Priznanie

Vždy keď spánkom sladkým spíš
a noc k tebe sníčky skladá,
i keď tomu možno neveríš,
v diali Stojím ja, čo tvoju ruku hľadá.
Po tvojom dotyku ja strašne túžim,
jemnom, nežnom, letmom snáď,
a i keď na srdci ma láska súži,
neodvážim sa tiché priznanie zakričať.

Vždy, keď ti mesiac viečka hladká,
ja na stráži tíško stojím.
Zdáš sa mi strašne sladká,
zo dňa na deň tvoje rany hojím.
Nechcem, aby bol viac smútok v tvojej duši,
nech sa z nej stiahne mrákava.
Jak dažďové kvapky ti slzy suším,
ďaleko od miest, kde by vrana krákala.

Chcem sa priznať k svojim citom,
ktoré nosím v sebe neodkladne.
Žiadny maliar nevyjadrí ju skicom,
aj keby kreslil, kým mu ruka neodpadne.
Ja ľúbim ťa, strašne ťa ľúbim.
Chcem byť pre teba ten pravý,
i keď s osudom sa o teba súdim,
Tak vyslyš ma, kým som v mysli zdravý.