X+Petra Čergeťová a Albert Einstein
Očakávala som , že vstup do múzea bude jednoduchý a rýchly. Predsa sú len veľkomestá ako Londýn, Paríž atď. prispôsobené na nával turistov. Nakoľko na potvrdení o zaplatení vstupenky cez internet chýbal podpis držiteľa karty, ktorou som ja nebola, do múzea ma nechceli pustiť. Po hodine presviedčania a telefonátu mojej hostiteľskej rodine a faxového potvrdenia ma nakoniec do múzea pustili. Ešte prejsť do výťahu a budem vo vnútri úplne. No ešte pred vstupom do výťahu mi veľmi inteligentný „Angličan" z rúk vzal pas a pri listovaní v ňom poznamenal otázkou: „Where are you from? Bolivia?" Ešte že vyzerám ako snehulienka, no s ryšavými vlasmi. To v subtropickom pásme, kde sa Bolívia nachádza, je asi veľmi bežné.
Rozčúlenie však zo mňa vyprchalo keď som vstúpila do prvej miestnosti s voskovými figurínami. Celá očarená z nádhery múzea som fotografovala celebrity. Hoci boli len z vosku, vyzerali ako živé. Shrek, Spiderman, kráľovná Alžbeta II. s rodinou či Albert Einstein, bolo to úplne jedno. Atmosféru dopĺňali fotografujúci návštevníci, blikajúce svetlá a blesky fotoaparátov.
Jedna z posledných miestností bola hororová miestnosť. Boli tam figuríny na škripcoch po ktorých stekala krv, atmosféra bola dotváraná tajomnou hudbou, červeným blikajúcim svetlom, výkrikmi a vzlykmi. Okrem voskových figurín tu boli aj živí ľudia, predstavujúci väzňov štverajúcich sa po mrežiach, ako aj psychicky narušených ľudí behajúcich pomedzi tmavé uličky. V tomto hrôzostrašnom prostredí som mala každú chvíľu pocit, že sa na mňa odzadu niekto vrhne. Ten pocit ma donútil sa obzrieť. Za mnou bol dlhovlasý, špinavý väzeň s číslom 308. Od ľaku som zvreskla a urobila rýchly krok dopredu, kde bol iný návštevník. S hrôzou som ho chytila za tričko, načo sa on ľakol a strhol priateľku, ktorú držal za ruku. Všetci traja sme s hrôzou v očiach zrýchlili krok a náhlili sa preč z tejto strašidelnej miestnosti. Ďalšiu miestnosť sme prešli už so smiechom na perách spomínajúc si na výstup v predošlej. Vôbec sme sa nepoznali, no rehotali sme sa ako šialení.
Aj keď vstup do Madame Tussands bol veľmi ťažký, stálo to za to a rýchlym krokom som sa ponáhľala na ďalšiu z londýnskych atrakcií, na London Eye.
