne bezpečne voziť po meste! Veď, v dôsledkoch, čo je povinnosťou, čo sa hodnotí u žiaka autoškoly pri záverečnej skúške – jeho schopnosti a spôsobilosti v bezpečnom a samostatnom ovládaní vozidla, alebo to, koľko vyučovacích hodín strávil v cvičnom vozidle, často bezcieľnym „lietaním“ systémom „tam a naspäť“ (alebo koľko mu tých hodín napísali!)? Kto, kedy a na základe čoho vyriekne pri konkrétnom žiakovi autoškoly: „spôsobilý pre samostatnú účasť v cestnej premávke“ a prevezme za toto konštatovanie aj príslušnú zodpovednosť? Ministerský úradník tým, že určí povinný minimálny počet vyučovacích hodín? Osoba zodpovedná za výcvik v konkrétnej autoškole tým, že zapísala poslednú predpísanú vyučovaciu hodinu žiakovi do triednej knihy? Inštruktor – jeden zo šiestich, ktorí si dotyčného žiaka podávali ako petičnú listinu, ktorému pripadlo podpísať sa pod jeho poslednú (tridsiatu prvú) vyučovaciu hodinu? Alebo inštruktor - profesionál, ktorý ho cieľavedome pre túto rolu pripravoval od začiatku až do konca a v okamihu, keď tie potrebné spôsobilosti práve nadobudol – bez ohľadu na počet absolvovaných vyučovacích hodín a odjazdených kilometrov?
Takže – otázka: Čo na tomto pozitívne zmení ten tzv. centrálny elektronický monitoring – pán minister? Takmer nič! Zase trefa vedľa.
Áno – treba tu revolučnú zmenu, ale od iného ministra. Na ministerstve vnútra – od šéfa Policajného zboru v podobe sprísnenia záverečných skúšok. Tam je jadro riešenia problému. Ak sa zvýšia nároky na vedomosti, zručnosti a spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie, tak sa automaticky a logicky zvýši i kvalita ich prípravy. A treba zdôrazniť – automaticky! A ten, kto význam pojmu „automaticky“ nepochopí, tak ten z prostredia výcviku, výchovy a vzdelávania vodičov bude musieť logicky a automaticky odísť. Jednoducho zmiznúť bez pocty!
(Dobre ste to vystihol pán Poliačik (poslanec NR SR), keď ste na slová pána Kóňu (hovorcu MD) poznamenal: „Treba tu kontrolovať výstup a nie proces.“)
