Jaisalmerske Haveli

Rano vstavame uplne spoteni. Zaspavali sme pri 37 stupnoch a rano je v izbe este stale 34. Peklo.

Ranajky si davame v restauracii 8th July. Je tu odtialto pekny vyhlad na male namesticko v pevnosti. Slnko pomaly stupa na svojej dennej puti a zacina opat poriadne teplo. Pijeme dostatok tekutin. Vydrzia v nas vsak len velmi kratko. Vsetko vypotime.

Pod pevnostou si berieme riksu a ideme k jazeru. Okolo deviatej sme tam. Na pol hodiny si za 50 rupii poziciavame vodny bicykel a s fotakom v ruke brazdime vody jazera. Fotime jaisalmersku pevnost, palace pri jazere, kravy pasuce sa na brehu, holuby, ... Potom sa este chvilu peso tulame okolo jazera a vraciame sa do mesta.

Chceme si pozriet slavne jaisalmerske haveli. Su to nadherne historicke domy bohatych obchodnikov s precizne zdobenymi pieskovcovymi fasadami. Zopar z tychto budov je stale vo velmi dobrom stave. Chvilu bludime ulickami, kym sa nam podari najst Patwon-Ki-Haveli. Tento dom je asi najkrajsi zo vsetkych tychto jaisalmerskych skvostov. Bol postaveny medzi rokmi 1800 az 1860 piatimi bratmi, obchodnikmi s brokatom a sperkami.

Najprv stavbu obdivujeme zvonku. Sedime pred nou na lavicke a dlhu chvilu si prezerame tu uzasne jemnu pracu z kamena (pieskovca) - zdobene fasady, balkony, okna. Priam neskutocne.

Potom vchadzame dnu. Na pomery, na ktore sme zvyknuti, je vstupne priam symbolicke. Len 20 RS/osobu. V miestnostiach su urobene male expozicie o sposobe zivota v Jaisalmeri. Zariadena kuchyna, jedalen, spalen, pracovna. Vsade su krasne zdobene zabradlia a okna. Najkrajsie su asi balkony nad vnutornym nadvorim. Postupne vyliezame vyssie a vyssie, az na strechu. Je z nej pekny vyhlad na celu pevnost. Len keby to slnko tak pekelne neprazilo.

Pri navrate nadol si z vnutorneho balkona pozerame predaj latok a prikryvok na indicky sposob. Okolo nadvoricka sedia postarsi turisti. Zjavne nejaky organizovany zajazd. Su na seba natlaceni ako jaternicky. Obchodnici pred nimi postupne prestieraju na zem jednotlive kusy latok. Hovoria pri tom ceny v euro, pri ktorych sa obaja klopeme na cela. Vonku by presne to iste kupili za zlomok tychto cien. Turisti nakupuju, my odchadzame.

Po ulickach prechadzame k Nathmal-Ki-Haveli. Slnko uz poriadne pripeka, ledva sa tam dovlecieme. Budova je pekna, ale ani zdaleka nie tak bohato a jemne zdobena ako Patwon. Na rozdiel od predoslej budovy, je vsak tato este stale obyvana.

Peso vychadzame do pevnosti. Obed si davame v malej restauracii Little Tibet. Mame chut na momo - male plnene cestovinove knedlicky. Je to typicke tibetske jedlo. To, co vsak dostavame, sa moc ani neda zjezt. Zatial uplne najhorsie momo, co sme kedy mali.

Mierime do hotela. Najhorucejsia cast dna sa vonku proste neda vydrzat. V izbe padame do postele, ledva dychame. Lenka robi Marekovi chladiaci zabal - jeden studeny mokry uterak okolo hlavy, druhym prikryt cele telo. Marek s chvilkovym pocitom chladu zaspava. Lenka si zatial presiva snuru na nohaviciach, ktore si kupila cestou z mesta.

Uz doobeda sme sa dohodli, ze na tavie safari nepojdeme. V takomto teple je nemyslitelne ist niekam na tave do puste. Musi tam byt este neznesitelnejsie ako v meste. Je to sice skoda, lebo tavie safari je jednou z hlavnych atrakcii, kvoli ktorej turisti navstevuju Jaisalmer.

Marek sa budi okolo 16:00, konecne schladeny :-) Lenka vyuziva jeho rozospatost a ukeca ho, aby s nou isiel do nedalekeho "studia", kde si chce dat namalovat hennu na ruku. Uz sa tam Lenku niekolkokrat pokusali vlakat, tak sa prave rozhodla, ze podlahne :-) A velmi rada.

"Studio" je podobne ako vela dalsich podnikatelskych aktivit umiestnene priamo v rodinnom dome. Ked nakukneme cez dvere, mlada majitelka Bobby hned rusi rodine poobednajsi odpocinok a vsetkych okrem svojej mamy posiela von. Mama zostava lezat na matraci na zemi a zvedavo si nas obzera. Ani nevieme ako a uz sedime na stolickach a v rukach drzime "katalog" s roznymi vzormi. Nestihneme si pozriet ani 4 z nich a uz nas Bobby informuje, ze ak Lenka chce, moze jej urobit specialny obraz, ktory sa v katalogu nenachadza. Podrobne vysvetluje, ako to bude vyzerat. Lenke sa to pozdava. Cena je vsak 250 RS, co je teda dost. Pocitali sme s cenou tak do 150 RS. Lenka pozera na Mareka, ze co on na to. Bobby je vsak velmi presvedciva, Marek sa tiez namotal. :-) A tak prikyvuje, ze OK, moze byt, ale ze si to cele bude fotit.

Bobby teda maluje, Marek foti. Lenka zatial drzi ruku, snazi sa nehybat a len pozera, ako lahko a rychlo to cele ide. Popri malovani Bobby neustale rozprava a Lenka je rada, ze je Marek s nou. Keby tu bola sama, urcite by sa dala nahovorit aj na kadeco ine :-)

Cele malovanie netrva viac ako 15 minut. Vysledok je super. Este dostavame instrukcie - neumyvat, nechat na ruke uschnut a opadat. Umyt potom az zajtra a nakremovat. Tak by sa mal dosiahnut co najlepsi a najtrvalejsi vysledok. Ak by sme vsak neboli s niecim spokojni, zajtra moze Lenka prist opat a Bobby jej to zadarmo opravi. Fakt je velmi mila. Lucime sa.

Vraciame sa do hotela a zvysok horuceho poobedia travime na izbe.

Podvecer, ked je akotak dychatelne a znesitelne, ideme na kratku prechadzku po ulickach v pevnosti. V zaludkoch nas este stale tazi to hnusne momo z obeda. Davame si preto len velmi lahku veceru v 8th July restauracii.

Cestou nazad zajdeme na internet. Internetova "kaviaren" je v podstate chodba v rodinnom dome, kde maju domaci 2 pocitace s modemovym pripojenim do sveta. Zostavame tu hodinu. Cely cas pri nas sedi stara pani a pozera sa. Nevieme, ci preto, aby sme nahodou nezdrhli bez platenia alebo sme jednoducho spestrenim jej dnesneho vecera.

Henna vecer uz uschla, pomaly po kuskoch z ruky opadava. Zvysok si Lenka opatrne zosuchne vreckovkou. Marek si foti tento umelecky vytvor na ruke.

Zaspavame. Velmi sa vsak neda. Je 38 stupnov.