Na materiál MŠVVŠ SR Učiace sa Slovensko sa zniesla spŕška kritiky. Začo, súdruhovia? Veď autori nám dávajú konečne ten správny slovenský návod ako preraziť minimálne v európskom ak nie svetovom akademickom priestore. Revolučná je nasledovná myšlienka, citujem:
Systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania je prioritne postavený na vnútorných systémoch zabezpečovania kvality jednotlivých vysokých škôl, spĺňajúcich medzinárodne prijaté štandardy a odporúčania.
Nuž, vnútorný systém znamená, že si školy vymyslia a urobia "sebaevaluáciu", čiže samohodnotenie, vrátane vlastnej definície jeho pravidiel. No nie je to geniálne? A keďže vysokoškolské vzdelávania a veda sú nerozlučne spojené (aspoň doteraz to žiadny slovenský ministerský materiál nezrušil), môžeme samohodnotenie rozšíriť aj na vedu. To bol pre mňa ďalší dôvod na malú oslavu.
Konečne sa aj naše vedecké výsledky rýchlejšie a hlavne ľahšie dostanú do povedomia medzinárodnej komunity. Stačí uplatniť revolučné pravidlo samohodnotenia aj v takom procese, ako je recenzné pokračovanie, čo som aj okamžite vyskúšal. Každý z nás na VŠ má v šuplíku nejaký ten článok, ktorý netrpezlivo čaká na prijatie do prestížneho časopisu a iba nepriazeň recenzentov a nepochopenie slovenských špecifík a reálií ho brzdí v rozlete. Siahol som teda do takého depozitu a vybral som si primeraný časopis, v tomto prípade britský Nature, čo sa budeme trocháriť, no nie? Poslal som nielen rukopis ale rovno aj dve skvelé a primerane kritické recenzie spracované podľa zásad samohodnotenia.
Neverili by ste, aká je tá redakcia v osobe editora neznalá našich ministerských materiálov. Nielenže mi rukopis odmietli, ale v prípade samorecenzií mi ešte aj pohrozili akýmisi etickými argumentami. No proste totálne ma odrovnali! Tomu hovorím brexit v praxi.
Tak tu teraz sedím a dumám, kde sa stala chyba. Asi v Nature ešte nepoznajú naše ministerské medzinárodne prijaté štandardy a kritériá.
