Rano vstavame o 6:30. Marek vyzera ovela lepsie. Lenka zase naopak - skoro vobec v noci nespala. Balime veci a o 7:00 hod uz pred hotelom berieme riksu k nejakemu hotelu, odkial by mal odchadzat autobus do Jaipuru.
Autobus je uz pristaveny. Vyzera dobre, nie je to ten maly tragacik, ktorym sme sa trieskali tak dlho ci ci uz do Khajuraha alebo do Orchhy. Je to Deluxe autobus a vyzera ako nase dialkove autobusy - nalavo i napravo od ulicky len po dve sedadla. Takze ziadne tlacenie sa na malom priestore.
Nastupujeme. Sme tu jedini turisti, vsetci ostatni su domaci. O 7:30 hod, presne podla planu, sofer zatrubi a vyraza na cesty. Hrrr, do Jaipuru.
Cesta prebieha prijemne. Nie je zapnuta klima. Otvorene su okna, takze sa vetra. Sedime pohodlne a hlavne na celych zadkoch :-) Cestou stojime cca pol hodiny pri malom "motoreste". Marek zhana v stanku cez cestu vodu a potom spolocne pozorujeme miestne opice. Je ich tu vela, nahanaju sa po stromoch.
Zvysok cesty ubieha v pohode, len sofer by si zasluzil poza usi. Soferuje strasne. Zoparkrat brzdi tak prudko, ze si skoro treskneme hlavu o operadla pred nami. Obcas sa pusta do takeho predbiehania, ze nam az mrzne usmev na perach. Nevadi mu, ked ide oproti nakladiak alebo iny autobus - proste ak je pred nami niekto pomalsi, tak ho treba predbehnut. Je jedno, ze cesta je uzka a oproti nieco ide. Ale vzdy mu to nakoniec nejak vyjde.
Cestou miname mnoho dediniek. Vidno v nich velmi vela pávov. Zaujimave.
Pomedzi dedinky je zase vela malych tehelni. Z tenkych a vysokych kominov sa kudli husty dym. V okoli pobiehaju robotnici a ukladaju hotove vyrobky na velke kopy. Je tu neskutocne vela cervenych tehal pozdlz cesty.
Do Jaipuru prichadzame okolo obeda. Mierime priamo k budke predplatenej taxi sluzby (prepaid taxi). Najskor sa nechame riksou odviezt k hotelu Diggi Palace, podla sprievodcu Lonely Planet by mali mat izby tak kolo 250 RS/noc. Po vystupeni z rikse o tom trochu zaciname pochybovat. Je to tu velmi pekne, upravene. V nadvori velka restauracia. Vyzera to byt na drahy hotel. Na recepcii nam to potvrdia. Najlacnejsiu izbu maju za 600 RS/noc. Recepcny nam este poradi Evergreen Guest House (bola to nasa druha moznost, zaloha) a odchadzame. Vodic rikse sa nas snazi presvedcit, ze nam ukaze ine hotely. Trvame na Evegreene, nakoniec nas teda berie tam.
Evergreen Guest House je dost velky hotel. Ma velku vnutornu zahradu. Na travniku sa tu povaluje vela turistov, cestovatelov.
Paci sa nam tu, tak ostavame. Izbu mame sice za 350 RS/noc (zatial vobec najdrahsia izba), ale je velka, priestranna a velmi svetla.
Vraciame sa do rikse pre velke ruksaky, platime za odvoz. Vodic sa nas snazi ukecat na prehliadku mesta. Nechceme. Stacilo nam s KK-om v Agre. Bolo to sice pekne, ale trochu sme sa citili ako v klietke, ked stale s nami niekto bol a daval na nas pozor. Tu v Jaipure si chceme mesto pozriet po svojom a vlastnym tempom.
Zvalime sa na izbe a chvilu oddychujeme. V tunajsej restauracii si potom davame obed a vyrazame do mesta.
Chvilu bludime v uliciach okolo hotela a nie a nie najst spravny smer do centra. Tak si berieme cykloriksu a nechavame sa tam odviezt. Vezie nas starsi panko. Sliape do pedalov, trapi sa s nami. Zrazu Lenke pride poriadne luto, ako tu niektore veci "funguju". Zacat robit ako dieta a robit az do smrti. Vysadame pri Hawa Mahal a Marek dava slachovitemu pankovi 40 rupii, aj ked sme sa povodne zjednali na 30. Panko sa smeje a dakuje. Vieme, ze sme mu pomohli tym, ze sme sa nechali odviezt a mohol si tak zarobit. Ale pre Lenku to bola pravdepodobne posledna cykloriksa, ktorou sa viezla. Radsej motoriksa alebo potom peso.
Pozerame si Hawa Mahal (Palac Vetrov). Slnko je priamo za nim, takze nevidime detaily. Ani fotit sa moc neda. Mracime sa a zmurime do prudkeho svetla. Pozrieme si ho teda este raz. Zajtra rano, ked bude pekne nasvieteny spredu.
Ideme smerom do centra stareho mesta. Vsade su male obchodiky. Nakupuju tu turisti, ako aj vela domacich. Zohnat sa tu da vsetko.
Na Tripolia Bazaare vidime, ze cesty su ozdobene farebnymi pruhmi nakreslenymi kriedou. Na budove na druhej strane cesty je velky plagat, nieco v style "Vitajte na festivale Gangaur v Jaipure.". Na dlhom balkone nad cestou su pripravene stolicky, sedi na nich uz zopar turistov. Hadame, ze asi bude nejaka prehliadka. Nedaleko stojacich policajtov sa pytame, ze ako sa dostaneme na tu tribunu. Ochotne nam ukazuju cestu. Zatial je tu stale len zopar ludi, miesta v prvom rade su este volne. Tak si sadame :-) A stale moc netusime, co to tu bude a ci sme si niekde nemali nahodou kupit listky. Nik nas vsak nevyhana a ani si nepyta vstupne. Takze pohoda.
Prichadzaju dalsi turisti, miesta sa obsadzuju. Plne su uz pomaly tri rady stoliciek za sebou. Vedla nas si sada starsi nemecky par. Davaju nam letacik s informaciami o festivale. Konecne vieme, na co vlastne cakame.
Festival Gangaur je oslavou lasky boha Shivu a bohyne Parvati. Kona sa na prelome marca a aprila, podla hinduistickeho kalendara je to v mesiaci chaitra, ktory oznacuje koniec zimy a prichod jari. Oslavy vrcholia farebnym sprievodom. A to prave dnes, ked sme sem dosli. Ako nahodicka. No a na ten sprievod tu vsetci (aj my) netrpezlivo teraz cakame.
Okolo 18:00 su uz ulice plne ludi. Vela turistov, ale omnoho viac zvedavych domacich. Spod nedalekej brany Tripolia sa zacinaju vynarat prvi hudobnici. Je s nimi aj tanecnik, ktory ma okolo pasa pripevnenu bábku kona. Tancuje. Vyzera to ako divoka jazda na malom ponikovi. Postupne sa vsetci presuvaju pod nasu tribunu. Konika si medzi sebou vymienaju viaceri tanecnici. Kazdy na vlastny styl :-)
Z brany vychadzaju tanecnicky v tmavych satach, za nimi dalsie tanecnicky s velkymi bábkami na hlavach. Kazda skupina ma vlastny zivy hudobny doprovod. Saty su pestre, vsad vela sperkov - striebro, zlato, zrkadielka. Rajastan je najfarebnejsia cast Indie.
V sprivode dalej dostojne kracaju farebne pomalovane slony. Popod nas prejde tak do 40 tychto mohutnych zvierat so "sofermi" sediacimi im na chrbtoch. Nasleduje vojenska jazda na tavach, za nimi par volov taha vozy s delami. Do toho vyhravaju vojenske dychovky a kapely. Farby, hudba, usmevy, radost, ...
Vsetko sa konci uz skoro potme. Schadzame z tribuny uplne ohureni. Toto sme fakt necakali. Rajastan nas privital veru velkolepo.
Chvilu sa este tulame po meste, ale postupne na nas pada unava. Berieme si riksu a vraciame sa do hotela. V restauracii v hoteli si davame veceru. Marekovi to vsak neurobilo moc dobre na jeho z predoslych dni rozbureny zaludok. Je mu tazko. Na izbe teda doraza nasu borovicku. Trochu sa mu ulavi, ako alkohol rozpusta mastnotu v zaludku :-)
Zajtra nas caka Amber a jeho pevnost.
