Umelé potraty na Slovensku
V prvom rade sa treba pozrieť na vývoj umelej potratovosti na Slovensku v rokoch 1964 až 2006 (graf 1). Ukazovateľ úhrnnej umelej potratovosti zachytáva priemerný počet potratov pripadajúci na jednu ženu počas jej celého reprodukčného obdobia (15 - 49 rokov), za predpokladu nezmenenej úrovne plodnosti a potratovosti a nulovej úmrtnosti.
Zdroj: www.infostat.sk
Z nášho hľadiska je dôležitý najmä trend jeho vývoja. Historický background k nemu poskytuje Markéta Velická vo svojom článku: Umelá potratovosť na Slovensku v poslednom desaťročí - Slovensko v európskom kontexte. V roku 1957 vstúpil do platnosti zákon, ktorý povoľoval umelé prerušenie tehotenstva nielen zo zdravotných, ale aj sociálnych dôvodov. V tom čase na rozdiel od západnej Európy neexistoval na území ČSSR žiaden ucelený program sexuálnej výchovy a plánovaného rodičovstva, čo sa prejavilo na raste využívania interupcií ako antikoncepcie ex post. Práve absenciu osvety v kombinácii s absenciou účinnej antikoncepcie považuje Velická za základné faktory rastu umelej potratovosti. Začiatkom sedemdesiatych rokov bol zákon novelizovaný, o každom potrate rozhodovala takzvaná interupčná komisia. V tom období dochádza k poklesu (graf 1) realizovaných umelých potratov, prudký zlom nastáva naopak v druhej polovici osemdesiatych rokov, keď sú interupčné komisie zrušené. Nasleduje takmer anomický rast, ktorý vrcholí koncom osemdesiatych rokov.
V kampani Právo na život sa uvádza, že za posledných 50 rokov bolo podľa údajov ŠÚ SR na Slovensku „zabitých 1.370.000 detí." Pokým v roku 1988 počet realizovaných umelých prerušení tehotenstva (eufemizmus pre sugestívne slovne spojenie zabíjanie detí - demografický pojem, ktorý asi ŠÚ SR nevykazuje) kulminoval - na území Slovenska sa realizovalo 51 000 interupcií, následne došlo k ich poklesu a minulý rok to bolo 14 243 interupcií, teda necelá tretina. Kampaň paradoxne prichádza v období keď je počet umelých potratov na Slovensku na najnižšej úrovni za posledných takmer päťdesiat rokov (naposledy nižšia v roku 1958 - 12 383 interupcíí).
Výskumy hodnôt
Okrem demografických dát máme k dispozícii aj výsledky z prieskumov, ktoré sa sústredia na hodnotové orientácie obyvateľstva, ich názory a postoje. Tento zdroj údajov nám môže priblížiť ako sa na umelú potratovosť pozerala verejnosť v dobách ich najväčšieho využívania, či došlo k nejakým zmenám a kto sú tí, ktorí potraty schvaľujú a komu by teda táto kampaň mala byť primárne určená. Budem vychádzať zo starších dát dvoch vĺn Európskeho výskumu hodnôt (EVS) za roky 1991 a 1999. Vzorku tvorí populácia SR staršia ako 18 rokov, ďalšie informácie o oboch výskumoch nájdete tu.
EVS za rok 1991 spadá do obdobia po kulminácii umelej potratovosti na Slovensku (45 902 umelých potratov), rok 1999 hovorí o období v čase klesania (19 949 umelých potratov).
Schvaľovanie potratov
Graf 2 zobrazuje názory slovenskej verejnosti na to, či možno ospravedlniť potraty. Respondenti mali k dispozícii desaťstupňovú škálu, kde stupeň 1 znamená, že potraty nemožno nikdy ospravedlniť a stupeň 10, že potraty možno vždy ospravedlniť.
Zdroj: EVS 1991, Tilburg University - FOCUS Slovensko
EVS 1999, Tilburg University - Sociologický ústav SAV
V obidvoch sledovaných rokoch využil najväčší podiel z nich, tretina, právo nevyjadriť sa - neodpovedať. Samozrejme ako ste si mohli všimnúť, do tejto položky som zahrnul aj odpovede na stupňoch 5 a 6, ktoré predstavovali stred tejto dvojpólovej škály, teda neutrálne odpovede. Druhý najväčší podiel respondentov neospravedlňuje potraty nikdy. Jedná sa o takmer štvrtinu dospelej populácie. Naopak, podiel tých, ktorí potrat ospravedlnia vždy, sa pohybuje na úrovni iba približne šiestich percent.
Je zaujímavé zobrať do úvahy iba respondentov, ktorí sa k tejto otázke vyjadrili (nepovedali neviem ani neoznačili stupne 5 a 6) a rozdeliť ich na dve skupiny - tí, ktorí potraty skôr neospravedlňujú (stupne 1 až 4) a tí, ktorí ich skôr ospravedlňujú (stupne 7 až 10). V roku 1991 skôr ospravedlňovalo potrat len 36% opýtaných, podobne ako v roku 1999 (36,8%). Ani napriek viac ako dvojnásobnému poklesu počtu interupcií nedošlo v otázke schvaľovania potratov medzi rokmi 1991 a 1999 k žiadnemu výraznému posunu.
Schvaľovanie potratu podľa okolností
V roku 1991 boli respondentom predložené na posúdenie aj štyri okolnosti, ktoré by mohli viesť k umelému prerušeniu tehotenstva, s tým, že pri každej z nich mali uviesť, či potrat v danom prípade schvaľujú alebo neschvaľujú.
Zdroj: EVS 1991, Tilburg University - FOCUS Slovensko
Ako si možno všimnúť, respondenti súhlasili s potratmi v prípade zdravotných komplikácii, skoro každý deviaty (87,3%) v prípade, že je ohrozený život matky a potom ak existuje pravdepodobnosť, že dieťa sa narodí postihnuté (79,9%). Sociálne dôvody umelého prerušenia tehotenstva, ktoré zaviedol zákon z roku 1957, schvaľoval výrazne menší podiel respondentov. Obidva slúžia ako antikoncepcia ex post. Polovica oslovených (51,3%) schvaľovala umelé prerušenie tehotenstva v situácii, keď manželský pár už nechce mať viac detí a len štvrtina (26,4%) v prípade, že tehotná žena nie je vydatá.
Spomedzi všetkých opýtaných respondentov 22,0% schvaľovalo potrat pri všetkých štyroch dôvodoch súčasne, naopak, 8,4% by bolo proti potratu pri každom z uvedených dôvodov.
Kampaň Právo na život
Kampaň bude prebiehať od 01.09. do 30.09.2007 formou 500 kusov billboardov po celom Slovensku a 100 kusov A3 plagátov v mestskej hromadnej doprave v Bratislave. V rámci cieľov kampane nie je uvedené, na koho je zameraná, má osloviť ľudí. Cieľová skupina kampane je teda vymedzená len veľmi vágne. Ako sme si však ukázali, pred ôsmymi rokmi len niečo viac ako pätina dospelej populácie Slovenska schvaľovala interupciu zo zdravotných a sociálnych dôvodov zároveň a 36,8% by skôr ospravedlnilo potrat. Pritom kampaň by mala byť zameraná predovšetkým na nich.
Na to, aby som túto skupinu „schvaľovačov" potratov priblížil, som zobral respondentov, ktorí v otázke, či by ospravedlnili potraty (graf2), uviedli stupne 9 a 10 (vždy). Na základe socio demografických triedení sa ukázalo zacielenie na Bratislavu ako správne, pretože práve jej obyvatelia výrazne nadpriemerne schvaľujú potraty. Druhou skupinou nadpriemerne vysoko schvaľujúcou potraty v porovnaní s celoslovenským priemerom boli osoby vo veku 30 - 39 rokov. Prekvapivo sa v skupine osôb, ktoré potraty takto výrazne ospravedlňujú nachádzalo 65,2% tých, ktorí sa považujú za veriacich.
Uvidíme, či sa touto kampaňou podarí zasiahnuť práve tieto osoby. Mne len zostáva dúfať, že zadávatelia kampane venovali jej pre-testom dostatok času a pozornosti. Ide totižto o veľmi citlivú záležitosť, ktorá môže veľmi negatívne zasiahnuť deti, ženy ktoré spontánne potratili, atď... V tom prípade by bol jej potenciálny prínos zatienený práve nezamýšľanými dôsledkami, ktoré by vyvolala. Mám na mysli najmä traumatizovanie istých skupín obyvateľstva.
