Horucava v Jaisalmeri

Rano o 4:00 sa Lenka nemoze vyplazit z postele. Marek je na tom lepsie - vstal a teraz Lenku povzbudzuje :-) Berieme ruksaky a odchadzame z hotela.

Vcera dohodnuty riksiak nas nastastie caka. Je pri nom aj majitel nasho hotela. Je prekvapeny, ze ideme do Jaisalmeru vladnym autobusom a nie sukromnym.

Cesta riksou na autobusovu stanicu este tmavym Jodhpurom prebieha rychlo. Nikde ziadne auta, rikse, bicykle, ziadna zapcha. Na uliciach sa len klbcia medzi sebou psy a v malych skupinkach lezia na asfalte kravy. Spia, prezuvaju, cumia do reflektoru nasej rikse.

Na stanici sme pred piatou. Este stale je poriadna tma. Autobus je uz pristaveny, nastupujeme. Chvilu si medzi polohovatelnymi sedadlami hladame tie skutocne polohovatelne. Nakoniec jeden par nachadzame a skladame sa na nich. Autobus je dost spinavy, ale na tuto jednu cestu nam bude musiet stacit.

Cesta prebieha dost dobre. Zo zaciatku spime. Ked sa rozvidni, pozorujeme okolitu krajinu. Sem-tam vidiet gazely a pavy. Postupne ubudaju stromy a pribudaju volne sa pasuce tavy :-) Vidiet, ze mierime na zapad, smerom do puste Thar, na okraji ktorej sa Jaisalmer nachadza.

Do Jaisalmeru prichadzame za 4 hodiny aj cosi. Velmi dobry cas. V autobuse sme jedini turisti. Sme pripraveni na to, ze po vystupeni nas zavali svorka neunavnych riksiakov a nadhanacov do hotelov. Ake je vsak nase prekvapenie, ked nas oslovi len jeden vodic motorikse. Bez problemov zjedname cenu na 20 RS priamo do pevnosti. Hadame, ze tymto autobusom chodia len domaci a preto sa nadhanacom neoplati v tomto case stepovat na stanici a cakat na svoje koristi. Sme tomu len radi. Nadhanaci sa pravdepodobne zhromazduju pri prichodoch vlaku alebo sukromnych autobusov. Takze nasa vcerajsia intuitivna volba vladneho autobusu z Jodhpuru sa ukazala byt ako velmi dobra.

V pevnosti vystupujeme na malom namesticku, tesne za stvrtou branou. Rikse uz dalej nemozu, ideme teda peso. Cestu uzkou ulickou k hoteliku Desert nachadzame rychlo. Marek zjedna izbu s vlastnou kupelnou a s vyhladom na mesto na 200 RS/noc. Byvame priamo v jednej z vezi v opevneni.

Citime, ako sa postupne poriadne otepluje. Vsetci nas varovali, ze tu v Jaisalmeri, na okraji puste, bude v tomto obdobi uz poriadne teplo. Zaciname to citit na vlastnej kozi :-)

Na obed odchadzame do nedalekej talianskej restauracie. Potom sa len tak prechadzame uzkymi ulickami pevnosti. Zacina byt naozaj VELMI teplo. Vraciame sa teda do hotelika a najvacsiu obednu horucavu preckavame na izbe, pod ventilatorom.

Okolo pol piatej odchadzame k nedalekemu jazierku Gadi Sagar. Z pevnosti je to cca 30 minutova prechadzka. Z hlavnej cesty odbocime k jazierku. Na pristupovej ceste posedava zopar predavacov suvenirov. Uz par sto metrov sa za nami taha jeden tulavy pes a chce sa "kamaratit". Onuchava nas, vrti chvostom, zrejme by rad dostal nieco pod zub. Ked sa pristavime pri starom sadhu (svaty muz) s dlhymi vlasmi, co sediac na zemi predava zopar suvenirov, psik sa priblizi k Lenke a zozadu jej dobne nosom do ruky. Lenka od prekvapenia odskoci kusok stranou. Ako to zbadal sadhu, az prekvapivo rezko vyskoci na nohy, pribehne k psovi a dlanou mu poriadne treskne po hlave. Pes len zaskuci, odbehne a smutne na nas pozera. Sadhu si sada, usmieva sa na nas a ponuka nas svojim tovarom.

Pri jazierku je pekne a pokojne. Zvonku si prezerame okolite palace a rozhodneme sa sem prist zajtra rano. Budu sa dat urobit pekne fotky pevnosti. Teraz je slnko presne za nou, takze nic by z toho nebolo.

Odchadzame. Na Gandhi Chowk (centrum Jaisalmeru) sa vezieme riksou. Veceru si dame na streche restauracie Top Deck. Nad pustou pomaly zapada slnko. Vidime to vsak len podla cervenych odrazov na oblakoch, ktore zakryvaju oblohu.

Do pevnosti sa vraciame peso ulickami plnymi obchodov a restauracii. Je tu aj vela krav. Su pekne, ciste, roznych farieb, niektore s namalovanymi rohmi. Su to asi zatial najkrajsie kravy v Indii :-)

V hoteli si davame sprchu. Dosial bola vymozenost mat teplu vodu. Vacsinou sme mavali len studenu. Tu v Jaisalmeri vsak tecie zo sprchy len horuca voda - cez den slnkom zohriata v ciernych obrovskych plastovych nadrziach na streche. Horuca sprcha po horucom dni nie je nic moc. Radi by sme si priplatili za luxus mat tu studenu vodu. Avsak neda sa.

Sedime na okne a pozorujeme vecerne mesto pod nami. Mur pevnosti, v ktorom je okno zasadene, je zhruba 80 cm siroky. Na parapetnej doske su rozlozene farebne vankuse. Sedi sa na nich pohodlne. Konecne piseme pohladnice.

Vecer okolo desiatej je stale na izbe 37.5 stupna. Tak to sa nebude moc dobre spat v takom teple. Malicky stropny ventilator sa sice toci, robi, co moze, ale vzduch sa neochladzuje ani trochu. Skusame zaspat.