Pri pobyte na Koh Tao, na pláži Aow Leuk bol na obzorevidieť ostrov, respektíve veľký kus skaly porastený riedkou vegetáciou. Oddomácich sme sa dozvedeli, že ide o takzvaný Shark Island, ku ktorému samôžeme vybrať spolu so sprievodcom a ak budeme mať šťastie, môžeme sa tamaj šnorchlovať medzi žralokmi. Samozrejme, že viac som počuť nemusel a najeden deň som naplánoval aj výlet na Shark Island.
Na Aow Leuk sme si požičali na dve hodiny kajaka okuliare so šnorchlom. Do kajaku sme ešte pridali fotoaparáta fľašu s minerálkou. Cesta tam išla celkom rezko, rýchlejšie ako somočakával. Zastavili sme sa aj pri kotviacich rybárskych lodiach, posádkyktorých odpočívali v sieťach rozprestretých v chládku paluby. Počasnoci tieto lode križovali obzor, ich pohyb sme mohli sledovať podľa silnýchsvetiel, ktoré mali zavesené po bokoch, a pomocou ktorých osvetľovalihladinu. Súviselo to s technikou lovu rýb, ale ako, to už neviem:).
Na otvorenom mori už síce našu plavbu trochu sťažovali veľkévlny, ale napokon sme sa k ostrovu priblížili zo severozápadu. Na tommieste som plánoval prvé vylodenie (1), ale kombinácia veľkých vĺn spolu soskalami porastenými koralmi a ustricami ma presvedčili, že by sme sa malipoobzerať po lepšom mieste. „Zakotvili" sme teda v malej zátoke (2), ktorábola pred vlnami chránená. Na ostrých ustriciach sme si obaja dorezalichodidlá, ale aspoň sme sa dostali na ostrov. Ten by sa kľudne mohol volať ajkrabí ostrov, lebo všade kde som stúpil utekali predo mnou drobné a rýchlekraby. Tieto morské tvory nemám zrovna v láske a tak mi to nebolodvakrát príjemné. V puklinách skál sa dalo nájsť množstvo ich peknýchpancierov. Rýchle sme sa so samospúšťou pofotili, a ja som po dohovore sOndrom rezignoval na svoj pokus vyliezť na vrchol ostrova. Chcel som si aspoňskočiť z jedného previsu, ale keď som sa pozrel pod seba, rozmyslel som siaj to. Z výšky asi troch metrov som sa pozeral na more, v ktoromplávalo niekoľko minimálne meter dlhých žralokov. Asi by mi nič neurobili, tedaurčite by mi nič neurobili, ale chuť skákať ma okamžite prešla. Videl som predsatoľko filmov o týchto „neľútostných zabijakoch". Hneď som si predstavil,ako by sa zľakli a začali ma kúsať do nohy alebo niečo podobné...A teraz čítam, že tam vo vode boli aj barakudy a iné „maškrty", noešte dobre, že som neskákal:).
Rozhodli sme sa ešte celý ostrov oboplávať, až sme na jehojužnej strane našli veľkú zátoku s úplne kľudnou vodou (3). Keď smezbadali na konci tejto zátoky drevené mólo a jednoduché kotvisko, dorezanénohy nás v slanej vode pálili trochu viac. Zakotvili sme teda aj tam... Nadrevenej plošine sa dalo dobre poležať, bolo to tam úplne pohodlné. Škoda, žesme už nemali veľa času a ani pitnej vody a museli sme sa pobraťnaspäť. Sadli sme do kajaku a vydali sa späť na Aow Leuk.
V ten deň som si aspoň zaskákal z paluby lode Carabao.
