Hra Interu Miláno by sa dala rozdeliť na dve časti - pred a po vylúčení Thiaga Mottu (27. minúta). Pred vylúčením Mottu sa zverenci Josého Mourinha do útoku púšťali aspoň sporadicky. Keď sa aj dostali dopredu, tak iba s obmedzeným počtom hráčov. Do útoku sa zapojili maximálne 3-4 hráči, luxus v podobe zapojenia viacerých futbalistov do ofenzívy si Milánčania nemohli dovoliť.
O čo menej hráčov Interu sa venovalo ofenzíve, o to viac sa ich sústredilo v obranných radoch. Svojich barcelonských súperov si v obrane príkladne preberali, boli zdravo agresívni a útočníkov domácich úspešne prečíslovali.
Na ľavom kraji obrany Barcelony hral v prvom polčase Gabriel Milito. Ten sa však do ofenzívy veľmi nezapájal, preto bol počas polčasovej prestávky vystriedaný. Hra Barcelony je známa tým, že do ofenzívy sa zapája veľký počet hráčov. Proti Interu Barcelona musela útočiť, najmä v momente, keď sa dostala do presilovky. Milito však lopty dopredu „nevozil", a tak sme boli svedkami zaujímavej situácie, keď sa do ofenzívy namiesto krajných obrancov viac zapájali stopéri - Gerard Piqué a Yaya Touré.
Všetko sa to zmenilo v druhom polčase, keď Milita na ľavom kraji obrany nahradil Maxwell. Piqué s Tourém tak trávili viac času vzadu, aj to sa však zmenilo koncom zápasu, keď bol Gerard Piqué pri zúfalom tlaku Barcelony nasadený do útoku. Napokon aj skóroval.
Futbal chvíľami pripomínal hádzanú. Inter sa uchýlil k totálnej defenzíve - jeho útočníci stáli iba pár metrov pred vlastným pokutovým územím.
