Odkvitla zeleň, vyschli pramene,
naša láska zhasla, tak neplač na mojom ramene.
Zima mrazí a vzduch zredol.
Už i ten kvet, čo som zasadil, zvädol.
Už ma nič nedrží... umieram.
Zmizli ciele, preto na život síl nezbieram.
Srdce mrie a cítim chlad,
pominul sa mi po živote hlad.
Teraz už len pomaly zaspávam.
Smrť nie je až taká zlá, aspoň sa tak nazdávam.
Už pomaly vypovedajú mi zmysli.
Opúšťam tento svet. Všetky detaily mi zmizli.
Posledná
Jedna staršia báseň z môjho depresívneho obdobia. V tom čase bola myšlienka smrti súčasťou môjho každodenného života.