V polovici júna prezident Policajného zboru preberal ocenenie od európskeho komisára pre dopravu – cenu Európskeho výboru pre bezpečnosť dopravy – za najväčší pokrok v bezpečnosti cestnej premávky v roku 2013. Už pri preberaní tohto ocenenia policajný prezident však už bezpečne vedel, že v tomto roku sa nám takýto výsledok zopakovať nepodarí. Ukázalo sa totiž, že ten priaznivý vývoj nebol výsledkom konkrétnych opatrení na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale – paradoxne - vývojom počasia (!) na našom území. Bola, skrátka dlhá zima, po ktorej zostali rozbité cesty a vodiči boli nútení jazdiť opatrne a motocyklisti vyrazili do terénu oveľa neskôr ako po iné roky. Tento rok do konca júna však už na našich cestách zahynulo o 51 ľudí viac ako za rovnaké obdobie vlani. Prečo? Nuž preto, lebo vodiči už neboli nútení... Náš človek totiž musí byť k dodržiavaniu zákona, adekvátnemu, bezkonfliktnému správaniu sa - nútený!
Dopravné správanie sa každého vodiča (ale i iného účastníka cestnej premávky) – to je najmä odraz jeho základnej osobnostnej orientácie, ktorá zaujíma voči konkrétnym schopnostiam nadradené postavenie. V štruktúre osobnosti takéhoto vodiča dominantné miesto (v súbore psychosomatických vlastností) zaujíma napríklad motivácia - teda pohnútky takéhoto správania sa, potreby, záujmy, hodnoty, taktiež i charakter – teda morálne, vôľové vlastnosti, vzťah k sebe, k ostatným, k hodnotám. Sú aj takí vodiči, ktorí sebapoznávaním si dokážu sami upraviť vlastné hodnotenie. Nepreceňujú sa ani nepodceňujú. Nepotrebujú sa predvádzať, nadraďovať, ale ani ponižovať. Snažia sa žiť v realite. Príčiny vlastných ťažkostí nehľadajú vo svojom okolí, ale u seba. Dokážu sa prispôsobiť, tolerovať a neubližovať. Ak sa ocitnú v situácii, pri ktorej dôjde alebo by mohlo dôjsť ku konfliktu medzi ich subjektívnymi potrebami, záujmami a objektívnymi možnosťami – volia zvyčajne bezkonfliktnosť, ústup, zmierenie sa s realitou. Teda ak sa ocitnú v situácii, že potrebujú práve tu a teraz zaparkovať vozidlo - no možné je to len na platenom parkovisku – bez akýchkoľvek negatívnych emócií - k celkovému času potrebnému na vybavenie veci pripočítajú 5 minút + 50 centov parkovné a konajú čo je potrebné. Ak práve v mieste, kde chcú niečo vybaviť je zákaz zastavenia – s pokorou to príjmu, vyhľadajú to vhodné miesto a vrátia sa vybaviť potrebné.
Väčšina individualít motoristickej verejnosti je však taká, že ich osobnosti dominuje neprispôsobivosť rôzneho stupňa, bagatelizovanie vážnosti a dôležitosti situácie, neuznávanie autority až po pohŕdanie ňou, tendencia k sociálnemu exhibicionizmu, ku kompenzácii pocitov menejcennosti, citová nestálosť, netrpezlivosť, unáhlenosť a odmietanie platných a zaužívaných noriem správania sa a kastovnícke maniere. V cestnej premávke medzi jej účastníkmi už začína dominovať netolerancia, agresivita, bezohľadnosť, bezcitnosť a brutalita – a keď sa toto všetko snúbi s alkoholizmom a užívaním návykových látok - tak výsledkom nemôže byť nič iné, len napätie na cestách, alarmujúce štatistiky v dopravnej nehodovosti, tragédie, skrivodlivosti, pocity nevysloviteľného nešťastia a smútku. Ako toto zastaviť, lebo všetko, čo sa v tejto veci už podniklo, urobilo - bolo a je - zdá sa, neúčinné?!
Takže – ak nášho spoluobčana (človeka!) k tomu, aby sa na cestách za volantom (ale i na bicykli, korčuliach, vlastných nohách) správal ohľaduplne, empaticky treba nútiť – nuž tak ho treba nútiť - a v konečnom dôsledku aj donútiť - keď nechce, akosi, sám – od seba... Keďže prírode nerozkážeme, tak potom... Áno represia! Dôsledná, zmysluplná represia, namierená najmä voči agresívnym a nepoučiteľným delikventom - účastníkom cestnej premávky. V rámci prevencie i represie je potrebné vyvolať presvedčenie o tom, že porušovanie pravidiel sa nevypláca a že existuje vysoká pravdepodobnosť jeho odhalenia a efektívneho a rýchleho, pokiaľ možno okamžitého postihu. Nejde pritom rozhodne o plošné zvyšovanie sankcií, ale o zvýšenie pravdepodobnosti ich uloženia. Pozornosť tvorcov legislatívy v tomto smere by sa mala zamerať na lepšiu vyváženosť jednotlivých sankcií podľa ich závažnosti, a to predovšetkým zdôraznením správania, ktoré je pre nebezpečný spôsob jazdy typické (nedodržania bezpečnej vzdialenosti, neprimeraná rýchlosť, nesprávne predchádzanie, agresívny spôsob jazdy a samozrejme – jazda pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok).
Pretože predstava výrazného navýšenia počtu policajtov nie je príliš reálna, je potreba venovať veľkú pozornosť takisto rozvoju automatizovaných systémov dohľadu nad cestnou premávkou a jej reguláciu (rozvoj kamerových systémov, riadne označených automatizovaných meračov rýchlosti), ale i legislatívnych úprav zvyšujúcich vymáhateľnosť práva – i v súvislosti s inštitútom objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla... Nemyslím si, že by mohlo byť až takým veľkým problémom uzákoniť, aby výnosy z pokút pri dohľade nad bezpečnosťou cestnej premávky nešli anonymne do štátneho rozpočtu, ale adresne do vybavenia polície radarmi a kamerovými systémami. Pomohla by aj zmena Zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (ITP), aby kamery mohli byť nasadené na všetkých riadených križovatkách, exponovaných úsekoch ciest – bez ohľadu na ich majiteľa. Ak by výstupy z týchto ITP analyzovali civilní zamestnanci na polícii a vyhodnocovala komisia zložená zo zástupcov štátnej polície, mestskej polície a člena dopravnej komisie pri mestskom zastupiteľstve, bola by veľká šanca na objektívne, nekompromisné a neodvolateľné postihy každého vinníka.
Pokiaľ sa jedná o alkohol za volantom – tento skutok by sa mal riešiť nekompromisne – okamžité zadržanie vodičského oprávnenia najmenej na dobu dvoch rokov; druhý raz – odňatie vodičského oprávnenia doživotne – a tretí raz (vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia plus alkohol) trest nepodmienečné odňatie slobody aspoň na dobu dvoch rokov. Delikventa, sociopata – toho ťažko zmení k lepšiemu nejaká osveta, prevýchova, prevencia... Ak je pre svoje okolie nebezpečný – tak ho z toho prostredia treba jednoducho eliminovať!
