Odar určite nie je včerajší, nie nadarmo už dlhšiu dobu pôsobí v USA, kde sa uchytil v gastronómii. Odara netreba veľmi predstavovať, Odar sa prostredníctvom svojich lekcií a postrehov, týkajúcich sa kultúrnych rozdielov medzi životom v USA a SR predstaví postupne sám. Aby som predišiel omylu, vopred upozorňujem, že Odar bude tá hlava a ja budem len ruka, ktorá bude spisovať a zverejňovať jeho myšlienky.
Odar si okrem iného všimol, že v USA nechýbajú na toaletách krabičky so zápalkami. Otázka znie: prečo? Nie, nejde o prejav falošnej solidarity s fajčiarmi, ktorí môžu často hľadať v prítmí toaliet svoje posledné útočisko pred neúprosnými reguláciami a normami zakazujúcimi fajčenie. Takisto nejde ani o prejav ústretovosti voči narkomanom, ktorí by si na toaletách chceli variť heroín. Samozrejme, že by som mohol takto ďalej pokračovať vo výpočte všetkých možných aj nemožných odpovedí na otázku, prečo na toaletách v USA nechýbajú zápalky.
Odarová odpoveď je pritom prozaická tak, ako náš každodenný život a všetky strasti, ktoré v sebe obnáša. Ak by som ho mal veľmi voľne parafrázovať, tak potom zápalky slúžia na odstránenie nahromadeného bioplynu vzniknuvšieho na toalete počas defekácie. Ako Odar ďalej vysvetľuje: „škrtneš zápalkou, bioplyn vyhorí a zostane len CO2, ktoré sa ti premieša s kyslíkom a zrazu nič nie je cítiť." Táto prvá lekcia z americkej kultúry má teda najmä estetický charakter. Odar si však v tejto súvislosti neodpustí uštipačnú rečnícku otázku: „ako je možné, že na to došli Američania a nie my, keď ich považujeme za tak tupých?" Priznám sa, že ja sám som ešte túto novotu neskúšal, hoci si ju Odar veľmi pochvaľuje. V každom prípade uvítame (hlava aj ruka) Vaše informácie o akýchkoľvek praktických skúsenostiach alebo teoretických výhradách.
