Dlho som odolával, ale už ma to nebaví. Zapnem večer telku a vyskočí na mňa nejaký politik s tlačovkou. Väčšinou to nie je žiadna osobnosť. Aspoň podľa mojej polovičky. My sme už, dá sa povedať, múdri ľudia. Teda, podľa zaužívaného hodnotenia v našej spoločnosti - starci.
Ale nám to nevadí. Moja manželka hovorí, že je stará žena. Ale keby ste jej to povedali do očí, nechcel by som byť na vašom mieste. Ja si zase ten dôchodok užívam.
Nie sme registrovaní v žiadnej strane. A načo aj. Starci sa majú v prvom rade starať o to, ako prežiť. Hlavne pri úrovni nášho zdravotníctva. Toť minule som chcel ísť na bežnú kontrolu. Skoro mi vypadla protéza, keď mi dali termín o osem mesiacov. Ale čo už. Možno dožijem.
Ale vrátim sa k tým tlačovkám, kvôli ktorým som sa prinútil na tento môj prvý blog. Moja manželka neznáša špičkového slovenského právnika – ústavného, európskeho, trestného, zákonodárneho... doplňte si prosím ďalšie prívlastky podľa vlastného uváženia. Keď sa objaví na obrazovke alebo ho započuje v rádiu, okamžite vypína prístroje šíriace zaujímavé správy. Ja nie. Ja naopak s potešením nasávam informácie, ktoré mi naše prostriedky núkajú. Aby som bol v obraze.
Ale priznám sa bez mučenia, aj ja mám limity. Nechápem, prečo by som mal takmer denne počúvať, pozerať a čítať každú hlúposť, ktorú vypotia naši politici. A hlavne nech mi niekto z kompetentných vysvetlí, prečo naše televízie (verejnoprávna i komerčné) rozhlas a tiež printové média donekonečna tlačia do našich hláv tie hlúposti a zadarmo robia PR politikom. Lebo neverím, že im za tú nadprácu dajú aspoň ten nejaký centík. Tak mi to prosím vás niekto konečne povedzte.
