Ulica zívala prázdnotou. Bol podvečer a trasúce sa hviezdyzdobili nebo miliardami svetielok... na Tahiti. Tu na ulici klesalak zemi povestná londýnska hmla. A tá neveštila nič dobré. Ani zlé. Táto hmla neveštila jednoducho vôbec nič. A to bolo podozrivé!
Napriek tomu sa JackStone bývalý námorník, agent CIA a BBC, ako i svetoznámy odborník napestovanie bonsajov (v popolníku) cítil výborne. Dnes ho opäť čakala prácička,hodná jeho schopností. Ležérne opretý o lampu na rohu dvadsiateja tridsiatej vytiahol z koženej bundy cigarety a zapálil si. Milovalto. Vtiahnuť do pľúc ten sivý, horký dym. I za cenu toho, že potom dve minútykašľal, ako astmatik. Vedel, že kým príde jeho partner, má ešte približne 145sekúnd, pričom jeho záchvaty nikdy netrvali dlhšie ako spomínané dve minútky.A tak si spravil radosť. Možno naposledy. Jeho práca bola už raz taká.Nebezpečná. Celý čas musel pracovať vonku. V tých najhorších štvrtiach. Nojemu to nevadilo. Dôveroval svojim reflexom viac, ako sebe samému (pozn. pozor – nelogicke. prestylizovat).Naučil sa vybaviť zákazky rýchlo a potichu. Jeho práci nesedelo priveľapozornosti... Jack bol proste stará škola. Napríklad: zásadne nepoužívalrukavice. Keď sa ho pýtali prečo, vždy sa pevne pozrel do slnka (v noci do lampy) a utrúsil pomedzi zuby: lebo ich nemám rád!!
Nuž taký to bol chlap. I teraz. Práve dokašľal a takvedel, že mu ostáva ešte 25 sekúnd. S kamennou tvárou, v ktorej saodzrkadľovali všetky jeho city – bolo mu trochu zima, hľadel smerom, odkiaľočakával známky príchodu partnera... Namiesto neho sa však zo studenej, hustej hmly vynorili mužské postavy. Bolipiati a kráčali priamo k nemu. Dvaja z nich mali v rukáchčierne kabely. Z pohybov Jack vybadal, že boli ťažké. Zdalosa, že sa tlmene rozprávali. I keď smerovali k Jackovi, zatiaľ honezbadali. Stĺp bol dostatočne široký. V momente, keď začínal rozoznávaťcudzokrajný akcent ich tlmeného rozhovoru, začal cez hmlu doliehať hlboký zvuksilného motora. Po chvíli sa začala vynárať známa silueta auta. Jeho partner.Konečne! Muži boli už takmer pri ňom. No Jack vedel čo má robiť. Robil to užtisíc krát. Keď auto prišlo na jeho úroveň, mierne spomalilo. Rozbehol sa amocne sa odrazil. Postavy rýchlo zmizli v hmle -
Jack stál na zadnýchstúpačkách smetiarskeho auta. Čakala ho ďalšia nočná šichta. Do čerta! PrehodilJack pomedzi zuby a pri tom si z nich vybral mušku. Tí poľskí inštalatérima normálne vyľakali... Začalo mrholiť.
... hmm. Nejako sa mi to vymklo z rúk. A vôbec.Samé drsné charaktery. Nabudúce skúsim niečo jemnejšie. Niečo krásne, lyrické,romantické a exotické (pozn. zvazit eroticke).
vášBoleráz Pittardini
