Či sa hanbia ľudia za psoriázu? Musím jednoznačne odpovedať, že ÁNO. Je veľký problém pre mnohých vôbec sa priznať k tomuto handicapu. Sú síce malé výnimky, ale väčšina ak nemá ložiská (miesta výskytu psoriázy, chrasty,..) na viditeľnom mieste, tak to radšej tají. Dôvod je hlavne ten, že reakcie ľudí sú rôzne. Dnes sa preferuje krásno a tak odpudivé prejavy na pokožke vyvolávajú u ľudí odstup, odpudzujú a samozrejme obavu nákazy. Taktiež sa psoriatici stretávajú s tým , že ľudia si myslia, že sa o seba dostatočne nestarajú, no opak je pravdou. Psoriatické ložiská potrebujú sústavnú opateru a aj napriek tomu, že psoriatici robia všetko, čo môžu, nedokážeme v niektorých prípadoch zvládnuť prejavy na koži. Pokožka je sústavne červená a šupinatá. Sú obdobia relatívneho pokoja, kedy sa ochorenia ako tak dá zvládnuť, no niekedy môžete robiť všetko možne a jednoducho prejavy neustupujú ani do relatívneho stavu zlepšenia.
No v poslednom období sa tešíme aj napredovaniu dermatológie a v súčasnej dobe, okrem lokálnej terapie - mastí, fotoliečby sú aj nove možnosti liečby psoriázy. Existujú aj lieky, aj biologická liečba vo forme injekcií, ktoré napomáhajú stav redukovať. (Samozrejme, je potrebne prejsť určitým liečebným režimom a konkrétnu liečbu nastavuje lekár)
Hovorí sa, že psoriáza je ako nerozlučná milenka. Treba sa o ňu stále starať a nikdy Vás neopustí. Je to handicap na celý život. A to sme ešte nehovorili o tom, že psoriáza nepostihuje len pokožku, ale často aj kĺby a iné orgány... Podľa najnovších vedeckých výskumov je to problematika oveľa hlbšia ako sa doteraz aj medicínsky pripúšťalo.
