Privolávači nešťastia
Už prešlo niekoľko mesiacov, ale nedá sa len tak zabudnúť na hrozné nešťastie, pri ktorom zahynuli dve, ani nie mladé, školáčky. Pod kolesami neprispôsobivého delikventa. Doviezol ich vodič – profesionál, autobusom, s ktorým zastavil na zastávke – z časti na vyznačenom priechode pre chodcov... Chce to trochu stíchnuť - a zamyslieť sa. Prečo musel vodič z povolania zastaviť s motorovým vozidlom vo vzdialenosti kratšej ako 5 metrov od vyznačeného priechodu pre chodcov tak ako mu to zakazuje zákon? Prečo mu to všetci (vrátane polície) tolerovali? Prečo po vystúpení z autobusu dovolil tým deťom, aby mu doslova popod nohami vbehli priamo pod kolesá toho spomínaného sociopata? Poučil vôbec tie deti niekto niekedy, že po vystúpení z autobusu prechádzať cez cestu (i po priechode pre chodcov!) popred stojacim vozidlom je životu nebezpečné a preto neprípustné? A potom - kto vlastne navrhol, naprojektoval a v konečnej fáze schválil vyložený nezmysel a hazard – vyznačiť priechod pre chodcov na zastávke prostriedkov hromadnej dopravy a k tomu ešte tak, aby vodiči týchto prostriedkov museli zastavovať doslova na ňom? Necíti sa niekto z vyššie spomenutých (okrem priameho aktéra) tak (aspoň trochu) spoluzodpovedný za túto tragédiu?
Na fotografii je jedno z ďalších a premnohých takýchto umelo vyrobených miest, kde na podobné nešťastie sa stále len čaká. Je to na Dolnočermánskej ceste v Nitre. Prečo si stále takmer všetci v tomto štáte myslia, vrátane tvorcov zákonov pre cestnú premávku, že za dopravnú nehodu, škodovú udalosť či len púhe zľaknutie sa môžu len ľudia – samotní účastníci tohto aktu? Je úplne najľahšie, v ľavej ruke držiac striktný a studený zákon, pričom prstom pravej ruky ukázať na človeka (vodiča či iného účastníka cestnej premávky), ktorý jasne a nespochybniteľne porušil...
