Toto tričko nieje obyčajné tričko, akých sú na svete milióny. Nie je na ňom nápis žiadnejkomerčnej značky, dokonca to nie je futbalový dres a tobôž nie tričkos tematikou nejakej hudobnej skupiny. Na tomto tričku je znázornené logoistej organizácie, ktorá sa snaží poukázať na škvrnu spoločnosti, na niečo,o čom sa veľa nehovorí, na niečo, čo sa bezprostredne týka každéhoz nás. Je to tričko organizácie „Ľudia proti rasizmu“.
Hoci o tejto organizácií veľaneviem, dúfam, že mi neušla jej hlavná pointa, čím by podľa môjho úsudku malobyť to, aby ľudia nevnímali ľudí inej rasy ako menejcenných, ako iných, akoľudí, ktorí sú takí istí ako my a predsa nimi nie sú. Chce ukázať na to,že neplatí výrok Georga Orwella z knihy „Zvieracia farma“, citujem: „Všetky zvieratású si rovné, len niektoré sú si rovnejšie“.
Aj keď nie som hovorca tejtoorganizácie, tak určite môžem prehlásiť, že sympatizovanie s ňou určitenie je provokácia proti hnutiám s exaktne odlišným posolstvom.
Toto tričko som si nekúpil preto,aby som vyprovokoval istú skupinu ľudí, ktorej prívrženci by ma najradšejfyzicky napadli, nekúpil som si ho preto, aby som na seba upozornil, bolstredobodom pozornosti (aj keď je pravda, že každý z nás je svojímspôsobom egocentrik a exhbicionista). Zadovážil som si ho z iného dôvodu.A to z toho, aby som mohol vyjadril čo cítim, čo si myslím a v neposlednomrade, s čím súhlasím a s čím nesúhlasím.
Keby si niekto myslel, že idem písaťo útoku na mladú maďarskú študentku, tak sa mýli. Myslím, že tento prípaduž bol preberaná x-krát a nemá zmysel sa k tomu vyjadrovať. Takétoprípady sa diali vždy a vždy sa aj budú diať. V tomto prípade zavšetko môžu média, ktoré tento prípad umelo nafúkli. Podľa mojej mienky nemá konkrétnetento útok žiadnu spojitosť so skutočnosťou, že do vládnej koalície sa dostalanacionalistická SNS. Členovia tejto politickej strany neraz označujú samýchseba slovom vlastnenec. Táto myšlienka je poburujúca. Vlastnenec je predsa ten,kto má rád svoju vlasť so všetkými kladmi, zápormi, skrátka ju má rád takú, akáje. Nerozdeľuje občanov na zlých, či dobrých Slovákov, ale všetkých rešpektuje,bezohľadu na ich pôvod, rasu, či vierovyznanie. Preto podľa mňa členovia tejtopolitickej strany nie sú vlastnenci, ale sú nacionalisti.
Prečo by sme ľudí, ktorí sa od násodlišujú rasou, vierovyznaním, či pôvodom, mali vnímať, ako tých, ktorí sú naprvý pohľad takí, ako my. Nebolo by korektnejšie, keby sme ľudí rozdeľovalipodľa toho, akí v skutočnosti sú, a nedelili ich iba podľa toho, akovyzerajú že práve takí, či onakí by mohli byť?
Predstavte si, že idete po ulici a zbadáteobčana rómskej národnosti. Čo ako prvé spravíte? Zrýchlite krok, dávate siväčší pozor na cennosti. A prečo? Lebo niekto vám povedal, že takíto ľudiakradnú, zabíjajú, skrátka nič dobré. Jednoducho povedané, títo občania k námnepatria, my, nadľudia sa k ním nepriznávame. Vieme iba to, že sa od nichmusíme dištancovať.
Prečo tomu tak je? Kto za to môže?Môžu si za to sami? Zčasti aj to, aj to. Predstavte si, že sa narodíte a hneďpo narodení Vám každý bude hovoriť, že z Vás nikdy nič nebude, že sastanete spodinou spoločnosti, bude z Vás kriminálnik. Tejto myšlienke saskôr, či neskôr poddáte, nebude sa snažiť byť lepším. Prečo? Pretože spoločnosťto od Vás nebude čakať, Vaše okolie Vás v tom nebude podporovať. Takževlastne už od narodenia ste odsúdený k životu, za ktorý Vás bude každýodcudzovať, na život, ktorý podľa mnohých nemá cenu. Ľudia Vás budú brať akoparazita spoločnosti.
Tento jav, zvaný rasizmus, sa z násurčite nevytratí zo dňa na deň, ale môžeme sa snažiť o to, aby sa z násstratila vlastnosť, ktorá je v každom z nás, čiže rozlišovanie ľudípodľa ich vonkajších parametrov. Určite sa každému z nás stalo, že sme sio danom človeku mysleli jedno a keď sme ho spoznali, tak sme zistili,že sme sa mýlili.
A preto, ak chceme, aby sa spoločnosťzbavila tohto fenoménu, tak nezačínajme tým, že sa budeme pozerať na druhých,ale vstúpme si do svedomia a opýtajme sa sami seba: „Som taký, aký by somchcel, aby boli ostatní?“
