India. Par slov na zaver.

Indicky zapisnik - drobnosti, o ktorych sme este nepisali...

Písmo: A^- | A⁺

Pre mnoho ludi moze byt uz samotny prichod do Indie poriadnym "kulturnym" sokom. Najma pre tych, ktori maju Indiu vysnivanu ako krajinu duchovna a cistoty.Taki ludia sa potom len tazko spamatavaju z toho, ze na ulici musia prekracovat vykaly a ze vacsina domacich v nich vidi len chodiacu penazenku. Toto ma byt krajina, co dala svetu desiatkovu sustavu a dve z najvacsich svetovych nabozenstiev? Na prvy pohlad po duchovne ani stopy. Len neporiadok, krik a teplo. Mozete byt akykolvek flegmatici, v Indii urcite narazite na vela veci, co vas uplne "rozkopnu". Ci uz v dobrom, alebo v zlom - nudit sa tu urcite nebudete. Emocie vami pravdepodobne budu mavat od zaciatku az do konca pobytu. A vdaka tomu sa vam India postupne, nenapadne votrie pod kozu.

Kazdy clovek, ktory sem pride (najma z nasej "zapadnej" kultury), si musi uvedomit, ze je to tu uplne ale uplne ine ako doma. Netreba porovnavat. Treba si len zvyknut, prisposobit sa. Je tu privela ludi, privela zvukov, farieb, chuti, pachov, proste vsetkeho. Kazdy robi nieco ine, ak aj dvaja robia to iste, robia to uplne inym sposobom... Z vasho pohladu absolutny blazinec. Nechapete, ako to vsetko vlastne dohromady moze fungovat. Chaos... Lenze ono to funguje a vy len stojite a prizerate sa ako to teliatko na tie nove vratka :) Obcas mate pocit, ze indicke kravy su na tom podobne, lebo tiez len postavaju, prezuvaju a pozeraju a pozeraju... :) Cloveku nezostava nic ine, len sa s tou nadmierou vsetkeho zmierit. Pokusit sa uvolnit a zacat vnimat bez predsudkov. Potom si moze zacat uzivat :)

Je vela moznosti, ako Indiu spoznavat. Zalezi na tom, kolko penazi a casu ste ochotni obetovat a co chcete vidiet. My sme zvolili sposob, pri ktorom sme neminuli vela penazi a pohybovali sme sa medzi obycajnymi ludmi (tusim na to existuje aj kategoria - nizsia stredna vrstva :) ). Jednoducho, ziaden luxus. Cestovali sme vlakmi a autobusmi (aj ked v ramci krajiny sa da cestovat vnutrostatnymi letmi, ktore mozu usetrit vela casu). V ramci miest sme sa presuvali riksami. Jedavali sme v obycajnych restauraciach. Ubytovani sme boli zvacsa vo velmi jednoduchych (ale cistych) malych hoteloch. V kazdom meste je pomerne dobry vyber ubytovania. V tomto smere totiz v Indii neexistuju pre podnikavych ludi skoro ziadne obmedzenia, takze vzajomna konkurencia je obrovska. Ak si jeden clovek otvori hotel alebo restauraciu, hned si aj 10 dalsich povie, preco by tiez daco take nevyskusali. Ved turistov je tu vela a prisli sem minut peniaze. Mozno aj preto sa nam pocas celeho pobytu ani raz nestalo, aby sa nas casnici pokusali hned po dojedeni z restauracie "slusne vystvat". Na Slovensku sa to stava bezne. Indovia vsak vedia, ze turisti (najma belosi) sa navzajom pritahuju. Ak v podniku sedi jeden (hoci len pri pohari dzusu), je velka pravdepodobnost, ze si tam pridu sadnut aj dalsi.

Vacsina Indov su v prvom rade obchodnici. Ak maju moznost na vas zarobit, tak to urobia. Ak sa pri tom nechate oklamat, vasa chyba. Ceny tovaru je potrebne vzdy zjednavat. Nemyslite si, ze ak zaplatite premrstenu cenu, tak vam za to niekto bude vdacny. Skor vas budu povazovat za hlupakov. Ak sa nechcete jednat, vo vacsich mestach su obchody s pevne stanovenymi cenami. Vela takych je napriklad priamo na Paharganji v New Dilli. Je dobre zopar z nich si pozriet a zistit, ake priblizne maju ceny. Netreba zabudat na to, ze India je velmi lacna krajina. Cokolvek, za co by ste mali zaplatit viac ako na Slovensku, je predrazene. Pri jednani si medzi sebou nehovorte po slovensky sumu, ktoru ste ochotni za tovar zaplatit. Indicki obchodnici mozu nasim cislovkam rozumiet. Najma vo vacsich mestach, kam chodi vela rusov.

Pocas pobytu sme najviac zo vsetkeho vnimali ludi. Vacsionu boli velmi mili, usmiati a priatelski. Bolo ich vela, boli vsade a najma boli strasne zvedavi. V mnohych veciach nam pripadali ako deti. Ak vedeli co len trosku po anglicky, vypytovali sa do omrzenia - odkial sme, ako dlho sme v Indii, kedy odideme, ako sa volame, preco sme tu, ci sa nam tu paci, preco sa nam tu paci, kolko doma zarabame, co vsetko sme uz videli, kde vsade sme uz boli, co jedavame, ci nam to chuti, co to mame oblecene, preco sme spolu,... Ak sme si aj nasli nejaky kutik, kde sme si mohli v tichu chvilu oddychnut, nezostali sme dlho nepovsimnuti. Vacsina Indov ma velke rodiny a vela deti, preto nie su zvyknuti byt sami. Ak nas videli niekde osamelo sediet, tak nam jednoducho prisli robit spolocnost. S usmevom na perach a batohom otazok... Vela krat sme z toho boli naozaj velmi unaveni. Predsa len sme zvyknuti na vacsie sukromie. Tu sme sa museli zmierit s tym, ze na nas neustale uprene pozeraju, ukazuju si na nas, hodnotia nas, behaju za nami na ulici, chytaju nas za ruky. Kazdy zobrak, ktory nas zbadal, si prisiel nieco vypytat. Casto bolo pre nas tazke rozlisit, kto sa chce naozaj len porozpravat a kto prisiel, aby z nas vytiahol peniaze. Ako-tak sa nam vsak podarilo odolavat. Pomahalo nam v tom niekolko veci - obmedzena velkost ruksakov, ktore sme si niesli na chrbtoch (nekupovali sme hluposti, ktore by sme potom museli so sebou mesiac vlacit), minimalna hotovost (zvysok penazi v cestovnych sekoch, ktore sa dali zamenit skoro v kazdom meste), schopnost s usmevom zopakovat aj 10 krat nie (mnohi obchodnici su presvedceni, ze nakoniec vas ukecaju) a hlavne nespekulovat (malokedy vam za par rupii ponuknu skutocne hodnotnu vec).

Zobraci su uplne vsade. A VZDY si vas vsimnu. Zo zaciatku im nedokazete povedat nie a ak nemate pri sebe drobne, date im aj viac penazi. Potom si postupne zacnete vsimat zvlastne veci. Napriklad... Stojite na ulici a vedla vas stoji postarsi zjavne bohaty Ind, ktoreho hodinky stali viac ako cely vas vylet. Prichadza zobrak, pyta si drobne. Ind ho s mavnutim ruky odozenie a zobrak sa uz na neho neodvazi ani pozriet. Vy pokrutite hlavou, ze mu tiez nic nedate. Vysledok? Zobrak sa na vas zavesi a stale si od vas pyta peniaze, ide za vami este sto metrov a neustale nieco pokrykuje. Ste predsa belosi, urcite mate privela penazi. A vy si zacnete klast otazku... Preco nebol taky doterny k Indovi, ktory je pravdepodobne mnohonasobne bohatsi ako vy kedy budete? Preco mate davat peniaze zobrakovi, ktoreho "vyprodukovala" tato krajina? Preco k nemu mate byt milosrdnejsi, ako jeho krajania? Taketo otazky sme si zacali klast aj my. A uvedomili sme si, ze nemozeme dat peniaze kazdemu, kto o to poziada. Ze nemozeme spasit tuto krajinu. Samotni Indovia si musia uvedomit, co je v ich spolocnosti zle a zacat s tym nieco robit. My im pomahame v tom, ze do krajiny cestujeme, platime tu za ubytovanie, za jedlo, za suveniry. Vdaka turistom ma pracu vela ludi. Zobrakov nam samozrejme bolo luto, ale namiesto penazi sme im zacali ponukat jedlo. A prislo dalsie prekvapenie. Mnohi z nich odmietli. Chceli peniaze, nie jedlo. Zobranim si totiz dokazu zarobit ovela viac ako pracou.

India ma obrovsky potencial. Obycajni ludia su tu neuveritelne pracoviti. Robia kazdy den od rana do vecera, bez vikendov, bez sviatkov. Su neuveritelne zrucni. Dokazu vytvarat krasne veci - sochy, koberce, obrazy, sperky,... Vsetko samozrejme rucne. Doposial sa v mnohych castiach krajiny pridrziavaju Gandhiho zasady - ak je dostatok ludi, ktori mozu pracu vykonat, nie je dovod, aby to za nich robili stroje. Z nasho pohladu je to pomale a neefektivne. Posobi to dojmom, ze zivot na vidieku je tu rovnaky ako pred tisic rokmi. Ale postupne sa to meni. Prichadza "modernizacia". Niektori ludia hovoria, ze je to na skodu. Krajina vraj postupne straca "dusu"...

O Indii by sa dalo napisat ovela ovela viac. Ale lepsie je raz vidiet ako desatkrat pocut (citat). Treba na vlastnej kozi zazit chaos aj krasu krajiny. Ochutnat vybornu indicku kuchynu. Na vlastne oci vidiet vasen Indov pre farby, napisy, reklamy a filmy. Vidiet, ako velmi maju radi deti a spolocnost inych ludi. Ako radi sa usmievaju a rozpravaju. Ako rychlo sa dokazu nahnevat a este rychlejsie vychladnut. Mozno vam to bude liezt na nervy. Alebo vam to mozno po navrate do Europy zacne chybat. A vy sa tam budete chciet, rovnako ako my, opat vratit.