O zápas bol enormný záujem, čo dokázala aj skutočnosť, že štadión bol vypredaný už tri dni pred zápasom, na čo na Slovensku určite nie sme zvyknutí. Na sedadlách, na schodoch alebo tam, kde ostalo nejaké voľné miestečko sa tiesnilo 4400 divákov, pričom kapacita tohto futbalového stánku je presne o tisíc miest nižšia.
Pred zápasom som sa obával toho, že povestní trnavskí fans budú robiť výtržnosti, neporiadok a že sa budú správať nešportovo. Moje obavy sa zvýšili, keď som si všimol, že organizátori nepochopiteľne umiestnili trnavských divákov do jedného sektora s domácimi Ultras (alebo Hooligans?) a dokonca bezpečnosť neposilnili žiadnymi "sekuriťákmi".
Na moje počudovanie vznikol iba jeden konflikt a to keď jeden z fanúšikov hostí chcel umiestniť transparent presne na to isté miesto, na ktorom bol aj transparent domácich. Zasiahol usporiadateľ, ktorý sa síce musel chvíľu o transparent preťahovať s Trnavčanom, ale nakoniec sa dohodli, a transparent umiestnili na voľné miesto...
Zápas sa začal, diváci tlieskali, bavili sa, spievali. Počas zápasu stihol domáci hlásateľ niekoľkokrát pochváliť trnavských divákov za to, že prišli a za to, že vytvorili peknú atmosféru. Stihol im aj povedať, aby po skončení zápasu ostali na svojich miestach v záujme bezpečnosti všetkých ľudí... A naozaj ostali a nezopakovali sa udalosti zo Senca...
Po zápase som si povedal, že si radšej chvíľu posedím, ako sa tlačiť v dave. Spravil som dobre. V momente, keď som to chcel obehnúť okolo hotela, všimol som si trnavských fans, ktorí sa poberali domov. Pekne, nikam sa netlačili, spievali a bavili sa. Niektorí sa zastavili pri dychovke a bezprostredne si zatancovali. Skrátka sa bavili. Bavili sa fandením, futbalom. Robili presne to, čo by fanúšikovia mali robiť....
Takže áno. Myslím si, že trnavskí fanúšikovia sú naozaj najlepší na Slovensku. Dokázali to dnes a dokazujú to na všetkých zápasoch svojich miláčikov. Keby každý klub mal takýchto fanúšikov....
