Keďže to skúšobní komisári neskúšali - v autoškolách to prestali učiť. Potom sa často stávalo, že na skúšku prichádzali žiadatelia, ktorí o parkovaní, najmä cúvaním len počuli! Potom Policajné prezídium pritvrdilo - musí sa skúšať i manévrovanie s vozidlom. Teda slalom medzi kužeľmi, zacúvať kolmo medzi kužele, zacúvať pozdĺž medzi kužele a nakoniec zacúvať priamo "do garáže" - teda medzi kužele. Len kužele, kužele - a sterilné prostredie. Jazda zručnosti, jednoducho! Ak skúšaný žiadateľ náhodou sa dotkne niektorého s kužeľov alebo "pretne" s vozidlom myslenú spojnicu zas len dvoch kužeľov - neprospieva a nemôže (totiž nie je spôsobilý!) pokračovať v praktickej skúške v cestnej premávke. Kde pôvodca takejto úpravy zákona nadobudol istotu, že ten žiadateľ, ktorý pri prvej časti praktickej skúšky („drezúry") na autocvičisku alebo inej vhodnej ploche nezacúva s vozidlom do pomyselného štvoruholníka vymedzeného kužeľmi - je automaticky nespôsobilý viesť toto vozidlo v cestnej premávke a z ďalšej časti skúšky je automaticky vylúčený a naopak, kde je istota, že ten, ktorému sa desiatky krát nacvičovaný úkon podarí vykonať - je s úplnou samozrejmosťou spôsobilý bezpečne viesť motorové vozidlo i v cestnej premávke. To už je infantilné!
Veď parkovanie, teda vojdenie medzi vozidlá vpravo, vľavo v smere jazdy či už jazdou vpred alebo cúvaním, pozdĺž okraja cesty alebo kolmo a samozrejme i na chodník - podotýkam v reálnej cestnej premávke - to je predsa celý proces! Od vybratia si vhodného miesta, spôsobu zastavovania, zaujatia miesta na parkovisku až po výjazd z miesta parkovania v situácii, keď okolo vás jazdia iné vozidlá, stoja za vami a čakajú na vás, prechádzajú ľudia - to predsa treba žiakov cieľavedome učiť - a naučiť! Zdôrazňujem - naučiť a v konečnom dôsledku i vyskúšať!
Vrcholom nedomyslenosti tejto časti skúšky z odbornej spôsobilosti je situácia, keď skúšaný žiadateľ na tejto skúške nevyhovie - jednoducho dotkne sa napríklad niektorého z kužeľov. U väčšiny skúšobných komisárov je reakcia rovnaká - nevyhovel..! Postup je jednoznačný, určený zákonom - žiadateľ nemôže pokračovať v skúške ďalej (k čomu ja nevidím ten najmenší dôvod), končí a musí sa prihlásiť na ďalší termín. A tu je ten problém - skúšky sa totiž plánujú jedenkrát - mesiac dopredu. Keďže najbližšie ďalšie dva - tri termíny (určených pre danú autoškolu) sú už obsadené, najskôr sa takýto žiadateľ na tú opakovanú skúšku dostane tak o tri - štyri týždne! Ak vezmeme do úvahy, že po absolvovaní tejto časti skúšky bude musieť tento žiak jazdiť ešte v cestnej premávke, je samozrejmé, že si bude nútený zakúpiť ďalšie hodiny doplňujúceho výcviku, čo mu tento výcvik len predraží a vôbec nemožno vylúčiť, že niečo z toho čo „stihol" za tie týždne zabudnúť sa mu nestane osudným. Osudným až do tej miery, že sa môže (musí!) znova prihlásiť do nového kurzu a absolvovať ho v plnom rozsahu - a v plnej cene! Skutočne tu chýba hodne logiky.
No a "cestná premávka" - to je zväčša pomerne rýchly prejazd známymi a naučenými trasami a zapamätanými križovatkami - a bodka. V autoškolách si nepamätajú, kedy naposledy dal skúšobný komisár žiakovi pri skúške povel, úlohu samostatne vykonať nejaký úkon - napríklad: „No a teraz sa otočte s vozidlom a vráťte sa naspäť!", alebo : „Zájdite teraz k nákupnému centru ... a zaparkujte tam s vozidlom na parkovisku medzi vozidlá!", alebo, jednoducho - „Povozte nás teraz desať minút po meste - len tak, kadiaľ chcete..!" No, je to jednoducho nemožné, lebo vo väčšine autoškôl neučia svojich žiakov používať rozum a myslenie! Načo to potom skúšať? Výsledok? Žiak - (úspešný absolvent autoškoly...) vôbec nepozná predpisy v ich súvislostiach, nemá predstavu o teórii vedenia vozidla, zásadách bezpečnej jazdy. Zásady defenzívneho spôsobu jazdy - to už je pre nich (a žiaľ i pre mnohých tzv. inštruktorov) len utópia. Nevie zaparkovať s vozidlom v reálnej cestnej premávke, len máloktorý z nich je primerane samostatný vo vnímaní, uvedomovaní, rozhodovaní a reagovaní, možno len raz predchádzal iné vozidlo rýchlosťou aspoň 80 km/h. Viete prečo? Preto, a to už opaujem, lebo sa to neskúša! A čo sa neskúša - to sa neučí! No a jedným dychom možno povedať, že aj to čo sa skúša - sa zle skúša!
Čo by sa malo v autoškolstve ako prvé zmeniť, a ako som spomínal - od základu, vo všetkých súvislostiach - sú záverečné skúšky z odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla!
