Hrdá strana, ktorá sa pýši svojou históriou. Bohužiaľ, za svoju súčasnosť by sa mala hanbiť. Na jej čele stojí človek, ktorý na jednej strane dokáže svojimi ľudovými rečami pritiahnuť dostatok voličov, na druhej strane za to musí platiť krutú daň.
Vo svojej národnej strane si panuje v neotrasiteľnej pozícii. Komparz mu robí žena, ktorú len pred pár rokmi nazýval rôznymi menami. Tie mená však ani zďaleka neevokovali pocity lásky a porozumenia, priam naopak. Ale čo ho potom doviedlo k rozhodnutiu zakopať vojnovú sekeru a spojiť sa s tou „šialenou kravou“? Nech to bolo čokoľvek, cieľ ich fúzie bol nepochybne silne národný.
Čas bežal ako voda a kde sa vzali, tu sa vzali, boli tu voľby do Národnej rady. Spojená strana sa po štyroch rokoch opäť dostala do parlamentu a hneď aj získala zopár ministerských kresielok. Ako sa neskôr ukázalo, dotyčné kreslá ešte predtým stihol niekto podpíliť. Ťarcha nie tak veľmi transparentných tendrov ich neskôr dokázala zlomiť.
Pána predsedu po čase začali štvať tie nechutné nepravdy, ktoré jeho najviac národnú stranu začali potápať. Rozhodol sa, že vezme zodpovednosť do vlastných rúk a hneď ako zaparkoval svoje zľavnené Bentley, trochu zvýšil hlas na pani policajtku. Medzitým si dal dva okruhy po Hungaroringu na synovom Mercedese „z tretej ruky“ a tí jeho zápecnícki ministri vybavili zopár tendríkov.
Stalo sa však to, čo nečakal. Naprieky mu začal robiť pán premiér. Nepáčilo sa mu, ako jeho kolega narába s akýmisi eurofondmi. Jemu to ani tak veľmi neprekážalo, ale to všetko tá Európska komisia, stále nedá pokoja.
Pán predseda nakoniec zostal sám so svojou jachtou, lietadlom a Ladou Niva. Vrátil sa naspäť pod Dubeň, kde ešte aj teraz rozmýšľa nad tým, ako by sa vrátil na stratené pozície. Ak máte nejakú radu, sem s ňou!
