Pre mnohých znamená Thajsko vysnívanú dovolenkovú destináciu, ja som si ho však ešte pred necelým pol rokom nevedel veľmi dobre zaradiť. Samozrejme, že prvá asociácia viedla vďaka mnohým televíznym reportážam rovno k sex turistike. Na druhom mieste by som určite spomenul film Pláž a napokon nekompromisnú drogovú politiku. Geograficky som si nebol stopercentne istý a určite by som nevedel správne vymenovať všetky susediace krajiny. Nie je Thajsko náhodou ostrovný štát?:)
Priznám sa, že som tam vlastne vôbec, ale vôbec neplánoval ísť, ale teraz s odstupom času, návštevu tejto krajiny určite neľutujem. Naopak, vrelo ju odporúčam.
Celé sa to začalo avízom od kamaráta, ktorý mi jedno májové ráno poslal link na lacnú letenku do Bangkoku. Cena bola niečo nad sedem tisíc, s letiskovými poplatkami potom necelých trinásť tisíc korún. On sám sa rozplýval nad dobrou cenou, ale asi po pol hodine povedal, že on určite nejde, lebo nemá dovolenku. Rýchle som rozhodil siete a preposlal link ďalej všetkým potenciálnym dobrodruhom.. Našťastie sa chytil Ondro, takže hneď ako sme sa dohodli na najvhodnejšom dátume odletu a príletu, som mohol okolo jednej bežať za šéfkou s otázkou, či by ma na tak dlhú dobu pustila. Po kladnej odpovedi sme pred druhou letenky zarezervovali s tým, že vyplatiť ich treba do večera. Na druhý deň sa už letenky na náš let zarezervovať nedali.
V tom čase sme mali do odletu ešte približne mesiac času, ale Ondrej už začal postupne organizovať našu cestu. Ja som bol ten, ktorému to bolo viac menej jedno, s tým, že veď ešte máme čas, ale on už zháňal informácie, bedekre, mapy, browsoval na nete atď... Postupne sa ale cestovná horúčka preniesla aj na mňa.
V prvom rade bolo treba zostaviť aspoň približný plán toho, ako estrávim tých štrnásť dní v Thajsku. Moja prvá predstava bola, že zostaneme v Bangkoku a odtiaľ budeme chodiť autom alebo na motorkách po okolí. To som zavrhol, keď som sa pozrel do mapy a zistil, že po prvé - Bangkok nie je pri mori (!?!):) a že v blízkosti mesta toho nie je na dva týždne zas až tak veľa na pozeranie. Okrem toho Bangkok vraj patrí k naznečistenejším mestám na svete.
Plán sa teda menil a to nie raz. Nakoniec sme sa rozhodli, že pôjdeme na ostrov Koh Samui, ktorý nám bol odporúčaný z viacerých strán. Tam strávime nejaký čas a vrátime sa do Bangkoku a ideme domov. Dosť všeobecne formulovaný plán a predsa sa nám ho nepodarilo zrealizovať. Ale nebudem predbiehať.
Do Thajska som šiel pobalený skutočne naľahko - všetko si predsa nakúpim tam. Za zapožičanie pestrofarebného ruksaku chcem touto cestou poďakovať kolegyni Vladovi :). Poistenie vybavil Ondrej cez net. Pripravovali sme sa aj na očkovanie, ale potom, ako sme vzali do úvahy cenu a fakt, že nikto, kto tam bol predtým, vrátane môjho otca očkovaný nebol, som musel na ustarostenú mamu vytiahnuť milosrdnú lož o absolvovaní komplexnej lekárskej prehliadky a očkovania na oddelení cudzokrajných chorôb. Namiesto toho som sa dal aspoň ostrihať - krátke vlasy sú asi vo vlhkom tropickom prostredí pohodlnejšie. Víza sme si nezakúpili na Slovensku, keďže honorárny konzul si za ich vystavenie účtuje takmer dva krát vyšší poplatok, ako je cena víz priamo na letisku v Bangkoku. Čo sa týka peňazí, tak sme si tu zamenili koruny na americké doláre a Ondrej vzal aj kreditnú kartu.
Odlietali sme ráno z budapeštianskeho letiska, takže sme pred odletom ani poriadne nespali. Leteli sme ukrajinskou leteckou spoločnosťou AeroSvit, ktorá naplánovala medzipristátie v Kyjeve. Kyjevské letisko mi prišlo dosť malé na to, aké veľké mesto to je. Tak sme si aspoň v miestnom Irish pube dali každý po jednom pive, aby sa nám nasledujúca deväť hodinová cesta dobre prespala.
Už po hodine letu som nedokázal obsedieť, mal som síce nohy rozložené v uličke, ale aj tak som potreboval pohyb. Strava celkom ušla, len filmy, ktoré premietali neboli nič moc. Pamätám si Denník princeznej 2 a predtým niečo o krasokorčuliarke...
V Bangkoku sme pristávali o štvrtej hodine ráno miestneho času. Ako vidíte, fotka nočného mesta moc nevyšla. Letisko Suvarnabhumi je skutočne veľké a nájsť miesto, kde sa dajú vybaviť visas on arrival bol chvíľu problém, ale nakoniec to celé prebehlo hladko.
Pôvodný plán bol ísť najprv na jeden dva dni do Bangkoku, aby som si mohol kúpiť nejaké to oblečenie a potom sa presunúť na ostrovy, ale napokon sme si priamo na letisku zakúpili letenky od Bangkok Airways na Koh Samui a už o pol ôsmej ráno sme aj odlietali.
Keď sme pristávali na Koh Samui, zdal sa mi trochu veľký na to, ako som si ho predstavoval na základe mapy. Ondrej ma uisťoval, že všetko je v poriadku, nemusím sa báť, sme na správnom mieste. Ale aj jemu zamrzol úsmev na tvári, keď pre nás prišiel vláčik s nápisom Welcome to Krabi. Obom nám padol kameň zo srdca až vtedy, keď sa pred nami na letištnej hale postavenej z paliem objavil názov Koh Samui. Po takmer dni cestovania na trase Bratislava - Budapešť - Kyjev - Bangkok - Koh Samui sme si mohli ísť konečne hľadať ubytovanie.
