Druhy indicky den, ktory v podstate ani nebol

Rano Lenka vstava este za tmy a zistuje, ze Marek skoro celu noc nespal. Len vysedaval na zachode. Na chvilu sa mu nad ranom podari zaspat. Pomaly svita. Lenka ho nechce budit, tak berie fotak a vystupuje na strechu hotela. Na matracoch tam spia niektori zamestnanci. Lenka si sada na lavicku a sleduje vychod slnka. Je to uzasne. Pevnost postupne meni farbu z tmavohnedej na cervenu. Domy pod pevnostou natrete modrou farbou ziaria. Lenka to skusa cele odfotit. Atmosfera skoreho rana sa vsak foti tazko.

Na okolitych strechach spia ludia. Je to pre nich prijemnejsie ako v zatvorenych miestnostiach. Pomaly sa budia. Niektori z nich Lenke s usmevom zamavaju. V tichu sa stale viac a viac ozyva spev vtakov. Postupne tiez silnie ruch na uliciach. V Jodhpure sa zacina novy den.

Lenka sa vracia na izbu. Marek opat sedi na zachode. Potom zaspava. Lenka ranajkuje keksy a tiez zaspava. Budi sa okolo 10:00 hod. S Marekom to vyzera zle. Uz ma aj teplotu. Rozmyslame, z coho by to mohlo byt. Vychadza nam to na vcerajsi ananasovy dzus :-(

Lenka schadza na recepciu, ci nam zavolaju doktora. V pohode, zavolaju. Cakame na neho. Marek pravidelne odbieha s krcmi v zaludku a crevach na zachod. V zrkadle sa nespoznava, je uplne tmavocerveny, az priam hori. Poriadna horucka. Nic mu nechuti jest, pije len vodu.

Okolo 14:00 sa Lenka opat pyta na doktora. Vraj pride. Kupuje teda aspon toaletny papier a dalsiu vodu. O stvrtej poobede sa situacia opakuje. Dole na recepcii Lenke tvrdia, ze lekar vraj urcite pride, nemame mat starost. Pre istotu mu vsak volaju este raz. Lenka si poziciava teplomer a v restauracii kupuje Marekovi cierny caj. Ten zatial v horucke umiera na izbe.

Okolo piatej poobede prichadza postarsi lekar. Mareka popocuva, vysetri, zmeria tlak. Je velmi mily, usmiaty, prijemny. Povzbudzuje Mareka, ze urcite bude skoro v poriadku. Nechava mu lieky proti krcom v bruchu, druhe proti hnacke a tretie proti pripadnej zaludocnej nevolnosti. Na papier pise nazvy liekov a ich uzivanie. Platime "strasnych" 250 rupii za vsetko. Pan odchadza a este raz zdoraznuje, ze uz zajtra to bude v pohode. Marek si berie lieky. Postupne mu je lepsie, horucka ustupuje, krce polavuju. Na zachod sice este musi odbiehat, ale uz to tolko neboli. Ked sa mu zda, ze je uz po horucke, meria si teplotu. 38.5 stupna. Cez obed, ked to bolo najhorsie, to v pohode mohlo byt cez 40.

Lenka odchadza na strechu na veceru, Marek ostava oddychovat na izbe. Lenka si dava opat pizzu, tentoraz syrovu. Je vyborna. Objednava tiez pre Mareka velky cajnik plny cierneho caju. Vracia sa na izbu. Nachadza Mareka podriemkavat.

Prichadza majitel hotela. Zaujima sa, ci je Marekovi uz lepsie. Vraj ak chceme, da nam za rovnaku cenu izbu s klimatizaciou. Nechceme, sme v tejto izbe spokojni. Uplne nam postacuje ventilator na strope. Majitel dalej hovori, ze ak budeme chciet jedlo alebo pitie, staci povedat v restauracii a donesu nam to na izbu. Potom nam este donesie ciste plachty. Dakujeme.

O deviatej vecer si Marek dava druhu varku liekov. Lenka cakajuc na uvolnenie sprchy/zachoda pomaly zaspava. Marek sa v noci este parkrat budi a odbieha, ale je to uz omnoho lepsia noc ako ta vcerajsia. Ako sa neskor ukaze lieky zabrali na 100% a "zabetonovali" Mareka na dalsich 5 dni :-)