Prvá skupina má niekoľko nasledovných podskupín:
a, Hooligans - na futbal niekedy ani neprídu, pretože sa niekde bijú. Majú vyholené hlavy, rasistické slogany. Nepovedia dve slová bez toho, aby jedno z nich bolo vulgárne. Títo jedinci nikdy neboli rešpektovaní a preto túžili byť v partii, kde ich niekto rešpektovať bude. Ale veľmi sa im nechcelo hľadať si "tú správnu" a tak si vyholili hlavy a hneď pribudlo zopár kamarátov u ktorých si vybudili rešpekt tým, že im možno sem-tam kúpili cigy, alebo dohodili nejakú "ženskú". Začali brať tabletky, posilňovať a nakoniec sa z nich stali vodcovia bandy. Stali sa presne tým, kým chceli byť. Ale stále môžu ísť vyššie - môžu sa byť s ostatnými vodcami, z ostatných "fanklubov". Ale dosť bolo o nich, pokračujme ďalej...
b, Starí zakomplexovaní chlapi - doma, pri svojej žene sa k slovu nedostanú. Potom idú do krčmy... Nuž, tam ich niekto predsa len počúvať bude - minimálne barmanka. Tu si pohovoria, ponadávajú si na systém (aj keď o akomkoľvek systéme nemajú ani páru) a podgurážení sa vrátia domov, kde si pokričia na svoje manželky. Raz za týždeň-dva idú na futbal, zanadávať si - a to na kohokoľvek, v akejkoľvek situácií. K vzplanutiu ich hnevu stačí malý popud. Najvďačnejším cieľom sú tí v čienych dresoch - rozhodcovia. Stačí čo i len malá chybička a hneď sa z ich úst spustí spŕška nadávok. Ich najväčšom doménou je výklad pravidla o postavení mimo hry - tzv. offsidu. Tak toto pravidlo každý z nich ovláda priam ukážkovo... Veď predsa platí, že keď je v offside náš hráč, tak offside nie je, a ak je v ňom hráč druhého tímu, tak logicky to offside je... A toto si tie dubové hlavy so zástavkou v ruke nikdy nevedia uvedomiť. Ďalšou ich silnou stránkou je určovanie, kedy má a kedy nemá byť odpískaná penalta. Platí to isté, ako aj pri offside. Tak som raz rozmýšľal, či aj náš klub potrebuje trénera. Veď na tribúnach sú ich desiatky. Určujú, kde sa má hráč postaviť, komu má nahrať, či má strielať, alebo podržať loptu. Len oni najlepšie vedia, ako chytiť aj tú najnechytatelnejšiu strelu a taktiež vedia, kedy má brankár vybehnúť a kedy ostať na čiare. Škoda, že nemáme takých šikovných hráčov, akých máme trénerov, teda fanúšikov....
Potom je tu druhá skupina fanúšikov - tých, čo majú futbal radi, a tak sa aj správajú.
Prinášam vám zopár skvostných poznámok, ktoré máte možnosť začuť na slovenských, aj prvoligových štadiónoch:
"Veď to bol offside, jasne som to videl." Povedal divák, ktorý sedel na opačnom konci ihriska.
"To by som aj ja lepšie chytil." Chlapík viditeľne po päťdesiatke, s pivným bruškom, ktorý by tým bruškom určite flexibilne odrážal všetky nebezpečné strely.
"Oci, nekrič tak, oni ťa aj tak nepočujú" povedal chlapec svojmu otcovi. Otec odpovedal:"Ale šak práve preto kričím, aby ma počuli!!!!."
"Kamčo, nebuc k***t, pusti nám jeden, pôjdeme na poldeci...". Zápas FC ViOn Zlaté Moravce - Zenit Petrohrad, po nástupe Kamila Čontofalského do brány Zenitu.
A takýchto je ešte strašne veľa. Stačí prísť na futbal.
P.S.: Ja mám futbal veľmi rád, a dúfam, že som nikoho neodhovoril od návštevy akéhokoľvek futbalového zápasu.
