Nový článok Problémy autoškolstva

Je akosi úplne logické a samozrejmé pri posudzovaní úrovne vedomostí, zručností a spôsobilostí nových, "čerstvých" vodičov (už ako samostatných účastníkov cestnej premávky) porovnávať túto úroveň s profesionálnou úrovňou jednotlivých inštruktorov - a konkrétnej autoškoly všeobecne. To teda znamená, že ak je úroveň týchto spôsobilostí nízka (čo skutočne aj je!) - je nízka aj úroveň výcviku a vzdelávania v autoškolách (čo skutočne aj je!). Pozrime sa však na tento problém aj z iného uhla pohľadu. Týchto ľudí, teda už "vyštudovaných" žiakov autoškoly, niekto do tej cestnej premávky predsa púšťa..! Posudzuje ich spôsobilosti pri záverečných skúškach! Púšťa do cestnej premávky predsa len takého žiadateľa o vodičské oprávnenie, ktorý je spôsobilý. Prečo teda zlyhávajú?

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Skúšky! Spôsob overovania si potrebných vedomostí v prvej časti záverečných skúšok, v autoškole - teda starými a už dávno nevyhovujúcimi testami, ktoré nielen že neobsahujú všetky ustanovenia zákona a vykonávacej vyhlášky týkajúce sa vodiča a cestnej premávky, ale svojou formou nastoľovania problémov a konštrukciou odpovedí vôbec nepreveria vedomosti skúšaného - nanajvýš kvalitu zapamätania si správnych odpovedí. Väčšina žiakov autoškoly teda vôbec nepotrebuje, nepožaduje logické zdôvodňovanie a súvislosti – oni potrebujú len – „naučiť sa testy“! Ak k tomu priberieme ďalší fakt, že uvedené testy vôbec neobsahujú otázky zo žiadnych ďalších predmetov, ktoré sú spolu s predpismi o cestnej premávke súčasťou zákonom ustanovených učebných osnov – hlavne teda Teória vedenia vozidla, Zásady bezpečnej jazdy, dôjdeme ku konštatovaniu, že v autoškole nie je ani čo učiť! No a preto (a to už je tragédia) si aj 19 ročný sebavedomý mladík – absolvent takejto autoškoly žije v naivnej predstave, že ak sa s vozidlom vybavenom ABS v zákrute dostáva do šmyku – môže kľudne brzdiť...!

(Súvislosti: „napíše test – je spôsobilý jazdiť v cestnej premávke a naopak“ sú maximálne spochybniteľné!)

Takže po úspešnom absolvovaní prvej časti skúšky – ide sa jazdiť. Najskôr na autocvičisku alebo inej podobnej ploche.

Niekto "múdry" vymyslel, že najskôr treba žiaka vyskúšať z ovládania vozidla (akože parkovania). Teda slalom medzi kužeľmi, zacúvať kolmo medzi kužele,
zacúvať pozdĺž medzi kužele a nakoniec zacúvať priamo "do garáže" - teda medzi kužele. Len kužele, kužele - a sterilné prostredie. Ak skúšaný žiadateľ náhodou sa dotkne niektorého s kužeľov alebo "pretne" s vozidlom myslenú spojnicu zas len dvoch kužeľov - neprospieva a nemôže (totiž nie je spôsobilý!) pokračovať v praktickej skúške v cestnej premávke. Zas, kde predkladateľ tejto novely zákona nadobudol istotu, že ten žiadateľ, ktorý pri prvej časti praktickej skúšky („drezúry“) na autocvičisku alebo inej vhodnej ploche nezacúva s vozidlom do pomyselného štvoruholníka vymedzeného kužeľmi – je automaticky nespôsobilý viesť toto vozidlo v cestnej premávke a z ďalšej časti skúšky je automaticky vylúčený a naopak, kde je istota, že ten, ktorému sa desiatky krát nacvičovaný úkon podarí vykonať – je s úplnou samozrejmosťou spôsobilý bezpečne viesť motorové vozidlo i v cestnej premávke. To už je infantilné!

No a "cestná premávka" - to je zväčša pomerne rýchly prejazd známymi a naučenými trasami a zapamätanými križovatkami - a bodka. Výsledok? Žiak - (úspešný absolvent autoškoly...) vôbec nepozná predpisy v ich súvislostiach, nemá predstavu o teórii vedenia vozidla, zásadách bezpečnej jazdy. Zásady defenzívneho spôsobu jazdy - to už je pre nich (a žiaľ i pre mnohých tzv. inštruktorov) len utópia. Nevie zaparkovať s vozidlom v reálnej cestnej premávke, len máloktorý z nich je primerane samostatný, ani raz nepredchádzal iné vozidlo rýchlosťou aspoň 80 km/h. Viete prečo? Preto, lebo sa to neskúša! A čo sa neskúša - to sa neučí! No a jedným dychom možno povedať, že aj to čo sa skúša – sa zle skúša! Čo by sa malo v autoškolstve ako prvé zmeniť – sú záverečné skúšky!