Zázračné zo všetkých strán. Poprvé: je nádherné. Ten výbuch tvarov, farieb, veľkostí, konzistencií... Hneď zatým samozrejme vôňa. Vojsť do pivnice plnej debničiek s jablkami... Človek bysi na tej vôni najradšej ustlal. Alebo zahryznúť do vláčneho zrelého manga...Vlastne nie! Ešte len keď sa blíži k ústam a vy zacítite ten oranžovýprísľub blaha... Kam toto smeruje? Ešte som sa ani nedostal k chutia už som mimo...
Noa najlepšie na Ázií je... presne: ovocie. Prísť na trh, postaviť sa predten pojazdný „zelovoc“ a prstom zamieriť. Teba chcem! Vôbec ťa nepoznám,ale zjem ťa. A tamto divné červené koľko stojí? Aha! Tak štyri mi dajte...Ako aj vtedy na Taiwane:
Boľavé nohy, spotený chrbát adokrkvaná mapa - dôkazy voľného dňa. Polnoc bola za nami a najväčší trhv Taipei pomaly zaspával. Obchodíky sťahovali svoje chápadlá dovnútra a trhováulica odrazu nebola taká tesná, ako sa zdala pred hodinou. Tovar nahradilihordy bordelu, čo sa tam za deň urodili. Už nabehla i upratovacia čata -tá práca by sa dala zaradiť do Discovery série Dirty jobs... Neónové pútačepozapájané tajwanským samovrahom svietili už skôr do nebies ako ľuďom a jasom pomalým krokom (dávajúc prednosť potkanom sprava) míňal „zelovoce“. V plánebolo nejaké guave, videl som pekné ananásy a bez manga by to samozrejmenemalo zmysel. Papayu som ešte nemal, takže prišiel jej čas... Ani jedenpredavač mi nebol sympatický, tak som sa motkal ďalej... Až na konci ulicesom ho našiel. Starý vráskavý dedko so svojou mini babkou. Žiadny deduškovečerníček. Riadny fičúr. Ale ovocie mal najkrajšie. Tak som sa postavila vypálil som prstom do pojazdného regálu... Tieto štyri zelené, tamtenananás...
Tu ma zaujala veľká zelená hruda.Už som ich pár videl aj pred tým. Ale tu ich mal chlapík plno. Reku, čo toje? ... NO INPUT SIGNAL. Nevadí. A koľko stojí? .... hmm. Drahé. Veľmidrahé. Za to by som mal kopec skvelého manga. Ale čo - sem tam treba aj risknúť.Tak mi dajte jedno. A on ruky nohy, že tuto už máme nakrájané.A ukázal na biele kúsky v sáčiku na ľade. No už ma vidíš, vyjdedrahšie a budem jesť ovocie z igelitky... Nie, nie ja nie som krepý.Ukazujem, že chcem celé. A on, že tieto nakrájané... ja s úsmevom, ženie. Tu sa chlapík zmenil. Zmenil ten obchodnícky výraz za niečo v zmysle:Ok, kamarát, vidím že nie si včerajší... A prešiel za pult. Ja si zatiaľvyberám z kopy to najkrajšie zelené oné. Ale dedo krúti hlavoua spoza pulta mi podáva taký ogrgeľ. Ščerneté, mäkké a škaredé. Hrúza.Nechcem také. Zase ma chce dostať, vravím si.. Ale dedo si nedá povedať.A v očiach má stále ten kamarádsky výraz. Ešte aj babka ma začneprehovárať... Dobre chlape. Idem do toho... Keď si ma nachytal, tvoja vec. A odchádzamo pár farieb a ovocných kilov ťažší.
Po ceste sa zastavujem pri jednommladom predavačovi. Vie po anglicky... super. Reku čo je toto, prosím ťa? A vyťahujemzáhadnú zelenú hrudu. Coustard apple, odpovedá s úsmevom.
Pár sekúnd, kým mi to dopne... Coustardapple! Coustard apple! Môj nesplnený ovocný sen! No mňa picne... Kto ste čítaliNočný TAM-TAM Borisa Filana, už viete koľká bije... Coustardovo jabĺčko. Najlepšie!Neprekonateľné! Dobré iba vtedy, keď je dokonale zrelé. Inak je hnusnéa na nič... A vybrať zrelé je umenie. Tak píše...
Na hoteli začínamôj tradičný ovocný žúr - kto chce, donesie ovocie a napchávame saspoločne. Ananás - dokonalý. Mango - no comment. Guava - štandardne výborná.Papaya - nóóó. Ehmm. Doma si dám sušenú... Na rad konečne prichádza hviezda večera (a jadúfam, že ženy majú pravdu s tým o vnútornej kráse, lebo inak bude hanba).
Nôž doň vniká, ako do maslaa z rezu vyteká hustá lepkavá šťava. Vnútri má farbu slonoviny,v ktorej je zasadených pár elegantných čiernych zrniečok. No ešte somnevidel Coustarda naživo, ale ak toto nie je dokonale zrelé, tak už žiadne.Krájam hodvábne vláčnu dužinu, aj keď lyžice by boli lepšie... S napätímchutnám...
Tak somrozmýšľal, že scestovanosť by sa mohla merať podľa toho, aké ovocia človekjedol. A podľa toho by sa vedelo, kto čo pochodil. By sa ťa pýtali... Noako, cestovateľ, čo si jedol naposledy? ...Coustardovo jabĺčko........ Waw! Tysi bol v Raji?
PS: teraz som si v Austrálií opäť jedno kúpil. Vyzeralodokonale. Škaredé, mierne ščernané, mäkké... a prezreté. Nevadí. Ako hovorili užstarí gréci: Nevstúpiš dva krát do tej istej šťavy (inak dobrá blbosť...Podľamňa by sa tam hodilo niečo iné. Skôr do rieky... Ale oni sú filozofi...)
