Rano Lenka vstava uz okolo pol siedmej. Umyva si vlasy a potom skusa budit Mareka. Neuspesne. Je dost hladna, na ranajky teda ide sama. Toast s dzemom a cajom je to, co prave potrebuje :-) Marek vstava az o deviatej a spolu zbehneme na dalsie ranajky.
Riksou sa ozdvezieme na zeleznicnu stanicu a rezervujeme si vlaky na najblizsie 2 tyzdne. Podari sa nam dostat listky na vsetky vlaky, co sme planovali. Super. Takze na zaver potuliek po Indii pojdeme este do Pandzabu, do Amritsaru a do Dharamsaly.
Po navrate do hotela si davame obed. Lenka nejaku polievku a hranolky (ma na ne fakt velku chut) a Marek akesi zemiaky s curry - a zrejme toto bol povodca dalsich problemov. Vsak pisme a citajme dalej.
Okolo 12:45 k nam prichadza KK a uistuje sa, ze sme tu a ze sme na neho nezabudli. Balime si veci, fotaky, vodu, keksy a vyrazame s KK do mesta.
Na motorovej riksi sa prepletame ulicami a ulickami Agry. Premavka je husta, je treba vela trubit :-) A obcas ist hoci aj v protismere. KK je macher, to je zrejme. So soferovanim v takejto "tlacenici" ma isto dlhorocne skusenosti.
Prechadzame cez most na druhu stranu rieky Jamuna. Most je v takom ubohom stave, ze na Slovensku by nieco podobne uz pred 30 rokmi odstavili a bud zrekonstruovali alebo rovno zburali. Tu v Agre je to vsak dolezita dopravna tepna. Auta, rikse, bycikle, mopedy, chodci prudia oboma smermi neustale.
Prichadzame k Jamune a KK zastavuje. Ukazuje nam mestsku "pracovnu". Na brehu rieky (a aj priamo v rieke) je ruch. Chlapi peru - namocia kus nejakeho pradla do rieky, poskrucaju ho, mierne vyzmykaju, potrieskaju s nim parkrat o drevenu dosku a proces opakuju. Na brehu na dlhych snurach sa uz susia farebne plachty a tricka a kosele a nohavice a ... Pri brehu su tiez obrovske nadoby s vodou a pod nimi hori ohen. Tu sa mocia v horucej vode silnejsie znecistene veci. KK nam vysvetluje, ze dobi-wallahs (indicky nazov pre pracov) tu peru pre celu Agru od piatej rano do druhej poobede. Takze ak si v hoteli dame vecer nieco oprat, tak na druhy den sa to tu bude plakat v rieke a susit na slnku na tychto snurach. A vecer dostaneme pradlo nazad ako nove. Pozerame na rieku, v ktorej v tomto obdobi je uz len velmi malo vody. Kusok ponize sa v nej chladia vodne byvoly.... Rozmyslame nad tym, ze sme asi urobili dobre, ze sme si oprali sami vo vedre na hoteli :-)
Nasadame do rikse a KK nas vezie k Taj Mahalu, ale na vyhliadku z druhej strany Jamuny. KK hovori, ze tento rok bude velke sucho. Uz teraz je v rieke malo vody a monzun je este velmi daleko. Z rikse vystupujeme na okraji 4-km "zeleneho" okruhu okolo Taj Mahalu, do ktoreho nemaju vstup ziadne motorove vozidla. K vyschnutemu riecistu Jamuny prichadzame peso. Vody je tu len minimum. Na suchej pode vidime male docasne policka chudobnych ludi s malymi docasnymi domcekmi. Docasnost znamena do monzunu. Potom sa v rieke zdvihne hladina, policka zaleje voda a ludia sa prestahuju dalej.
Pribiehaju k nam dve male dievcatka. Zacina sa klasicka "hra":
Oni: "Chocolate?"
Lenka: "No chocolate"
Oni: "Pen?"
Lenka: "No pen." A aby to urychlila, tak pridava "no chocolate, no biscuit, no pen, no rupee".
Male sa zamyslia a: "Shampoo?" - tym nas veru dostali, zobrat sampon.
Lenka: "And no shampoo".
Hra este chvilu pokracuje, potom to babizne vzdavaju.
Taj Mahal je z tejto strany krasny. Mame ho ako na dlani. Fotime a vraciame sa k riksi. Este sa k Taj Mahalu vratime, z prednej strany.
KK nas vezie k Itimadud-Daula (hovoria mu aj Baby Taj - detsky Taj). Je to hrobka vezira postavena cca 40 rokov pred Taj Mahalom. Vstupne je 100 rupii na osobu. Okolo hrobky je upraveny park. Prechadzame sa dookola, obdivujeme ju zo vsetkych stran. Je naozaj nadherna, steny su jemne zdobene z bieleho mramoru vykladaneho mozaikami z roznych farebnych polodrahokamov. Znalci tvrdia, ze tato hrobka je zachovalejsia ako Taj Mahal, co sa tyka celkovej vyzdoby. Je tu pokoj a klud. Marekovi zacina byt tazko od zaludka. Pri spomienka na obedne zemiakove curry sa v nom zacina vsetko burit. Marek zatial drzi.
Od hrobky odchadzame k Agra Fort (pevnost). Dnu nepojdeme, vstupne je nejakych 300 RS/osobu. Spolu za Taj Mahal (astronomickych 750 RS/osobu) by to bolo fakt prilis vela. Pevnost si teda prezerame len zvonku a KK nam do toho lamanou anglictinou hovori cosi z historie. Ukazuje nam tiez balkon, na ktorom udajne Shah Jahan (dal postavit Taj Mahal) travil vacsinu svojho domaceho vazenia na konci zivota. Z balkona mal vyhlad na Taj Mahal a mohol tak spominat na svoju manzelku, ktora pri porode zomrela a pre ktoru dal z lasky Taj Mahal vybudovat. Obchadzame pevnost a nasleduje KK-ova cast programu.
Najprv nas berie do predajne rucne tkanych (skor sa da povedat viazanych) kobercov. Chlapici nam v rychlosti ukazu, ako sa viazu a obchodnik nas hned berie do predajne. Tu pred nas na zem rozmotavaju koberce roznych velkosti, tvarov a farieb. My len prikyvujeme, ze pekne, pekne, ale kupovat rozhodne nechceme. Majitel na nas ani moc netlaci. Veru nevyzerame ako klientela, pre ktoru su "nastavene" ich ceny.
KK nas dalej berie do obchodu s polodrahokamami. Tu travime fakt len chvilu. Marekovi je coraz horsie. Stale vsak drzi. Vravi si "co aj zabijem kona a pojdem peso, ale Taj Mahal dnes vecer uvidim!".
Nakoniec nas KK zavezie do vladneho (v zmysle statneho) klimatizovaneho 5-poschodoveho obchodneho domu plneho indickych umeleckych predmetov. Nemame v umysle nic kupit, napriek tomu nas sem KK zaviezol. Ako vravi, nech si prezrieme, co vsetko krasne vedia sikovne indicke ruky vytvorit. Prezerame si tovar a davame KK-ovi za pravdu. Su tu nadherne veci. Da sa tu vidiet vsetko od latok, zdobenych vankusov, salov, cez mramorove stoly zdobene ornamentami, sochy, sperkovnice, dreveny nabytok az po sosky, sochy a sperky. Krasne umelecke prace. A poriadne drahe. Pozerame si mosadznu sosku v cene celej nasej cesty po Indii aj s letenkami a radsej odchadzame.
Konecne mierime k Taj Mahalu. KK nas vysadi kusok od zapadnej brany a dohodneme sa, kde sa o poldruha hodiny stretneme.
V parku a na pristupovej ceste k arealu sa prebojuvame cez mraky cykloriksiarov, predajcov vsetkeho mozneho, sprievodcov, ... Staci chvilka a z ich pokrikovania a vnucovania sa mame hlavy ako balony.
Kupujeme si listky za 750 rupii/osobu! Marek v duchu place a nadava a je rozhodnuty zacat obhajovat rozne ceny pre domacich a cudzincov do pamiatok na Slovensku. Ten pocit, ze domaci platia vstupne nejakych 20 rupii a cudzinci 750 je fakt zvlastny.
Z listka-pohladnice sa dozvedame, ze na tento 1 listok sa v dany den (den predaja listka) da ist pozriet okrem Taj Mahalu aj do Itimadud-Daula (Baby Taj), do Agra Fort, do Sikandry a do Fatehpur Sikri. Je to sice pekne, ale za 1 den sa da poriadne si pozriet mozno tak 2 z vyssie uvedenych pamiatok. Urcite nie vsetky. Navyse take opustene mesto Fatehpur Sikri je 40 km od Agry. No co uz.
Vchadzame do arealu Taj Mahalu. Najprv vsak prejdeme detektormi kovov a veci nam skontroluju vojaci. Bezpecnost nado vsetko.
Hlavna brana vyzera velkolepo. Za nou sa vynara Taj. V podvecernom makkom svetle je to krasny pohlad. Popisat sa to da len tazko. Obrovska stavba z bieleho mramoru, ktora posobi tak velmi jemne. Krasa v symetrii. Fotime a postupne prichadzame blizsie a blizsie. Zblizka vyzera Taj este menej skutocne. Nahlas si vravime "toto tu v skutocnosti nie je, toto naozaj nemoze existovat!!!". Nadhera.
Prechadzame okolo skupinky postarsich moslimov. Usmievaju sa na nas, vidno na nich, ze by sa radi nieco spytali. Nakoniec sa osmelia a jeden z nich sa obracia na Mareka s velkou nadejou v ociach a s otazkou: "Iran?" Marek na to prekvapene vrti hlavou "No Iran, Slovakia.". Ind na to s trosku mensou nadejou "Moslim?". Marek opat vrti hlavou "No moslim.". Chlapom evidentne povadne nalada, ale s usmevom sa pytaju na mena a trasieme si rukami. Chvalia Marekovu bradu.
Uz osamote spolu hutame nad tym, preco si asi tak mysleli, ze sme moslimovia z Iranu.
Marekovi je coraz horsie a horsie od zaludka a aj od.... Spomienka na ten dnesny obed zacina byt na nevydrzanie.
Prichadzame uplne k Taju, obchadzame ho zozadu. Vyzuvame sa pri bocnej stene a po horucom mramore vychadzame bosi na horne nadvorie. Je to tu krasne (toto su Lenkine pocity, Marek sa uz viac a viac orientuje len na pochody vo svojom vnutre). Prechadzame sa, fotime, slnko pomaly zapada.
Marek navrhuje okamzite stiahnutie sa do zalohy - do hotela. Odchadzame teda. Cez cyklorikse a predajcov suvenirov sa prebojujeme rychlo. KK nachadzame ako v riksi zuje betel. Ked rozprava tak riadne susle - ma plne usta betelu a cervenych slin. Nastupujeme a vraciame sa do hotela.
Marek okupuje WC. Nadlho. Dnesny obed a ktovie co vsetko predtym sa rozhodlo z neho okamzite dostat von. Je jedno, ktorym smerom.
Potom sa mu kus ulavi. Akonahle vsak nieco male zje alebo co i len trochu vypije, tak to ide do 20 minut von. Zaludok nic neznesie. Vyzera to na nejake priotravenie sa tym jedlom z obeda. Lenka nevie, co ma robit. Nakoniec sa dohodneme, ze zajtrajsiu rannu cestu z Agry do Jaipuru odlozime minimalne o 1 den. Listky na autobus sa Lenke podari stornovat.
Cely vecer sa nesie v znameni Marekovho vysedavania na WC. Ked uz konecne nic odnikial nejde, tak sa cely mrtvy a kompletne dehydrovany zvali do postele. Pije vodu poleziacky a len vo velmi malych duskoch a velmi velkych intervaloch - aby aspon trochu tekutin prijal zaludok. Lenka pomaly zaspava, kedze sa tu nic insie v tejto situacii neda robit. Pyta si od Mareka slub, ze nebude vodu pit hltavo, tak ako by chcel.
Marek len lezi na posteli, zaspat sa mu neda. Organizmus v zufalej potrebe vody aj zabudol na spanok. Obcas, raz za 20 minut, sa Marek malicko napije. Zaludok to zatial akotak zvlada. Takto to ide do nejakej tretej. Potom trochu spanku. Opat maly glg vody. Kratky spanok. Opat glg. Spanok. Takto az do rana. Velmi zufala noc.
Agra, Taj Mahal a zaludocne problemy
Indicky zapisnik, den 25 (30.03.2006 stv)