Dnes ihrisko nášho vynoveného štadiónika navštívil slovenský veľkoklub (ak so to tak dá povedať). Neostávalo nam nič iné, ako rozložiť seno (teraz sa tak dobre suší), zahnať kravy, nakŕmiť svine a mohli sme ísť. Pozrieť sa ten veľký ligový Slovan. Ligový ako ligový, veď predsa u nás už dvakrát hral. Bolo to v dvoch sezónach, v ktorých bol v druhej lige. Ani raz z nášho štadióna neodišiel so vztýčenou hlavou, ani raz si neodniesol povinné tri body. A tak tomu bolo aj dnes. Dnes si dokonca neodniesol ani bod....
Na štadión sme vyrazili asi 15 minút pred zápasom (keďže máme permamentky). Išli sme na aute, čo, ako sme neskôr skonštatovali, ani nebolo potrebné, keďže sa nám podarilo nájsť miesto na parkovanie až v Žitavanoch - čo je obec, ktorá susedí so Zlatými Moravcami. Parkovisko je asi jediná vec, ktorá na "ViOn-e" chýba. Autá parkujú všade - pri ceste, na poli, na autobusovej zastávke...
Po príchode do areálu štadióna atmosféru spríjemňovala dychová hudba Machulinčanka - z Machuliniec (neďalekej obce pochádza aj samotný majiteľ ViOn-u Viliam Ondrejka a jeho syn, Martin hráva v základnej zostave - prečo asi? :)
Usadili sme sa. Napadlo mi, že vodu má otec, ktorý ma miesto o zopár radov nižšie. Neostávalo mi nič iné, ako ísť si po ňu. V momente, ako otec vyberal vodu spod sedadla, voda padla pod tribúnu a ja som sa musel obetovať a získať ju späť :) . Naskytol sa mi takýto pohľad:
Mal som vodu, nasadené slnečné okuliare a dokonca som sedel v tieni. Vyzeralo to tak, že zápas má každú chvíľu začať. Hlásateľ oznámil, že začiatok zápasu sa posúva o desať minút z dôvodu veľkého záujmu fanúšikov. Je sympatické, že organizátori chcú, aby každý videl zápas od prvého momentu až po ten posledný. Počas čakania sa mi naskytol takýto pohľad:
Konečne prišla tá chvíľa. Naši chlapci vybehli na trávnik a hneď zožali pekný potlesk. Veď aj mali začo - vyhrali Slovenský pohár, postúpili do Corgoň ligy a vo štvrtok si na domácom štadióne poradili s Kazašským tímom v 1. predkole pohára UEFA.
Zápas začal. Na moje prekvapenie a vzhľadom na pomery, na aké som bol zvyknutý, som bol prekvapený. Zápas mal, ako sa hovorí grády, hráči behali, na oboch stranách sa objavovali šance.
Počas prvého polčasu diváci začali bezprostredne tlieskať. Spočiatku som nevedel prečo, ale akonáhle som môj zrak odvrátil na oblohu, začal som tlieskať aj ja. Nad štadiónom letel paraglider (neviem ako sa to píše), ktorý mal na svojom "stroji" (neviem ako to nazvať) pripevnenú vlajku s nápisom "FC ViOn DO TOHO!!". Neváhal som a cvakol som ho:
Nálada vrcholila, blížil sa polčas a naši kopali sériu rohových kopov. Celý štadión veril v to, že teraz nastane ten moment a chlapci dajú ten vytúžený gól. Naše želania sa splnili. Kapitán tímu, Peter Černák otvoril (a aj zatvoril :P ) skóre pár minút pred koncom prvého polčasu. Celý štadión vyskočil ako jeden muž (aj keď na fotke to už nie je vidno - dosť dlho mi trvalo, pokiaľ som zapol foťák :-P ).
Prišla prestávka, s ňou navštívenie novovybudovanej toalety (aj keď väčšia časť fanúšikov stále chodí "ocikávať" plot). Možno preto tam bolo úplne prázdno :)...
Nastal druhý polčas, nejaké striedania. Nepadol žiaden gól. Naši sa v druhom polčase stiahli na svoju polovicu a viac sa sústredili na defenzívu. Slovanisti dvakrát nastrelili žrď, naši asi dvakrát išli sami na brankára... Zápas skončil, diváci ďakovali svojim miláčikom, už chýbali len mexické vlny :).
Zápas to bol na naše pomery vcelku kvalitný, naše mužstvo hralo kvalitne, zdolalo veľký Slovan. Čo viac si my, dedinčania môžme priať?
Prikladám zopár zaujímavých záberov, ktoré sa mi podarilo "uchmatnúť".
